Za 3 hodiny pozerania Netflixu spotrebuješ toľko energie, čo po 900 metroch jazdy autom. Ako ničíš planétu aktivitou na internete?

Čoraz intenzívnejšie si uvedomujeme, že výber jedla, oblečenia či dovolenkovej destinácie za sebou zanecháva ekologickú stopu. Výnimkou však nie je ani naša aktivita na internete, akokoľvek paradoxne to môže znieť.

Počas pandémie koronavírusu sme do virtuálnej siete preniesli všetci obrovskú časť našich pracovných i osobných životov. Ak by bol dnes internet krajina, v rebríčku energetickej spotreby sveta by sa dokonca ocitol v prvej päťke najväčších znečisťovateľov. Podľa Cleanfoxu je naša aktivita na internete zodpovedná až za 2 % svetových emisií oxidu uhličitého (CO₂).

Podľa poradenskej skupiny Communications Chambers v roku 2011 využila priemerná domácnosť na internete mesačne 17 GB dát. V roku 2021 to už bolo 429 GB. Až 80 % všetkých prijatých dát na internete prebieha z menej ako 10 webstránok ako Facebook, Youtube, Netflix či Activision Blizzard. 

Dozvedáš sa rád nečakané súvislosti a nepohrdneš možnosťou blysnúť sa pred kamarátmi nevšednými vedomosťami? Predplať si Refresher+ a získaš prístup k stovkám autorských článkov venujúcich sa témam, ktoré hýbu online i offline svetom. 

Bermudský trojuholník internetu

Spotreba energie prebieha na internete zjednodušene na troch úrovniach. Po prvé: používateľ na svojom zariadení sleduje, počúva, číta, tvorí a ukladá obsah. Po druhé: datacentrá tento obsah spracúvajú, skladujú a používateľom odosielajú v podobe dát.

A nakoniec po tretie: napriek silnému pocitu nemateriálnosti sú používatelia na internet pripojení vďaka fyzickej infraštruktúre: anténam, káblom a v neposlednom rade i routerom a koncovým zariadeniam.

Datacentrá

Idea „cloudu“ (v preklade oblak) evokuje nemateriálnosť. Každá aktivita sa však v skutočnosti spolieha na milióny fyzických serverov v dátových centrách po celom svete, ktoré sú prepojené tisíckami kilometrov (aj) podmorských káblov. 

Všetka aktivita na internete je spravovaná obrovskými datacentrami, ktoré potrebujú energiu na prevádzku aj chladenie. Na svete bolo v roku 2021 vyše 8 000 datacentier, najviac, až 2 600 z nich, je v USA. Objem celosvetovo uložených dát sa vďaka zväčšovaniu kapacít pamäte zdvojnásobí každé dva roky.

Odporúčané

„Budeme vyrábať na tej istej linke ako Apple, Qualcomm či Nvidia.“ Šéf slovenskej firmy Tachyum o superčipe, ktorý vyvinuli 8. júla 2022 o 9:30

Najväčší profit zo spoločností prevádzkujúcich datacentrá má spoločnosť Amazon, ktorá vďaka svojej divízií AWS (Amazon Web Services) spravuje dáta Netflixu, Disney, Tinderu či CIA. AWS vznikli v roku 2003 a prenájom datacentier na správu firemných cloudov dnes Amazonu zarobí až 60 % všetkého profitu, čiže vyše 50 miliárd dolárov za rok.

Datacentrá majú pritom obrovskú spotrebu energie spojenú s nutnosťou neustáleho chladenia, ktoré spotrebuje až jednu pätinu potrebnej elektrickej energie. Pozoruhodnú odpoveď na energetickú náročnosť chladenia skúma Microsoft, ktorý testuje možnosť bezúdržbových datacentier na dne morí.

Projekt Natick, v ktorom sa budú podmorské datacentrá spoliehať na prísun elektrickej energie z veterných elektrární, je podľa Microsoftu navyše až 8-krát spoľahlivejší ako konvenčné datacentrá.

Kvapky v mori alebo čo môžeš spraviť ty?

Na množstvo spracovaných a uložených dát má vplyv každý z nás. Pozri si podnety na zamyslenie i praktické rady, ako znížiť ekologickú stopu svojho surfovania.

E-maily