O úmrtí študentky bakalárskeho stupňa kolujú na chodbách internátov desiatky teórií. Hovorí sa najmä o zástave srdca.
Pondelkové dopoludnie v internáte STU Mladá garda pripomína každý iný deň skúškového obdobia. Nádvorie nedávno zrekonštruovanej budovy pôsobí rušným dojmom. Študenti sa valia na skúšky či zápočty do mesta a späť do izieb.
Po úmrtí 21-ročnej ukrajinskej študentky Marie nie je na budove žiadna stopa. Nikde nenájdeš čiernu zástavu ani smútočné oznámenie s fotkou a so stuhou. Na miesto prichádzame so stiahnutým žalúdkom a zhovárame sa s desiatkami študentov vrátane chlapca, ktorý v piatok Mariu našiel bez známok života.
Nechceme hľadať senzácie ani parazitovať na nešťastí druhých. V období, keď nie je jasná príčina smrti, sa chceme najmä ubezpečiť, že sa ostatní obyvatelia internátu cítia bezpečne a majú sa o koho oprieť.
Špekulácie a neistota
Maria pochádzajúca zo štvrtého najväčšieho mesta Ukrajiny Dnipra žila na Slovensku iba rok. Z oslovených obyvateľov internátu ju osobne poznali predovšetkým ukrajinskí študenti, ktorých bývajú v rozsiahlej budove na Račianskej desiatky.
Tak ako mnohí z nich, aj Maria popri škole pracovala. V čase, keď ju našiel kamarát bez stôp života na dlážke internátnej izby, mala za sebou všetky semestrálne skúšky a úspešne nakročené na inžinierske štúdium.
Na recepcii sa dozvedáme, že na prípad uvalilo vedenie školy informačné embargo a stanoviská poskytujú len hovorcovia STU a Policajného zboru. Zamestnankyňa internátu však spomenie, že po piatkovom príchode sanitky ležala Maria v izbe prikrytá dekou a záchranári ešte chvíľu čakali na príchod súdneho lekára.
Podarí sa nám zhovárať aj so zamestnancom, ktorý bol v piatok priamo na mieste. „Volala mi kolegyňa, že nejaký študent našiel kamarátku na zemi a už zavolal aj políciu. Išli sme sa spolu pozrieť a našli sme ju nehybnú na zemi. Bolo asi 10 minút po desiatej. Vídaval som ju takmer každý deň. Bola to veľmi slušná študentka. V piatok mi z toho bolo veľmi ťažko, ale už je to trocha lepšie.“