Boli sme na slávnostnej premiére filmu Džob a toto je päť dojmov, ktoré sme si z filmu odniesli.
Džob je voľným pokračovaním populárnych filmov Gympl a Vejška. Legendárna dvojica Petr Kocourek (Tomáš Vorel ml.) a Michal Kolman (Jiří Mádl) sa vracia po jedenástich rokoch. Zdá sa, akoby sa nič nezmenilo, ale v skutočnosti sa toho zmenilo veľa.
Títo skvelí kamaráti sa poznajú od strednej školy, ale každý z nich teraz žije úplne iný život. Michal má dobre platenú prácu vo firme a rodinu, zatiaľ čo Petr je samotár s nenaplnenými umeleckými ambíciami a živí sa výrobou reklamných predmetov. Jedno ich však stále spája: graffiti.
Neboj sa, nebudeme ti tu prezrádzať žiadne spoilery, choď si pozrieť film. Pripravili sme len krátky zoznam našich prvých dojmov po zhliadnutí filmu.
1) Nelegálne natáčanie v berlínskom metre
„Kámo, sme tu v raji,“ hovorí Michal, keď s Petrom prichádzajú do Berlína, alias najslobodnejšieho mesta, kde sa graffiti už preslávilo. „Akoby to tu bolo legálne,“ odpovedá Peter.
Výlet do Berlína podčiarkuje únik z reality, po ktorom tak túžia, najmä Michal. Farby, ktoré prúdia mestom, dodávajú pomerne pochmúrnemu obrazu nový rozmer. Postavy sa rozhodnú ísť maľovať miestne metro ako vyvrcholenie svojej rebélie a robiť to, čo ich skutočne robí šťastnými.
Zaujímavé je, že do berlínskeho metra sa ilegálne nevydávajú len Michal a Peter, ale celý filmový štáb. Nedostali na to žiadne povolenie, čo robí celú akciu ešte vzrušujúcejšou.
2) Filmovanie na iPhone
Čítaš správne, celý film naozaj natočili na iPhone. Samozrejme, nie je to prvýkrát, čo sa filmový štáb rozhodol pre niečo podobné, ale rozhodne je to pozoruhodné. Na rozdiel od predchádzajúcich filmov má Džob naozaj špecifickú kvalitu, zábery sú veľmi ostré a niekedy až surové, akoby zachytávali drsnosť celého filmu.
Film tak dokazuje, že iPhone nie je len obyčajný telefón, ale nástroj, ktorý sa dá použiť na natočenie celovečerného kinofilmu. Zaujímavé je, že niektoré zábery sú natočené z prílišnej blízkosti. Kamera zaberá vždy jednu postavu, akoby nám ju ukazovala z najbližšieho uhla. Tento nezvyčajný pohľad je však do veľkej miery režisérovým zámerom, ktorý ešte viac zdôrazňuje surovosť každodennej reality života.
