Zhováral som sa len niekoľko dní po vražde s mužom, ktorý sa nakoniec priznal k zabitiu Marie z Ukrajiny. Ešte stále som si neuvedomil dôsledky tejto informácie. 

Do internátu Mladá garda na Račianskej ulici v Bratislave som sa vybral v pondelok, tri dni po úmrtí, ktoré médiá i verejnosť vnímali ako záhadné. O vražde sa hovorilo len potichu ako o nepravdepodobnej konšpiračnej teórii. Ľudia sa skôr prikláňali k teórii o zlyhaní srdca.

Čítaj tiež

REPORTÁŽ: Zhovárali sme sa s kamarátom 21-ročnej ukrajinskej študentky, ktorá v piatok záhadne zomrela v bratislavskom internáteREPORTÁŽ: Zhovárali sme sa s kamarátom 21-ročnej ukrajinskej študentky, ktorá v piatok záhadne zomrela v bratislavskom internáte

 
Na polhodinové stretnutie s Volodymyrom, ktorého kamaráti volajú Vlado, nezabudnem do konca života. Nie každý deň vám povie osoba, ktorá sa krátko po stretnutí priznala k vražde mladého dievčaťa, že zle šoférujete, a vy sa preto ešte aj cítite zle. Počas našej krátkej cesty som ho totiž vnímal výhradne ako citovo zlomeného kamaráta so slabým srdcom.

Ak by ste mi, sediac vedľa rovesníka nebohej 21-ročnej Ukrajinky, povedali, že jej smrť má na svedomí práve on, neveril by som vám.

Polícia potvrdila jeho priznanie vo štvrtok 9. júna po takmer týždni vyšetrovania. Mariu zaškrtil alebo udusil.

 
Volodymyr študoval na Slovensku päť rokov. S Mariou boli jediní ukrajinskí spolužiaci v ročníku na odbore automobily a mobilné pracovné stroje na STU. Intímnejšie sa začali zbližovať len pred pár týždňami. Vzťahom by to ešte nenazýval, ale láskou už áno. „Začali sme byť viac ako kamaráti, začali sme sa ľúbiť.“

Maria sa asi len pred mesiacom rozišla s iným Ukrajincom, Ilľom. V širšej skupine ukrajinských kamarátov v internáte sa o tom dobre vedelo. Teóriu zločinu z vášne však svorne vylučovali. Prikláňali sa k spomínanej teórii o zlyhaní srdca.

 
Pred internát Mladej gardy som prišiel, aby som zmapoval reakcie spolužiakov a susedov na šokujúce a záhadné úmrtie z piatkového rána. O tých, čo načrtli možnosť vraždy, som si myslel, že len pozerajú veľa seriálov a preháňajú. Srdce môže predsa zlyhať aj mladému človeku.

Keď vyspovedám asi dvadsať študentov, chystám sa odísť. Oslovím však ešte ukrajinský pár, ktorý mi povie, že Mašu objavil ich spoločný kamarát Vlado.

Chcete sa rozprávať o tom ťažkom?

Mám „šťastie“, práve ide okolo. Keď sa k nemu blížim s diktafónom, tuší, na čo sa ho chcem spýtať. Preferuje telefonát, keď poviem, že ho môžem sprevádzať, akceptuje osobný rozhovor. „Chcete sa rozprávať o tom ťažkom?“