Puneet Dhiman stretol svojho kamaráta (a v súčasnosti aj biznis partnera) Arihanta Siyala prvý deň po príchode na Slovensko. Obaja študovali technické smery, no ich vášňou vždy bolo jedlo. Teraz spolu rozbiehajú farebný indický street food Rolltown.
„Mišku som spoznal na Tinderi pred dvomi rokmi, keď som v Bratislave ešte skoro nikoho nepoznal. Najskôr sme boli len kamaráti, ale potom som jej navaril svoje prvé jedlo a ona na to – okej, tak už spolu chodíme,“ opisuje 27-ročný Puneet Dhiman začiatky vzťahu so svojou slovenskou priateľkou Michaelou Chrkavou, ktorú ľudia poznajú najmä ako spoluzakladateľku podcastu Sexuálna výchova.
„Je to tak, odvtedy datujem náš vzťah,“ smeje sa Miška. „Indické jedlo som milovala ešte predtým, ako som ho spoznala, ale on mi zničil všetky predstavy o indických reštauráciách. V žiadnej mi nechutí tak, ako keď mi navarí on.“
Puneet, ktorý pochádza z Dillí, bol odjakživa milovník jedla a rád s ním experimentoval. Po skončení strednej školy sa rozhodoval, či pôjde za kuchára alebo inžiniera. Vybral si druhú možnosť.
Magisterský stupeň sa rozhodol dokončiť na Slovensku. Hneď prvý deň, tesne po príchode z letiska do hostela, stretol svojho kamaráta a v súčasnosti aj biznis partnera, o 4 roky mladšieho Arihanta Siyala. „Mali sme podobné záľuby, a tak sme si povedali, že by sme mohli byť dobrí priatelia.“
V Refresheri ti pravidelne prinášame príbehy tých najlepších reštaurácií, barov a ich majiteľov. Najviac nás podporíš, ak sa staneš členom Refresher+ klubu. Nezabudni sledovať aj témy Gastro a Gastro Bratislava.
Arihant má podobný príbeh ako Puneet. Rodák z Radžastanu sa zaujímal o mechanické inžinierstvo a po strednej škole chcel vyskúšať štúdium v zahraničí. „Amerika, Kanada a Austrália boli pre mňa príliš veľký mainstream, rozhliadal som sa preto po strednej a východnej Európe. V roku 2017 ma prijali na Technickú univerzitu v Košiciach,“ spomína Arihant.
Keď prišiel, o Slovensku nevedel takmer nič. „Z hodín dejepisu som si pamätal niečo o Československu, ale to bolo všetko. Snažil som sa preto všetko si naštudovať. Krátko po príchode na Slovensko som si ešte myslel, že sa tu stále platí korunou.“
Obaja teda študovali technický smer, no Puneet priznáva, že štúdium ho veľmi nenapĺňalo – jeho najväčšou vášňou bolo stále jedlo. Brigádoval preto v rôznych reštauráciách a neskôr s Arihantom spoločne varili v prvom indickom food trucku na Slovensku Mumbhai Express. Ten však nebol ich a myšlienka vlastného biznisu ich začala lákať čoraz viac.
„Vedeli sme, že nebudeme mať problém nájsť si prácu, keďže dopyt po absolventoch STU je na Slovensku celkom veľký. No chceli sme mať aj ‚side job‘, ktorý by nás viac bavil,“ hovoria. Hoci skúseností mali až-až, chýbal im kapitál.
Štvorročný „pôrod“
Puneet vraví, že zvykol pripravovať večere pre priateľov a každému vždy veľmi chutilo. Keď s Arihantom začali uvažovať nad vlastným stánkom s pouličným občerstvením, Miška im najskôr neverila.
„Puneet varí doma každý deň a sledovať ho pri tom je pre mňa zakaždým fascinujúce. Ide z toho taká vášeň, že mi bolo jasné, že sa tomu musí nejakým spôsobom venovať. Keď mi však povedali, že chcú začať s vlastným biznisom, úplne som tomu neverila. Vysvetľovala som im, že to nie je také jednoduché. Ale oni boli strašne neoblomní,“ vraví Miška.
Zakladatelia street foodu Rolltown hovoria, že po pandémii nastal „reštart celého sveta“, a povedali si, že teraz je ideálny čas. „Keďže sme nemali nasporených dosť peňazí, všetko sme si prenajali.“
Hoci samotný pokrm, ktorý ochutnáš v ich stánku, vyzerá pomerne jednoducho, v skutočnosti je to výsledok niekoľkoročnej driny. „Trvalo štyri roky, kým sme to všetko naplánovali, vymysleli koncept a doladili naše jedlo do finálnej podoby. Veľa času sme strávili experimentovaním a ochutnávaním. Museli sme si byť absolútne istí tým, čo zákazníkom ponúkneme, preto to trvalo tak dlho.“
Tri krajiny v jednej placke
Puneet a Arihant sa inšpirovali šavarmou, typickým tureckým jedlom, ktoré je však veľmi populárne aj v Indii. Ide o druh kebabu v placke so zeleninou a s omáčkami. Rozdiel medzi tureckou a indickou šavarmou je však v použitých koreninách.
„Tento pokrm nám na Slovensku chýbal a nik ho tu nerobil. Kebab a podobné rýchle občerstvenie tu síce nájdete na každom rohu, ale väčšinou nie sú vo veľmi dobrej kvalite. My sme sa odrazili od klasickej šavarmy a napokon sme vytvorili fusion tureckej, indickej a slovenskej kuchyne,“ hovoria zakladatelia Rolltownu.
O čiastočne slovenskú príchuť sa postaral Miškin brat, ktorý vyrába omáčky z vlastných čili papričiek pod názvom Red Ghost Slovakia. „Organizovali sme s kamošmi ochutnávky a po večeroch experimentovania sme konečne prišli s receptom, ktorý dnes ponúkame,“ vraví Miška.
V stánku máš na výber z dvoch tortillových variantov – kuracej a vegetariánskej. V tej kuracej nájdeš okrem mäsa aj kapustu, cibuľu, domácu ananásovú čili omáčku a mangovú čili omáčku. Vegetariánska je identická, ibaže okrem mäsa obsahuje indický syr paneer.
Ponuka je teda veľmi skromná, čo má však aj rovnako skromný dôvod. „Mohli sme dať do menu desať pokrmov, ale ak by sme ich nevedeli dobre urobiť, aký by to malo význam? Preto sme sa rozhodli, že budeme ponúkať dve jedlá, no spravíme ich najlepšie, ako vieme. Keď budeme vedieť, že sme dosiahli nejakú úroveň, možno pridáme dve ďalšie. Chceme robiť drobné kroky,“ hovoria Puneet a Arihant.
Majitelia zároveň nechceli dať ľuďom príliš veľa možností. „Nerád chodím do prevádzok s rýchlym občerstvením, kde mi dajú na výber stovky možností a dostanem milión otázok,“ vysvetľuje Arihant.
„Zákazník by nikdy nemal byť natoľko zapojený do skladby jedla, až to preňho začne byť príliš komplikované. Ak ide o zabehnú prevádzku, je to v poriadku. No keď začínaš s niečím úplne novým, mal by si zákazníkovi rozhodnutie čo najviac zjednodušiť.“
We are new in mesto!
Hoci mal Rolltown premiéru len minulý víkend (8. – 10. apríla) na street food festivale na Trnavskom mýte, ich instagramový účet má už takmer tisíc fanúšikov. Celú vizuálnu identitu a branding im robilo grafické štúdio Dve lamy. Spolu s ním nastavili aj „hatlaninový“ tone of voice, ktorý si uťahuje z jazykovej bariéry zakladateľov a baví fanúšikov.
„Všetci chalani you were amazing milujem. Dnes we got sold out on our jedno day ty was veľký úžasný!“ znie jeden z – mnohých podobne ladených – príspevkov na Instagrame.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Vzniklo vtedy, keď sme premýšľali, ako nazveme chicken roll, a Puneet povedal kura roll. On takto komunikuje aj doma, lebo stále nevie dobre po slovensky,“ vysvetľuje Miška. „Dala som mu zo žartu napísať príspevok a bolo to také vtipné, že som to tam rovno nechala. Uchytilo sa to – keď nám ľudia píšu na Instagrame, tiež nám píšu takýmto jazykom.“
Puneet a Arihant boli prekvapení, že ich jedlo si zamilovali všetky generácie. „Niektorí sa cez víkend vrátili po jedlo aj trikrát a buď nám povedali, že im chutilo, alebo nám dali fajn nápady na zlepšenie. Z 99,9 percenta sme mali dobré recenzie. Boli sme vyčerpaní, ale motivovaní.“
Hovoria, že zatiaľ neplánujú žiadne stále miesto ani kamennú prevádzku. „Chceme si zachovať exkluzivitu. Je to ako s filmom, z ktorého sú ľudia nadšení a chcú naň ísť. No ak by ho kino hralo stále dookola, omrzel by ich.“ Časom by však chceli investovať do vlastného food trucku a byť k dispozícii aspoň cez víkendy. Najbližšie ich uvidíš na street food festivale na Dulovom námestí.
Jedlu treba dať čas
Puneet a Arihant hovoria, že indická kuchyňa je veľmi rozmanitá a indické reštaurácie na Slovensku varia len desať percent z nej. „Mladá generácia v Indii vyrastá na pouličnom jedle, pretože si nemôže dovoliť chodiť do reštaurácií. Nie sú to len dva druhy fastfoodu ako tu, ale množstvo rôznych chutných pokrmov. Na Slovensku bežne nenájdete indické pouličné jedlá, len indické reštaurácie, ktoré sa však k originálu vôbec nepribližujú.“
Nejde o štipľavosť, ako by si si možno myslel. Tá je podľa majiteľov street foodu primeraná ich chutiam a ani v Indii nepridávajú do každého jedla pol kila čili. Problém je podľa nich v dĺžke času varenia a úsilí, ktoré pokrmom kuchári venujú.
„V Indii jedno jedlo varíme štyri hodiny a jeme ho tridsať minút. Na Slovensku sa varí tridsať minút a zje sa hneď,“ vraví Arihant.
Obaja sa zhodujú, že reštaurácie by sa mali snažiť variť indické jedlá najautentickejšie, ako dokážu – teda používať originálne koreniny a dať jedlu čas. „Niektorí majitelia reštaurácií tvrdia, že autentické indické jedlo by Európanom nechutilo, ale ja si to nemyslím. Mali by sa prestať toľko zameriavať na to, aby uspokojili každého zákazníka, a začať variť originálne jedlá.“
V názoroch na slovenskú kuchyňu sa rozchádzajú. Kým Arihant má bryndzové halušky rád, Puneetovi sa zdajú bez chuti. „Najradšej však máme guláš a zemiakové placky,“ dopĺňajú s úsmevom.
