Vyspovedali sme MMA rozhodcu s licenciou kategórie A od medzinárodnej asociácie GAMMA.
MMA rozhodcu robí už pätnásť rokov, rozhodoval okolo tritisíc zápasov v dvadsiatich rôznych štátoch. Pôsobil v európskych organizáciách ako KSW, ACA, RCC či GMC. Momentálne robí hlavného rozhodcu a šéfa komisie v slovenskej RFA. Má tú najvyššiu licenciu kategórie A od medzinárodnej asociácie GAMMA a ako jediný v rámci Česka a Slovenska rozhodoval na turnaji najprestížnejšej MMA organizácie na svete UFC.
Okrem toho je tiež trénerom v gyme Jayman MMA Fighting Systems a vychoval majstrov Českej republiky v šiestich bojových športoch (MMA, box, grappling, combat sambo, sambo, BJJ). Jakub Müller pre Refresher porozprával o tom, aký najväčší extrém v klietke zažil, čo bolo preňho najnáročnejšie a kedy sa cítil ako rozhodca najhoršie. Prezradil tiež to, koľko si MMA rozhodca vie zarobiť za jeden turnaj.
V Refresheri ti pravidelne prinášame zaujímavé články či rozhovory zo sveta bojových športov. Ak chceš podporiť rozvoj podobného obsahu, pridaj sa do klubu Refresher+. Okrem množstva benefitov, ktoré na teba čakajú, získaš neobmedzený prístup k prémiovým článkom.
Poďme najskôr k samotnej definícii MMA rozhodcov. Kto všetko môže byť definovaný ako MMA rozhodca a aký je rozdiel medzi rozhodcom, ktorý je v klietke, a tým, ktorý je mimo nej?
Rozhodca, ktorý je v klietke, v prvom rade dohliada na zdravie zápasníkov. Musí sledovať, či sú napríklad schopní pokračovať. Keď nie sú, musí zápas, samozrejme, zastaviť. Taktiež dohliada na to, či sa bojuje podľa pravidiel a nie sú v zápase použité nejaké nelegálne praktiky.
To sú napríklad údery hlavou, údery na zátylok, údery do genitálií či pichanie do očí. Ďalej tiež ťahanie za vlasy, chytanie sa pletiva a podobne. Úlohou rozhodcov mimo klietky je bodovať zápas a určiť tak víťaza, pokiaľ zápas nie je ukončený pred limitom. Rozhodujú teda o tom, kto je v zápase lepší. Vždy sú traja, pretože každý z nich má iný uhoľ pohľadu.
Sú rozhodcovia, ktorí len bodujú a nechodia do klietky alebo automaticky musia robiť aj jedno aj druhé?
Na najvyššej úrovni sa to veľmi špecializuje. To znamená, že tí najznámejší rozhodcovia v najprestížnejšej MMA lige UFC, ako sú napríklad Herb Dean či Marc Goddard, bývajú vždy iba v klietke. Takisto tí najznámejší bodoví rozhodcovia iba bodujú mimo klietky. Na nižšej úrovni to však funguje tak, že rozhodca musí robiť viac funkcií a je teda aj v klietke aj mimo nej. V každom prípade, bodovať by mal vedieť každý rozhodca.
Kde sa vy ako rozhodca cítite komfortnejšie? V klietke alebo mimo nej s perom v ruke?
Určite je náročnejšie byť v klietke. Ak urobí nejakú chybu bodový rozhodca, jediné, čo sa stane, je to, že vyhrá ten, ktorý bol horší, čo v princípe nie je až také hrozné. Keď však spraví chybu rozhodca v klietke, môže to mať fatálne následky. V prípade, že napríklad zastaví zápas neskôr, než by mal, môže dôjsť k zbytočnému úrazu. Má teda oveľa väčšiu zodpovednosť, a preto to je ďaleko viac stresujúce.
Aké tipy licencií existujú?
Každý štát má svoje národné asociácie, ktoré majú svoje národné licencie. V podstate to ide od najnižších po najvyššie. Niektorí to majú rozdelené na A, B, C, niektorí A, B, C, D. Ak má rozhodca iba tú nižšiu licenciu, môže iba bodovať zápasy alebo robiť istého kontrolóra pri klietke. Keď má vyššie licencie, môže byť aj v klietke. Potom sú medzinárodné asociácie, ktoré udeľujú vlastné licencie.
Chcel by som však dodať, že veľa rozhodcov rozhodovalo ešte skôr, než bol tento šport nejakým spôsobom regulovaný a skôr než existovali nejaké licencie. Tým títo rozhodcovia žiadnu licenciu od nikoho ani nemajú. Rozhodujú aj dnes len preto, že s tým majú skúsenosti a robia to už povedzme dvadsať alebo dvadsaťpäť rokov.
Akú licenciu máte vy?
Ja mám tú najvyššiu licenciu kategórie A od medzinárodnej asociácie GAMMA.
Čím ste si museli prejsť, než ste sa dostali až na túto úroveň?
Musel som ukázať svoje teoretické znalosti a musel som ukázať svoje schopnosti na medzinárodných turnajoch, na majstrovstvách sveta, majstrovstvách Ázie či Európy.
V akých organizáciách ste už rozhodovali, respektíve rozhodujete?
Bolo toho veľa, boli to desiatky organizácií. Rozhodoval som v dvadsiatich rôznych štátoch. No čo sa týka tých najznámejších, rozhodoval som na jednom turnaji americkej UFC, pôsobil som v ruských organizáciách ACA a RCC, taktiež v poľskej KSW, v nemeckej GMC a teraz robím hlavného rozhodcu a šéfa komisie v slovenskej RFA.
Priznám sa, že som ponuku rozhodovať v UFC chcel najskôr odmietnuť. Mal som vtedy 32 rokov a úplne som sa na to necítil. Pripadalo mi to rovnaké, ako keby mal ísť zápasiť do klietky 18-ročný chalan.
Ako dlho už túto prácu robíte?
Začal som v roku 2007, takže je to už pätnásť rokov.
Ako ste sa k tejto práci dostali?
V roku 2007 som bol na jednom turnaji, kde boli rôzne zápasy pod pravidlami boxu, K1 či MMA, ako tréner a bol tam rozhodca, ktorý rozhodoval absolútne príšerne. Nedalo sa na to pozerať. Ja som mal odsledované, ako to treba robiť z turnajov UFC, ktoré som v tom čase pravidelne sledoval, a šiel som za organizátorom a povedal som mu, čo si o tom rozhodcovi myslím. Povedal, že si to zlé rozhodovanie všimol, ale nevedel, čo s tým má robiť. Spýtal sa ma, či by som vedel robiť rozhodcu ja. Povedal som, že áno. Ďalší zápas som už bol v ringu ako rozhodca.
Aký to bol pre vás zážitok dostať sa ako rozhodca až na turnaj UFC? Kde a kedy to vlastne bolo?
Bolo to v roku 2019 na turnaji v Prahe. Priznám sa, že som túto ponuku rozhodovať v UFC chcel najskôr odmietnuť. Mal som vtedy 32 rokov a úplne som sa na to necítil. Pripadalo mi to rovnaké, ako keby mal ísť zápasiť do klietky 18-ročný chalan. Mal som obavy, že by som tam zbytočne spravil nejakú chybu.
Toto je 5 tipov, ako sa namotivovať na beh. Urob to a vybehneš ešte dnes
25. apríla 2024, 19:00
Chalani z gymu ma však presvedčili, aby som do toho nakoniec šiel už len z toho hľadiska, že budem môcť potom povedať, že som bol prvý, ktorý v rámci Česka a Slovenska rozhodoval v UFC. Bol som však veľmi nervózny, mal som rozklepané ruky. Cítil som neistotu. Doslova som si to tam pretrpel. Mal som strach, že to tým zápasníkom pokazím, pretože v ich prípade je MMA ich živobytím, starajú sa o rodinu. Bral som to tak, že keby som spravil chybu a vyhral by horší zápasník, deťom toho lepšieho by som tak vlastne vzal jedlo z taniera.
Pôvodne ste mali rozhodovať zápas Petra Yana, ktorý vtedy ešte síce šampiónom nebol, ale medzitým už v UFC získal opasok, no stihol oň aj prísť. Predpokladám, že to vás ešte viac vystresovalo.
Áno, pôvodne som mal rozhodovať zápas Petra Yana s Johnom Dodsonom. Yan bol asi dva zápasy od titulu a na rovinu som povedal, že sa na to necítim. Radšej som to priznal, nechcel som hrať machra. Nakoniec sa ukázalo, že pri rozdeľovaní zápasov urobili chybu a ten zápas som ani rozhodovať nakoniec nemal. Zmenilo sa to a rozhodoval som priamo v klietke namiesto toho dva iné zápasy, ktoré boli úplne v pohode. Našťastie sa tam nič problematické neudialo a neboli ťažké na rozhodovanie.
Z hľadiska prestíže bol toto ten moment pre vás ako rozhodcu, na ktorý ste boli najviac hrdý?
To si práveže nemyslím, že by to bol pre mňa nejaký vrchol kariéry. Z marketingového hľadiska to tak možno znie, ale nie je to tak. ACA tiež nie je kvalitou až tak ďaleko od UFC a tam som bol zhruba tridsaťkrát ako rozhodca. Beriem to tak, že tej práce v klietke som jednoducho odviedol veľa, či už v profi alebo amatérskom MMA. Je dôležité v prvom rade to robiť dobre a zodpovedne.
Bez ohľadu na to, či ide o amatérov alebo profesionálov, pretože aj na tej najnižšej úrovni musia byť rozhodcovia kvalitní. Totiž práve v amatérskom MMA je väčšia šanca, že sa tam stane niečo kontroverzné alebo dôjde k zraneniu, keďže sú tam mladší zápasníci. Taktiež nie je ľahké ani byť na nejakom turnaji hlavným rozhodcom a mať pod sebou 15 alebo 20 ďalších rozhodcov, ktorých školím a dávam im licencie, pričom keď urobia nejakú chybu, musím to vysvetľovať aj ja.
Koľko si vie MMA rozhodca zarobiť a od čoho tá suma závisí? Je to od prestíže organizácie?
Myslím si, že to závisí od konkrétneho rozhodcu. Ja beriem momentálne 500 eur za akciu. Nevravím teraz o UFC, ale iných organizáciách, kde rozhodujem. Moja cena je minimálne 500 eur za akciu. Keď som ako rozhodca začínal, prvých päť alebo šesť rokov som rozhodoval zadarmo, prípadne som si dokonca ešte sám platil cestu na turnaje.
Takže tá cesta k tomu, než som sa dostal na úroveň, na ktorej som dnes, nebola jednoduchá. Keď s tým teda človek začína, nemal by očakávať hneď veľké peniaze. Tie prídu, až keď ten človek preukáže nejaké skúsenosti, spraví si meno. Je to podobne ako so zápasníkmi. V amatérskom MMA za to nemajú nič, potom dostanú nejaké drobné, a až keď sa preslávia, môžu si vypýtať niečo viac.
Koľko turnajov máte počas mesiaca? Dá sa rozhodovaním zápasov vlastne uživiť?
Pre mňa je to koníček, ktorý ma istým spôsobom napĺňa, no častokrát si tiež poviem, že radšej pôjdem na nejaký turnaj rozhodovať ja, než by to mal robiť niekto, kto nemá toľko skúseností a malo by to dopadnúť zle, aj keď to možno znie arogantne. Peniaze za rozhodovanie v každom prípade nie sú môj hlavný príjem, keďže som najmä tréner. To je moja práca.
A je tiež pre mňa dôležitejšie pripraviť dobre svojich zverencov. Je to potom obrovská eufória, keď ten zápasník vyhrá. A keď aj prehrá, môžem povedať, že som naňho pyšný, lebo odviedol dobrú prácu v príprave. Pre niektorých z nich som ako druhý otec, som teda za dobráka. Ako rozhodca budem vždy pre ľudí skôr ten zlý. Aj keby som všetko spravil dobre, nájde sa niekto, kto povie, že ten výsledok je chybou rozhodcu. Prirodzene mám teda radšej, keď som ten dobrák.
Čo sa týka počtu turnajov, napríklad cez pandémiu som rozhodoval aj trikrát do mesiaca, pretože som jednoducho potreboval peniaze. No odmietam celkom dosť ponúk, hlavne keď ide o turnaje, ktoré sú ďaleko, napríklad v Kirgizsku a podobne, pretože nechcem byť mimo svojej rodiny a tiež byť dlho mimo klubu, pretože sa nemôžem venovať tréningu chalanov.
Pokúšal sa vás niekto niekedy podplatiť tým, aby ste ovplyvnili rozhodovanie nejakého konkrétneho zápasu?
To sa mi nikdy nestalo, ale stalo sa mi, že som bol v jednej organizácii, v ktorej promotér začal hlavnému rozhodcovi, ktorý rozhodoval hlavný zápas večera, hovoriť, aby v prípade, ak by bol tento zápas nudný na zemi, zápasníkov rýchlo postavil, pretože diváci na to nie sú zvedaví. Vravel, že vraj tam bude mať veľkú návštevnosť, a preto chce, aby to bol atraktívny zápas.
Domáci zápasník bol pritom bývalý karatista a čistý postojár, pričom jeho súper bol zase jasný wrestler a grappler. Mne to teda pripadalo tak, že sa promotér jasne snažil rozhodcu ovplyvniť, aby dopadol v prospech domáceho zápasníka. Vtipné tiež bolo, že práve pre toho domáceho zápasníka mali dohodnutí už ďalší zápas, ktorý mal byť o titul. Nakoniec však promotéra rozhodca neposlúchol, zápas sa odohrával najmä na zemi a nakoniec vyhral práve ten grappler.
Na 100-tisíc percent žiaden z rozhodcov úplatky neberie. Ovplyvniť nejaký zápas by bolo aj tak veľmi ťažké, prakticky nemožné. A ak sa niekomu aj dnes zdá, že niektoré výsledky sú zmanipulované, chyba je v kvalite rozhodcov.
Takže plány promotéra boli zmarené.
Áno. V každom prípade to bolo naposledy, čo som sa na turnaji tej organizácie objavil.
Môžete prezradiť, o akú organizáciu konkrétne šlo?
To nepoviem.
Máte informácie o tom, že by sa dávali isté úplatky rozhodcom v domácich organizáciách alebo sme už tak ďaleko, čo sa týka doby, že sa podobné veci nedejú?
Na 100-tisíc percent sa to nedeje a žiaden z rozhodcov úplatky neberie. Ovplyvniť nejaký zápas by bolo aj tak veľmi ťažké, prakticky nemožné. A ak sa niekomu aj dnes zdá, že niektoré výsledky sú zmanipulované, chyba je v kvalite rozhodcov. Ak je niekde nejaký problém, je to na sto percent len neschopnosťou konkrétnych rozhodcov.
Raz sa však stalo v UFC, že jeden kórejský zápasník bol ovplyvnený mafiou. Zápas mal prehrať, no nakoniec zápas vyhral na viachlasné rozhodnutie, teda split decision, takže asi bol poriadne nasratý (smiech). Prišlo sa na to, že vzal úplatok a nielenže bol potom právoplatne odsúdený, ale ešte aj dlhoval istým ľuďom nemálo peňazí.
To je ďalšia vec, že sa na to prišlo vďaka príliš vysokým stávkam. Bolo to podozrivé, a tak sa to začalo riešiť. Stávkové kancelárie totiž vedia, koľko sa zhruba stávkuje na jednotlivé zápasy či celkovo na turnaje. Povedzme, že v Česku by boli na jeden zápas vsadené tri milióny, pričom bežne sa iba na prelims kartu stávkuje zhruba stopäťdesiattisíc. Nie sú takí blbí, aby neprišli na to, že tam niečo nehrá.
Platí pravidlo, že MMA rozhodca musí mať aj zápasnícke skúsenosti alebo tú najlepšiu licenciu môže dostať aj človek, ktorý nikdy nerobil aktívne žiaden bojový šport?
Bohužiaľ, toto pravidlo neplatí, a teda aj na najvyššej úrovni sú rozhodcovia, ktorí nikdy nedostali úder do hlavy či neboli na žinenke. A je ich veľa. Väčšina z nich sú však bodoví rozhodcovia a potom sú divné výsledky zápasov.
Je to tiež o tom, kto sa s kým pozná, kto komu lezie do zadku a podobne. I keď napríklad ja som nebol práve dobrý zápasník, mal som dokopy devätnásť zápasov v bojových športoch. Síce som vyhral iba štyri, boli to pre mňa cenné skúsenosti. Dnes však mám zhruba tri alebo štyri tréningové jednotky za deň, čiže s chalanmi som na žinenke prakticky stále.
Aké bojové športy ste robili vy?
V 18-rokoch som začínal boxom, mal som tri zápasy. Potom som začal trénovať MMA v podstate sám v gyme, keďže vtedy ten šport ešte nebol taký rozvinutý. V amatérskom MMA som mal potom jeden zápas. Mal som tiež zápasy v Combat Sambe, čo bolo veľmi podobné amatérskemu MMA. Keď som zistil, že to úplne nemá zmysel a nemám na to vlohy, povedal som si, že sa začnem venovať trénerskej a rozhodcovskej práci a budem aspoň dobrý v tom. Keď jednoducho človek stále prehráva, prestane ho to baviť.
Veľa fanúšikov je často počas sledovania zápasov veľmi múdrych, myslia si, že poznajú dokonale bodovanie, pričom nikdy oficiálne pravidlá nečítali. Kde ich nájdu a koľko im zaberie čas ich naštudovať?
Ak viete po anglicky, tak to bodové pravidlá zvládnete prečítať asi do desiatich minút, je to 3,5 A4-ky. Tie najnovšie pravidlá, platné od roku 2017 sú vysvetlené tak, že by ich mal pochopiť aj priemerne inteligentný šimpanz. Každý fanúšik by si tie pravidlá mal prečítať alebo by si ich mal dať niekomu preložiť, ak nevie po anglicky, pretože potom nebude mať toľko rečí.
Poďme ku konkrétnejším veciam, ktoré ste zažili v klietke. Čo bol najväčší extrém?
Asi najväčší extrém pre mňa bolo rozhodovanie zápasu Karlos Vémola verzus Petr Kníže, ktorý vyhral na škrtenie Vémola. Po prvé bol som ešte veľmi mladý a po druhé, viem, aký vie byť Petr rázny a občas agresívny. Je schopný rozhodcu v klietke pokojne aj preplesknúť.
Turistika – šport pre každého. Toto sú dôvody, prečo si ju zamiluješ
13. apríla 2024, 9:00
Šlo o to, že som zápas ukončil až vtedy, keď bol Petr uspatý, teda o nejaké dve alebo tri sekundy neskôr, pretože keby som to ukončil presne v momente, keď zaspal, bol by schopný sa rýchlo postaviť na nohy a fyzicky ma konfrontovať za to, že som to ukončil. V minulosti mi už dal pohlavok za to, že som sa vraj príliš radoval po tom, ako vyhral môj zverenec nad jeho zápasníkom.
Rozhodovanie ktorého zápasu pre vás bolo najnáročnejšie?
Najnáročnejšie bolo pre mňa rozhodovať na turnaji WFCA v Groznom v Čečensku počas toho, ako tam bol samotný prezident Ramzan Kadyrov. Bol to obrovský tlak. Vedel som, že keby som náhodou niečo pokazil a uškodil domácemu zápasníkovi, asi by som sa nevrátil domov v celku. Nebolo to tak, že by za mnou niekto prišiel a tlačil na mňa, ale bola tam nesmierne napätá atmosféra.
Všetci boli extrémne nabudení, či už zápasníci alebo diváci. Mal som trocha strach, no nakoniec to bolo v pohode. Bolo to dávno, odvtedy som bol v Čečensku viackrát, dnes ma tam už poznajú a rešpektujú, nie ako v dobe, keď som bol začiatočník. Vtedy mi dávali najavo, že medzi nich nepatrím.
Rozhodovali ste v Rusku, odkedy začala vojna na Ukrajine?
Áno, bol som tam trikrát. Dvakrát som tam bol ako rozhodca a raz ako tréner. Z hľadiska cestovania to bol dosť problém, keďže som musel letieť cez Dubaj a iné krajiny. Normálne trvá cesta do Moskvy dve a pol hodiny, dnes trvá aj 24 hodín.
Nenapadlo vám, že by ste ponuky rozhodovať v Rusku odmietli práve pre vojnu na Ukrajine, alebo to neriešite a patríte medzi tých, ktorí vravia, že šport treba oddeliť od politiky?
Neriešil som to. Keď som v roku 2015 rozhodoval v Amerike, Američania v tej dobe tiež boli vojensky aktívni v iných krajinách. Žiaden z organizátorov sa na tej vojne nijako nepodieľa a myslím si, že pokiaľ v tom čase americkí športovci nemali nejaké zákazy zúčastňovať sa na iných turnajov, nemalo by to tak byť ani dnes v prípade ruských športovcov. Som názoru, že by sa mal šport oddeliť od politiky. Samozrejme, som tiež proti vojne. No proti akejkoľvek vojne.
V Oktagone som nikdy nerozhodoval a ani nikdy rozhodovať nebudem, pretože sa nemám rád s Ondřejom Novotným ani s tímom rozhodcov, ktorí tam rozhodujú. Nebol by som schopný s nimi spolupracovať, pretože si ich nevážim ľudsky ani profesijne.
Máte s odstupom času pocit, že ste počas kariéry niekoho obrali o víťazstvo?
Samozrejme, že som mal. Rozhodoval som okolo 3 000 zápasov, je veľmi naivné myslieť si, že som vždy urobil všetko správne. Pamätám si všetky moje chyby, ktoré som spravil, a je mi ich, samozrejme, ľúto. Najhoršie som sa však cítil určite po tom, ako jeden zo zápasníkov zomrel po zápase, ktorý som vtedy ako bodový rozhodca rozhodoval na turnaji ACA.
Zomrel dva alebo tri dni po zápase v nemocnici na krvácanie do mozgu. Dostal mŕtvicu. Ten zápas však nešlo zastaviť, obaja to dobojovali do konca a bolo to veľmi vyrovnané. Dopadlo to myslím na split decision a ten, ktorý zomrel, skoro vyhral. V každom prípade bol to veľmi nepríjemný pocit, keď človek vidí, ako niekto dosiahne vrchol fyzickej kondície a o pár dní zomrie.
Dostali ste niekedy omylom úder od zápasníka počas boja?
To sa stáva často. Človek sa musí trocha otĺcť. Stalo sa mi to však aj pri zápasoch ťažkých váh, teda zápasníkov, ktorí zhadzujú do limitu 120 kilogramov, a to už nebola úplne sranda. Raz som dostal poriadnu bombu do chrbta a riadne som to potom cítil. Vravel som si, že keby som mal dostať takú ranu na bradu alebo na spánok, tak ma preberajú ešte tak dva roky (smiech).
Poďme trocha rozobrať domácu, teda česko-slovenskú MMA scénu. Ako ste vraveli, rozhodovali ste vo viacerých organizáciách vrátane najprestížnejšej vo svete UFC či v najprestížnejšej v Európe KSW, ale nerozhodovali ste v najprestížnejšej domácej organizácii Oktagon MMA. Ako je to možné?
Dostal som v minulosti ponuku rozhodovať tam v rámci reality šou Oktagon Výzva, myslím od Pavla Nerudu, no už si nespomínam, či som ju odmietol alebo som na ňu ani nereagoval. V Oktagone som nikdy nerozhodoval a ani nikdy rozhodovať nebudem, pretože sa nemám rád s Ondřejom Novotným ani s tímom rozhodcov, ktorí tam rozhodujú. Nebol by som schopný s nimi spolupracovať, pretože si ich nevážim ľudsky ani profesijne.
Napríklad Pavel Touš váži na oficiálnom vážení zápasníkov, ktorým robí manažéra. Tí rozhodcovia sa tiež dobre poznajú s promotérom. Keď som bol v rohu Rolanda Čambala počas jeho zápasu s Gáborom Borárosom, bol som svedkom toho, ako priamo promotér vravel rozhodcom, aby zápasníkov postavili, keď budú dlho na zemi, alebo ich rozdeľovali, keď budú v klinči. Jednoducho, aby to vyzeralo dobre v televízii na kamere.
Zdalo sa mi to ako ovplyvňovanie a nepáčilo sa mi to. V RFA som to postavil tak, aby promotéri organizácie nemali žiaden vplyv na to, kto na ich turnajoch rozhoduje a ako. Je to, ako keď prezident UFC Dana White povedal, že dlhoročného rozhodcu organizácie Herba Deana vôbec nepozná a bavil sa s ním asi dvakrát v živote.
Organizátor v RFA iba určí istý rozpočet pre rozhodcovský tím, nepošle im však peniaze priamo on. Postaral som sa o to, aby nedošlo k absolútne žiadnemu kontaktu medzi vedením RFA a tímom rozhodcov, komisárov a cutmanov akýmkoľvek spôsobom.
Keď spomínate RFA, tá začala spoluprácu s nemeckou organizáciou GMC. V nej tiež píska zápasy bojovník Nordin Asrih, ktorý je sám zápasníkom organizácie a rozhodoval tam dokonca zápasy svojich zverencov. To vám neprekáža?
To mi, samozrejme, veľmi prekáža. Ja som s Nordinom rozhodoval párkrát, no do budúcna by som s ním už nebol v rovnakom tíme, pretože je to mizerný rozhodca. Patrí vôbec medzi najhorších rozhodcov, s akými som kedy rozhodoval. Raz zápasníka postavil z víťaznej pozície, pričom sa pozeral na majiteľa organizácie, či to má postaviť alebo nemá postaviť. Inokedy sa zase postavil chrbtom k zápasníkom počas zápasu a začal mávať do davu či vyzývať publikum k potlesku. Zápasník je však vynikajúci.
Ako zatiaľ vnímate úroveň turnajov RFA a rozhodnutia na body či v klietke? Ste spokojný?
Určite som spokojný s tým, že sa mi podarilo hneď od začiatku dostať do RFA celý rad medzinárodných rozhodcov vrátane úplnej špičky, ako je Lukasz Bosacki. Nikdy to však nebude stopercentné. Na druhej strane každú chybu, ktorá sa na turnajoch stane, riešim. Dvoch ľudí som už musel vyhodiť. Je to tak, ako to má byť. Keď niekto niečo pokazí trocha, dostane napomenutie, keď niekto niečo pokazí veľmi, jednoducho už nebude súčasťou tímu.
V jednom prípade šlo totiž o nedodržanie postupov pri knokaute zápasníka, čo mohlo ohroziť jeho zdravie. Ja sa však veľmi často s niekým pohádam, takže je možné, že sa pohádam čoskoro aj s promotérom RFA (smiech). Avšak keby k tomu aj došlo, už som počas prvých štyroch turnajov vyškolil svojho zástupcu, ktorý bude poznať nastavený systém a bude sa ho držať. Ten som nevymyslel, ale som ho prosto ukradol z väčších organizácií, kde to funguje rovnako. Jednoducho sa ten človek postará o to, aby to malo aj naďalej úroveň.
