Producent, koordinátor kaskadérov celého filmu a art director nám prezradili, ako vznikal film Na západe nič nové.
Na západe nič nové je prvou nemeckou adaptáciou slávnej protivojnovej knihy od Ericha Mariu Remarqua. Snímke sme v recenzii udelili hodnotenie 9/10 a jeho kvalitu ocenili aj na Oscaroch. Film získal deväť nominácií (spoločne s drámou Banshees of Inisherin je to najviac nominácií tohto ročníka), pričom hneď tri z nich sa pokúšali premeniť aj českí filmári.
Sú nimi maskérka Linda Eisenhamerová, zvukár Viktor Prášil a špecialisti na vizuálne a špeciálne efekty Viktor Müller a Kamil Jafar. My sme vyspovedali ich kolegov a zistili sme, ako vznikal tento film, čo na ňom bolo najnáročnejšie, ako získali stovky vojnových uniforiem a podobne. Spoločne vytvorili komplexný obraz o výrobe takéhoto epického veľkofilmu, po ktorom sa na nakrúcanie filmov budeš pozerať inak.
Film nakoniec získal 4 Oscary v kategóriách najlepší cudzojazyčný film, najlepšia kamera, najlepšia výprava a najlepšia hudba/soundtrack.
Produkcia strávila dva mesiace mapovaním priestorov, plánovaním kopania zákopov a vymeriavaním celého pľacu. Zákopy boli prepojené 250 metrov dlhými uličkami. Museli pritom myslieť na vizuálnu identitu filmu a podmienky viacerých oddelení, ako napríklad kameramanov, ktorí potrebovali širšie zákopy, aby sa v nich mohli pohybovať.
Takto vyzeralo letisko prerobené na zákopy prvej svetovej vojny neďaleko Prahy.
Hlavný kaskadér/stunt coordinator Marek Svitek z kaskadérskej spoločnosti Filmka
Ako dlho pred začiatkom nakrúcania ste na tomto projekte začali pracovať?
Oslovili ma v novembri 2020 s tým, že nakrúcanie sa začalo už v marci 2021. Vo februári sa nám začala 4-týždňová príprava a plánovanie nakrúcania.
Boli ste na pľaci každý deň?
Nie, väčšinou len pri nakrúcaní akčných scén. To však boli asi dve tretiny všetkých záberov.
Na filme pracovali stovky Čechov. Poznali ste sa navzájom a prospelo to výslednej kvalite filmu?Jasné, viacerí z nás sme už spolupracovali v minulosti v rámci rôznorodých oddelení. Rozhodne nám to pomohlo nakrútiť lepší film.
V akom jazyku ste na pľaci komunikovali?
Interne sme sa rozprávali po česky, ale na všetkých pracovných mítingoch všetci komunikovali po anglicky.
Na filme ste pracovali ako koordinátor kaskadérov. Koľko kaskadérov na filme pracovalo „pod vami“?
Základný tím tvorilo asi 14 ľudí, s ktorými sme plánovali celé nakrúcanie a vizuál akčných scén. Najviac za deň sme na pľaci mali asi 40 kaskadérov a ďalších 40 action extras, čo je taká podložka kaskadérov, ktorí robia jednoduchšie prvky a nemôžu byť v nebezpečných situáciách.
Môže byť člen komparzu označený ako kaskadér, respektíve môže sa zúčastniť na nakrúcaní akčných scén?
Určite nie. Produkcia sa aj pre poistenie drží prísnych bezpečnostných pravidiel.
Vo filme sú prepracované scény s plameňometmi a upaľovaním vojakov. Ako ste sa pripravovali na tieto scény?
Plánovanie nám veľmi skomplikoval fakt, že vojaci sa nachádzali v stiesnených priestoroch zákopov. Prístup k horiacom ľuďom musí byť vždy veľmi jednoduchý. Najkomplikovanejšie na tých scénach bolo, že sme vojakov v zákopoch zapaľovali zhora, takže dostávali priamy zásah zhora na hlavy. Našťastie, mali sme skvelých make-up artistov a kostymérov. Kaskadéri nosili špeciálne celotelové obleky a ochrany tváre a hlavy, takže sa nič nestalo.
Najväčší záber, kde sa na zákop pozeráme zboku a horí v ňom 17 vojakov, sme nakrúcali na dvakrát. Najprv sme zapálili 10 kaskadérov, na ktorých dohliadalo viac ako 25 bezpečnostných technikov a kaskadérov, a následne sme v ďalšej scéne zapálili zvyšných 7.
Obe scény sa potom spojili v postprodukcii, vďaka čomu vo finálnom zábere horí 17 vojakov. Ak by sme to chceli nakrútiť naraz, na 17 horiacich vojakov by sme potrebovali vyše 50 ďalších ľudí zabezpečujúcich ochranu.
Aké plameňomety ste na to využívali?
Vyrobili ich naši kolegovia z tímu špeciálnych efektov na čele s Kamilom Jafarom, ktorí sú nominovaní na Oscara.
Ako dlho ste sa pripravovali na nakrúcanie?
3 až 5 týždňov. Následne sme trénovali a pripravovali všetko potrebné na nakrúcanie aj v jeho priebehu. Jedna časť kaskadérskeho tímu priamo nakrúcala a druhá sa starala o prípravy.
Prekvapilo hercov, keď zistili, aké fyzicky namáhavé bude nakrúcanie v blate s množstvom kilogramov výbavy, alebo na to boli pripravení?
Na každom bolo jeho fyzickú prípravu a pripravenosť vidieť inak. Všetci sa však zúčastnili na tréningovom bootcampe a s nadšením ho zvládli, takže sa nám s nimi spolupracovalo dobre.
Ako vznikali scény s tankmi? Boli všetky tanky skutočné a pohybovali sa na pľaci?
Reálne sme na nakrúcaní mali dva tanky. V scénach, kde ich je viac, vznikli technikou multiplikovania v postprodukcii. Tanky boli v skutočnosti transportéry, na ktoré sa naniesla „kostra“ tanku.
Ako sa nakrúcala scéna, v ktorej tank prejde ponad zákop s Paulom Baumerom? Nebáli ste sa, že sa tank prepadne, aj keď ste zákopy vystužovali?
Príprava týchto záberov bola veľmi zdĺhavá. Nakrúcali sme to na viacerých miestach a niektoré zábery sa museli dorábať v postprodukcii cez vizuálne efekty. Nie všetko bolo bezpečné nakrúcať reálne na kameru. Scéna s Paulom je špecifická v tom, že sme ju nakrúcali na viackrát, napríklad raz s hercom v zákope a bez tanku a následne tank prechádzajúci ponad zákop, ale bez hercov. V postprodukcii sme to potom spojili. V skutočnosti tak žiadny herec ani kaskadér neboli pod idúcim tankom.
Ako vyzerala príprava na nakrúcanie pre kaskadérov a hercov? Dookola ste ich učili, na ktorých miestach vybuchnú bomby a podobne?
S režisérom, tímom špeciálnych efektov a ďalšími oddeleniami sme cez suché skúšky trénovali, kde a kedy budú výbuchy, pričom sme postupne pridávali ďalšie elementy, až sme sa dostali k finálnemu záberu.
Koľkokrát teda nacvičíte scénu, než ju konečne nakrútite naostro?
Desiatky a desiatky ráz. Úvodnú scénu, ktorú nakrútili na jeden záber, sme napríklad naostro počas jedného dňa nakrúcali asi 13-krát. Príprava takýchto scén trvá aj niekoľko dní až týždňov.
Art director Jindřich Kočí
Na výrobe snímky Na západe nič nové ste sa podieľali z pozície supervising art directora. Čo presne to znamená?
Supervising art director má na starosti všetko, čomu sa nestihne venovať architekt/production designer. Pomáha s výberom lokácií, so zložením výtvarného tímu a tímu výpravy. Art director pracuje aj na predbežnom rozpočte na stavby, dekorácie, kulisy a podobne. Vždy trochu bojuje s produkciou o navýšenie rozpočtu, aby mal film všetko, čo potrebuje. Bez dokonalého výtvarného oddelenia sa nezaobíde žiadny projekt, pretože celkový vizuálny dojem z filmu a jeho atmosféry je veľmi dôležitý.
Art director je následne súčasťou príprav, kontroluje vzhľad, kvalitu a náklady na výrobu pľacov a stavieb a pravidelne sa zúčastňuje na nakrúcaní, aby overil, že všetko vyzerá a funguje tak, ako má. Po nakrúcaní je prítomný pri „likvidácii“ pľacu. Občas si art directori zahrajú aj vo filmoch. Ja som napríklad stvárnil pilota helikoptéry v Alien vs. Predator.
Líšila sa vaša náplň práce ako art directora v porovnaní s inými, menšími filmami, kde ste takisto zastávali pozíciu art directora?Všetko závisí od veľkosti projektu. Na tých s nízkym rozpočtom je viac práce a starostí, pretože výtvarné oddelenie je menšie.
Ako art director spolupracuje s ostatnými oddeleniami snímky a prečo je jeho rola taká dôležitá?Toto je na dlhší rozbor, ale spolupracujem s kostymérmi, keď sa napríklad opakujú zábery, v ktorých sa kostým ničí a vždy musí nejako vyzerať. Diskutujem aj s kameramanom, pomocnou réžiou, make-up tímom, zbrojárom, tímami zodpovednými za špeciálne a vizuálne efekty. Na každom projekte je to iné a závisí to aj od toho, čo z toho stíha spraviť architekt a kde za neho musím zaskakovať.
Dá sa povedať, že ste rozhodovali o celkovom vizuále snímky? Je to niečo, čo navrhujú výtvarníci, art directori, alebo výhradne režisér, podľa ktorého požiadaviek vytvárate vizuál na mieru?
Jednoznačne. Niekedy musíme výtvarne a konštrukčne dotvárať víziu architekta/production designera a uvádzať ju do reality. Všetko musí zapadať do celkového vzhľadu filmu. Občas sa stáva, že architekt pracuje na viacerých projektoch naraz, takže jeho prácu preberá art director.
Aký je vlastne rozdiel medzi vedúcim výpravy (set decorator), architektom (production designer) a výtvarníkom/asistentom architekta (art director)?
Architekt je z tohto oddelenia na najvyššej pozícii a predstavuje svoju víziu vzhľadu a atmosféry filmu. Jeho asistent/výtvarník musí mať výtvarné a umelecké cítenie a pretavuje jeho víziu do 3D podoby. Aktívne sa podieľa na celkovom vizuále a atmosfére filmu.
Vedúci výpravy zastrešuje všetko, čo súvisí s dekoráciami, interiérom, svetlami, celkovým vzhľadom a atmosférou filmu. Výtvarníci a vedúci výpravy spolupracujú na zariadení dekorácie, pľacov, kulís a iných drobností.
Pracovali ste aj na storyboardoch, a teda vizualizácii niektorých scén, ktoré bolo náročnejšie nakrútiť?
Áno, niekedy je nutné niečo dejovo komplikované rozkresliť. Osobne som pracoval na storyboardovej vizualizácii scény s francúzskym tankom St. Chamond. Zachovalých a funkčných tankov z 1. svetovej vojny veľa neexistuje a v zásade sa nedajú požičať a nakrúcať s nimi ťažké akčné scény.
Tak sme ten tank „postavili“ na odstrojenom transportéri BVP. Najprv som vytvoril 3D podobu tanku St. Chamond a tú som následne v programe naniesol na transportér.
Nakoniec sme takéto tanky zostrojili dva, ktoré majú vo filme niekoľko kľúčových momentov a akčných scén. Tieto scény som musel aj vizualizovať v storyboardoch pred nakrúcaním.
Bolo by vôbec možné nakrútiť takýto film bez poriadnej prípravy a storyboardov?
Určite nie.
Máte za sebou bohatú kariéru, pričom ste robili aj na hollywoodskych projektoch. Našlo sa niečo nové, čo ste sa aj napriek mnohým skúsenostiam naučili, a niečo, v čom bol tento projekt veľkou výzvou?
Určite. Každý film bez rozdielu veľkosti produkcie vás prekvapí niečím novým a neustále sa učíte. Preto sa s kolegami-profesormi na DAMU v Prahe venujeme výchove budúcich filmových a televíznych scénografov či produkčných dizajnérov. O chvíľu budeme mať aj prijímacie skúšky.
Producent Pavel Müller zo spoločnosti Sirena Film
Nakoniec na filme pracovali desiatky Čechov, a to aj v kľúčových pozíciách. Nechceli nemeckí producenti obsadiť viac svojich vlastných filmárov, a to aj vzhľadom na význam tohto filmu a jeho vysoké produkčné hodnoty?
Na väčšine projektov sa nám darí presadzovať väčšinu českého štábu. Na tomto filme pracovalo asi 25 zahraničných tvorcov vrátane režiséra a kameramana. Zvyšok z cca 350-členného štábu boli Česi a niekoľko Slovákov či Ukrajincov. Okrem nominovaných treba spomenúť aj Mareka Sviteka, koordinátora kaskadérov, ktorý bol pre tento projekt kľúčový.
Viete nám povedať, koľko Čechov nakoniec robilo na filme celkovo?
V štábe bolo 250 až 350 ľudí, niekoľko desiatok ďalších kaskadérov a 100 až 300 komparzistov.
Riešili ste projekt aj s Netflixom, alebo tí boli len akýmsi „skrytým“ partnerom?Film sme produkovali pre spoločnosť Amusement Park Film, ale Netflix mal zastúpenie svojich ľudí počas kľúčových procesov, či už v prípravách, alebo v priebehu nakrúcania a postprodukcie. V mnohých prípadoch mal Netflix posledné slovo.
Pre Czech Film Commission ste povedali, že sa vám podarilo film nakrútiť včas a v rámci plánovaného rozpočtu, a to aj napriek tomu, že ste ho robili počas najhoršieho covidového obdobia – v prvej polovici roka 2021. Ako sa vám to vôbec podarilo, keď všade vo svete covid spôsobil nafúknutie rozpočtu a oddialenie nakrúcania?Rozpočet už vopred odzrkadľoval náklady spojené s covidom, ktoré predstavovali milióny českých korún. Mali sme zásadné a prísne protipandemické opatrenia a aj trochu šťastia, takže sme nič nemuseli odkladať a prerušovať. PCR testami sme sa testovali 3-krát týždenne a štáb sme rozdelili do viacerých skupín.
Jednotlivé skupiny boli farebne oddelené, nesmeli sa stretávať na rovnakých cestách ani sa spolu stravovať. V niečom nám však pandémia pomohla, keď sme jednoduchšie získali stovky komparzistov vďaka študentom zo zatvorených škôl či zamestnancom, ktorí boli bez práce.
Ako vlastne vyzerá produkcia takéhoto veľkého filmu? Viete v krátkosti opísať základné body, podľa ktorých ste postupovali a pripravili film a štáb na nakrúcanie?Príprava sa začala cca rok pred nakrúcaním. Začalo sa to skladaním štábu a výberom lokácie, čo sa podarilo výborne. Nakrúcali sme v bývalom vojenskom priestore v Miloviciach blízko Prahy, kde sme vybudovali široké bojisko s rozmermi 650 × 150 metrov, čo je ako niekoľko futbalových ihrísk vedľa seba.
Intenzívne prípravy trvali 5-6 mesiacov a nakrúcali sme od marca do mája 2021 počas 55 dní. Obzvlášť nakrúcanie akčných scén bolo nesmierne náročné, a to pre kombináciu fyzickej námahy, zložitých špeciálnych efektov, výbuchov, dymu, blatistého terénu a veľmi skorých ranných vstávaní, keď sme potrebovali pripraviť na pľac stovky ľudí.
Koľko stálo nakrútenie tohto filmu?
450 miliónov korún, a teda viac ako 19 miliónov eur.
Film má 9 nominácií na Oscara, za ktoré vďačí aj množstvu talentovaných Čechov. Zmenilo sa od nominácií niečo vo vašich životoch či v kariére, alebo by to bolo citeľné až v prípade výhry Oscarov?
Deväť nominácií na Oscara je veľkým úspechom, no zažili sme to už v minulosti, keď sme sa podieľali na dánskom filme Kráľovská aféra, ktorý bol nominovaný na Oscara za najlepší medzinárodný film. Máme na konte aj cenu Emmy (seriál Atlantic Crossing), francúzsky Ceasar za najlepšiu výpravu pre zosnulého Martina Kurela (film Marguerite) či 14 nominácií na BAFTA, z ktorých sme premenili až 7. Takýto úspech pre našu produkčnú spoločnosť Sirena umožní pracovať na ďalších výrazných projektoch a obsadzovať do nich tuzemských filmárov aj do kľúčových pozícií.
V akej fáze tvorby snímky ste si uvedomili, že je to oscarový materiál?Úprimne povedané, už na samotnom začiatku. Zápal režiséra Edwarda Bergera nás všetkých motivoval a inšpiroval a tušili sme, že to dotiahneme minimálne na nominácie. Za ďalšie nadštandardné projekty považujem aj snímku One Life s Anthonym Hopkinsom, film The Bastard s Madsom Mikkelsenom či seriál Families Like Ours, ktorý nakrúcame s režisérom Thomasom Vinterbergom (oscarová dráma Chľast).
Kostymérka Kateřina Bendová
Niektoré postavy sledujeme naprieč celým filmom a ich uniformy menia tvar, sú viac poškodené či špinavšie. Nakrúcanie však neprebiehalo chronologicky, takže ste zrejme mali viacero rôznych uniforiem pre rovnakého herca v rozličných scénach a časových obdobiach, však?
Áno, pre hercov sme mali viacero uniforiem v rôznych štádiách. Od nových, čistých pre regrútov cez špinavé od bahna s dierami po guľkách či bez dier až po tie s krvou či zasnežené uniformy.
Museli ste úzko pracovať s inými oddeleniami, ako napríklad maskérmi či zvukármi? Mali niektorí kolegovia zo štábu špeciálne požiadavky na kostýmy?
Vždy musíme navzájom spolupracovať, či už je to s oddelením zvukárov, maskérov alebo aj rekvizitárov. So zvukármi sme spoločne hľadali najvhodnejšie miesta pre umiestnenia mikrofónu tak, aby ho nebolo vidieť, a s maskérmi sme sa zase snažili zjednotiť farby umelej krvi a bahna s uniformami.
Koľko ste mali celkovo kostýmov a kde skončili kostýmy a rekvizity z nakrúcania?
Mali sme ich vyše 1 100, z čoho 800 až 900 bolo pre komparzistov, a záležalo na tom, ktoré sme ušili a ktoré požičali. Požičané sme vyčistili a vrátili.
