Okrem klimatickej konferencie COP 26 nás tento rok zaujala aj priamočiarosť vedcov, návrat pánd do prírody, historické požiare i súdne procesy.
Z ekologicky významných tém si najväčší mediálny priestor uchmatla klimatická konferencia COP 26 v Glasgowe. Všadeprítomnosť pandemického spravodajstva zatienila dlhodobý globálny problém klimatickej zmeny. Na to, či nás po covidovom roku 2021 čaká zelenšia budúcnosť alebo je nádej na zmenu zanedbateľná, je dnes nemožné odpovedať. Refresher zhrnul sedem pozoruhodných indícií a trendov z hľadiska budúceho vývoja.
Červený kód pre ľudstvo
Medzivládny panel na zmenu klímy (IPCC) vznikol pod taktovkou OSN a Svetovej meteorologickej organizácie v roku 1988. V roku 2021 vydal po ôsmich rokoch svoj šiesty súhrnný report hodnotiaci aktuálnu klimatickú situáciu. Dokument je rovnako ako jeho predchodcovia znepokojivý. Neobsahuje zásadne nové vedecké informácie, avšak prináša podrobnejšie a presnejšie údaje a výpočty.
Rekapituluje poznatky vedúce k nárastu pravdepodobnosti extrémnych udalostí, ako sú extrémne suchá, záplavové dažde či požiare. Zásadnou novinkou reportu je jeho priamočiary tón. V texte už nie je reč o „vysokej pravdepodobnosti“ ľudského vplyvu, ale vedci jednoznačne konštatujú nespochybniteľnú rolu ľudstva pri klimatickej zmene a fakt, že dnes sa už dotýka všetkých regiónov planéty.
Nastúpený trend klimatickej zmeny má za následok čoraz častejšie a nebezpečnejšie extrémne výkyvy počasia a ich kombinácie. Škála potenciálnych vplyvov je široká a ich závažnosť bude závisieť od rozsahu a včasnosti reakcie ľudstva. IPCC upozorňuje, že do konca storočia musíme počítať s celoplanetárnym oteplením v mimoriadne širokom rozmedzí – od optimistického scenára 1,4 °C až po katastrofických 4,4 °C.
Report navyše zdôrazňuje znepokojivý fakt, že hodnoty priemerného oteplenia môžu byť v niektorých regiónoch, predovšetkým okolo severného polárneho kruhu, až trojnásobne vyššie. IPCC k tomu pripravilo výbornú interaktívnu vizualizáciu.
Dobrými správami sú, naopak, úžasná podrobnosť údajov a teoretická uskutočniteľnosť optimistického scenára, ako aj veľmi nízka pravdepodobnosť uvoľnenia metánu zo sibírskeho permafrostu či zastavenia fenoménu oceánskeho prúdenia s názvom El Niño.
Obnoviteľná energia na vzostupe
Uplynulý rok bol podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) rekordný pre obnoviteľnú energiu. Stalo sa to aj napriek nárastu ceny potrebných materiálov a hospodárskemu útlmu v dôsledku celosvetovej pandémie.
Celkový objem energie z obnoviteľných zdrojov odhaduje The Independent na 290 gigawattov získaných predovšetkým prostredníctvom veterných turbín a solárnych panelov. Predošlý rekord z roku 2020 bol 280 gigawattov.
IEA odhaduje, že pokiaľ budeme pokračovať v nastúpenom trende, už o 5 rokov sa obnoviteľná energia kapacitne dotiahne na energetický mix fosílnych palív a jadrovej energie. Na dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2050 však bude potrebné súčasný nárast minimálne zdvojnásobiť.
Nádej do budúcnosti vyplýva aj z technologického pokroku v podobe výkonnejšej fotovoltiky či nedávneho vynálezu lacnejších, tichších a priestorovo nenáročných, iba trojmetrových bezčepeľových turbín španielskeho startupu Vortex Bladeless, fungujúcich na princípe vibrácií a kmitania.
Zdravé životné prostredie zaradené medzi ľudské práva OSN
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ktorá európska krajina prehrala súd s aktivistami.
- Ako sa podarilo zvýšiť počet pánd vo voľnej prírode.
- Akú hodnotu má celosvetový trh s rastlinnými alternatívami mäsa.
- Koľko stupňov Celzia namerali v lete na Sicílii.
