Nový slovenský dokument o interrupciách dáva hlas nielen aktivistom a kresťanským politikom, ale najmä ženám, ktoré interrupciu podstúpili. Ako sa im žije?
To, že na interrupciu pôjde, vedela v momente, keď zistila, že je tehotná, vysvetľuje jedna zo žien, ktoré prehovorili o svojej skúsenosti s umelým prerušením tehotenstva (UPT) v novom dokumentárnom filme z produkcie televízie Markíza – Interrupcie na Slovensku.
Dokument, aký na Slovensku doteraz chýbal, komplexne zhŕňa situáciu s interrupciami v krajine. Bez pozlátky, a najmä bez toho, aby vynechal relevantných aktérov. Ponúka intímny pohľad na prežívanie žien, ktoré UPT podstúpili. Spája rozhovory s rôznymi ľuďmi s rekonštruovanými scénami, v ktorých lekári a pacientky prechádzajú celou skúsenosťou interrupcie nanovo: od konzultácie po odchod z kliniky po zákroku.
Výsledkom je film, z ktorého divák získa prehľad o aktuálnom stave interrupcií na Slovensku. Taký prehľad, ktorý mohlo byť ťažké udržať si pri spôsobe, akým sa o nich najmä na politickej pôde často hovorí.
Opýtali sa azda naozaj každého
Medzi účinkujúcimi nechýba Anna Záborská, ktorá pravidelne predkladá návrhy na sprísnenie interrupcií, Anton Chromík z Aliancie za rodinu, ktorá organizuje každoročné pochody za život, prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Martin Redecha či odborníčky a aktivistky v oblasti ľudských práv, ktoré organizujú aj pochod Nebudeme ticho. Priestor dostali aj Jana Bittó Cigániková či politologička so špecializáciou na ľudské práva Adriana Mesochoritisová.
V dokumente sa objavia aj gynekológovia (tí, ktorí UPT vykonávajú, aj tí, ktorí ho pre výhradu vo svedomí odmietajú). Postupne prehovoria aj historici, právnička či psychologička, a venujú sa aj názorom na to, či je z ich pohľadu interrupcia správna a mala by ostať legálna.
No v centre diania sú ženy, ktoré interrupciu podstúpili. V mnohom nespĺňajú predstavu, ktorú o nich v posledných rokoch najmä politické debaty šírili. Sú zodpovedné. Milujú deti, ktoré majú. Dávali si pozor. A hoci rozhodnutie ísť na umelé prerušenie tehotenstva pre ne nebolo jednoduché, nepochybujú o ňom ani s odstupom času.
Dôvody mali rôzne: od obáv z chudoby či zo psychického zrútenia po strach z toho, ako sa postarajú o ďalšie dieťa, keď ich majú doma niekoľko. Jednu z nich manžel opustil a musela sa aj s deťmi presťahovať k mame, ďalšiu muž podvádzal, inú zas partner nepodporil a ďalšia sa síce chránila, ale napriek tomu otehotnela.
Ich príbehy sú rôznorodé, ich pozadie tiež, spája ich skúsenosť, na ktorú nikdy nezabudnú.
Slovensko zaostáva, okolité krajiny už poskytujú modernejšie a bezpečnejšie interrupcie
Film sa venuje aj otázke tzv. chemickej interrupcie. Je to umelé prerušenie tehotenstva tabletkovou formou. Lieky imitujú spontánny potrat, druhá z dvoch tabletiek sa už podáva v pohodlí domova a ženy si teda interrupciu manažujú samy. Bezpečne a bez potreby anestézie a chirurgických zákrokov.
Lekári takmer jednotne volajú po zavedení medikamentóznej interrupcie. Tú chirurgickú odborníci vnímajú ako zastaranú a nie je už v súlade s aktuálnymi poznatkami vedy. Medikamentózna interrupcia je dostupná vo väčšine štátov EÚ vrátane Česka a Rakúska, kam zvyknú za touto formou UPT ženy zo Slovenska vycestovať. U nás ju zatiaľ zákon nepovoľuje.
Dokument opisuje aj viaceré zistenia z posledných rokov. Ženy na Slovensku niekedy cestujú za interrupciou aj sto kilometrov. Tretina ambulancií v našej krajine UPT vôbec neposkytuje, dokonca existuje prípad, kde si výhradu vo svedomí uplatňuje len vedúca oddelenia, ale napriek tomu ho neposkytuje celé zariadenie. V štátnych zariadeniach stojí UPT 200 až 300 eur, v súkromných aj dvojnásobok. Ministerstvo zdravotníctva pritom ako limit určuje 250 eur.
V prípade priemernej hrubej mzdy u žien vo veku 20 – 24 rokov ide o 48 % mesačných príjmov. V praxi teda interrupcie ostávajú pre mnohé ženy nedostupnými, hoci odborníci v oblasti zdravotníctva aj ľudských práv argumentujú, že sú súčasťou zdravotnej starostlivosti.
Existujú aj organizácie, ktoré tehotným ženám pomáhajú v prípade, že sa rozhodnú dieťa donosiť a porodiť. Poskytujú okrem psychologickej podpory aj rôzne finančné príspevky, no tie nedostávajú matky večne, zvyčajne len pár mesiacov alebo prvý rok.
Dokument navyše zdôrazňuje, že mnohí, ktorí odporujú možnosti interrupcií, na to majú náboženské dôvody. S tými sa nemusia ženy stotožňovať, okrem toho sa s nimi nestotožňujú ani usmernenia odborníkov vrátane toho od Svetovej zdravotníckej organizácie. Nateraz sú interrupcie za istých okolností stále legálne. Umelé prerušenie tehotenstva je v súčasnosti potrebné absolvovať do 12. týždňa, potom je to len na zvážení lekára či lekárky.
Tvorkyniam filmu, režisérke Lenke Stankovej a redaktorke Barbore Marekovej, sa do jednej hodiny podarilo vtesnať mnoho. Spojili hlasy vedy s hlasmi náboženského presvedčenia, naznačujú smer, akým by sa Slovensko aj podľa súčasných usmernení odborníkov malo uberať, a ukazujú príbehy žien, na ktoré sa nepozerajú cez prsty. Otvorili presne takú diskusiu, akú by mali médiá viesť. Vyjadriť sa im odmietla len Konferencia biskupov Slovenska.
Téma je ťaživá, no takýto komplexný pohľad je osviežujúci. Je škoda, že film je nateraz dostupný len pre predplatiteľov VOYO.
