Ako na hraniciach prebieha psychosociálna pomoc? Čo teraz potrebujú utečenci zo všetkého najviac? Čo prežívajú a ako sa k nim máme správať? Vysvetľuje humanitárna koordinátorka pre psychosociálnu pomoc Petra Weissová z organizácie Človek v ohrození.
Útek pred vojnou je nesmierne traumatizujúca životná situácia, ktorá má obrovský vplyv na ľudskú psychiku a identitu, hovorí Petra Weissová z organizácie Človek v ohrození, ktorá pôsobí ako humanitárna koordinátorka pre psychosociálnu pomoc. Momentálne pomáha na hraničných priechodoch s Ukrajinou, kde ľuďom zasiahnutým vojnou poskytuje krízovú intervenciu.
V Refresheri ti prinášame originálne rozhovory na aktuálne témy. Aby ti nič neušlo, sleduj tému rozhovory. Aby si získal prístup ku všetkým exkluzívnym článkom, nezabudni sa stať členom klubu Refresher+.
Kde momentálne pôsobíte a aká je tam situácia?
Pôsobíme na hraničnom priechode Ubľa, zázemie máme vytvorené v kultúrnom dome. Vyzerá to tak, že sa budeme presúvať do Sniny, ktorá je pre náš typ práce vyhovujúcejšia. Pôsobíme aj vo Vyšnom Nemeckom, kde má Človek v ohrození vytvorené zázemie pre kolegov z IPčka, ktorí ponúkajú psychosociálnu pomoc pre rodiny prichádzajúce z Ukrajiny.
Ubľa má relatívne stabilný príliv ľudí. Vo Vyšnom Nemeckom sa príliv ľudí trošku zvyšuje, keď ľudia, ktorí prichádzajú pešo, štandardne čakajú 4 až 6 hodín. Vyšné Nemecké tým, že je to väčší hraničný priechod, bojuje s trošku vyšším náporom ľudí.
Ako sa utečenci zvyčajne správajú po príchode na hranice?
Líši sa to, no, samozrejme, väčšina ľudí je rada, že má tento proces za sebou. Časť ľudí sa hneď na hraniciach víta s príbuznými – vtedy sú tam veľké emócie, celá tá ťarcha opadá. Na niektorých však nik nečaká. Títo ľudia sa potrebujú zorientovať – vedia, že sa musia dostať niekam ďalej, a veľmi dôležité sú pre nich informácie. Keď sa zorientujú, riešia základné potreby – dostať sa do tepla, najesť sa, napiť sa, odpočinúť si, postarať sa o deti.
To všetko je, samozrejme, sprevádzané veľkou únavou, vyčerpaním. Niektorí ľudia sú na ceste už niekoľko dní. Čím dlhšie tento konflikt trvá, tým viac sa zvyšuje aj únava, vyčerpanie, stres či pocity bezmocnosti.
Ako väčšinou vyzerá na hraniciach psychologická pomoc?
Je to krízová krátkodobá intervencia. Na hraniciach nie je vôbec žiaduce ísť do nejakej hĺbky, pretože tieto hranice sú pre Ukrajincov len medzizastávka na ceste. To, čo potrebujeme urobiť, je nadviazať kontakt a poskytnúť im zázemie a teplo. Ide o stabilizáciu – prvý pocit bezpečia. Ako som spomenula, mnohí z nich sú na ceste už niekoľko dní. To znamená, že tu majú konečne možnosť zastaviť sa a trochu si uľaviť.
To môže znamenať viacero vecí – niekto sa potrebuje vyrozprávať, takže mu vytvoríme priestor na to, aby mohol zdieľať svoje zážitky. Niekto, naopak, potrebuje iba ľudskú prítomnosť, iný si zas chce odpočinúť v tichu a nie je vôbec otvorený komunikácii. Staráme sa aj o deti, ktoré prichádzajú na hranice bez sprievodu rodičov, prípadne o deti so špecifickými potrebami.
Vy konkrétne ste už prišli do styku s nejakým dieťaťom, ktoré prišlo na vlastnú päsť?
Ja osobne nie. Ale naše pracovníčky sa venovali dievčatku, ktoré na hranicu sprevádzal otec a rátal s tým, že na druhej strane hranice bude o dieťa dobre postarané. Za hranicami sa oň postarali naši sociálni pracovníci a ďalej už do tohto procesu vstupuje štát.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či už mala Petra Weissová osobnú skúsenosť s ukrajinskými deťmi, ktoré prišli na hranice bez rodičov.
- Ako prebieha psychologická pomoc v krízových situáciách, napríklad pri panických atakoch.
- Ako môže vojna ovplyvniť ľudskú psychiku.
- Čo utečenci potrebujú zo všetkého najviac, aby boli schopní opäť začať normálne fungovať.
- Ako by sme sa mali k utečencom správať.
- Či prežívame k ukrajinským utečencom vyššiu mieru solidarity ako k utečencom z iných krajín.
