Kowloon Walled City bola pevnosť v srdci Hongkongu, ktorá nepatrila nikomu. Neplatili tam zákony a tisíce ľudí v tmavých uličkách načierno získavali vodu aj elektrinu.
Kowlúnske opevnené mesto v srdci Hongkongu tvorili budovy postavené tak husto, že cez ne takmer nepreniklo denné svetlo. V 80. rokoch 20. storočia bolo jedným z najhustejšie osídlených miest na Zemi. V týchto tmavých, úzkych uličkách žili desiatky tisíc ľudí, ktorí nemali prostriedky na lepšie bývanie a museli sa uspokojiť s minimálnym priestorom a najskromnejšími životnými podmienkami.
Policajný dohľad tu neexistoval, štátne úrady neprejavovali o túto komunitu výrazný záujem a celý tento priestor sa riadil skôr neoficiálnymi pravidlami. Niektorí tu videli len podsvetie plné drog, hazardu, nelegálnych zdravotných kliník a násilia. Iní však vo vnútri týchto stiesnených budov našli útočisko a aspoň aký-taký domov, kde si ľudia navzájom pomáhali.
Na rozlohe približne 26-tisíc metrov štvorcových husto zastavanej plochy, ktorá tvorila Kowlúnske opevnené mesto, žilo podľa odhadov okolo 33 až 40-tisíc obyvateľov, niektoré zdroje uvádzajú, že ich bolo dokonca až 50-tisíc. Tento extrémny počet ľudí na tak malom území z neho spravil jedno z najhustejšie obývaných miest v modernej histórii, píše portál City of Darkness.
Hustá zástavba poskytovala ideálne podmienky pre ilegálne aktivity. Medzi stenami bez oficiálneho štátneho dozoru fungovali nelegálni zubári, ktorí ošetrovali pacientov v podmienkach bez hygienických štandardov. Vyskytovali sa tu drogové laboratóriá, ktoré produkovali heroín či ópium.
Niektorí jednotlivci sa „špecializovali“ na improvizované lekárske zákroky, pričom nemali žiadne licencie ani kontrolu od úradov. Úzke uličky slúžili aj ako miesto, kde sa rozvíjal obchod s prostitúciou a prekvital hazard, kontrolovaný zločineckými skupinami. Keďže v meste obyvatelia neplatili dane, vládli tam gangy, takzvané triády, ktoré si od nich brali výpalné. Výpalné členovia triád vyberali so zámerom poskytovania bezpečnosti, v realite však ľudia platiť museli preto, aby mali od zločincov pokoj.
Napriek temnému podsvetiu kriminálnych živlov a ťažkým životným podmienkam tu neboli len zločinci a díleri. Mnohé rodiny sa snažili žiť v nehostinných podmienkach bežný život. V prízemných priestoroch vznikali malé dielne, kde ľudia vyrábali cestoviny, obuv či drobné predmety. Obyvatelia si takto zabezpečovali aspoň malý zárobok a snažili sa vytvoriť si aký-taký systém fungovania. Niektorí sa pokúšali učiť deti čítať a písať, či aspoň im poskytnúť základné zručnosti na prežitie.
Elektrické vedenie a vodovodné potrubia boli natiahnuté provizórne, bez riadnej izolácie a bezpečnostných noriem. To znamenalo neustále riziko vzniku požiarov či úrazov po zastihnutí elektrickým prúdom. Odpadové vody neraz stekali priamo po stenách alebo tiekli v improvizovaných žľaboch. Zvuk kvapkajúcej špinavej vody sa miešal so zápachom odpadu a vydýchaného vzduchu. Aj napriek tomu tu ľudia dennodenne varili, pracovali a snažili sa fungovať, hoci ich obklopovala chudoba.
Chýbajúci štátny dohľad znamenal, že akékoľvek problémy si obyvatelia museli riešiť sami. Ak niekto potreboval pomoc, musel sa spoľahnúť na susedov či známych. Vlastné pravidlá a nepísané dohody boli niekedy jedinou bariérou medzi relatívnym pokojom a totálnym chaosom.
Ešte predtým, než si prečítaš celý príbeh Kowloon Walled City, radi by sme ti pripomenuli, že tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Preto, ak sa ti naše články páčia, podporiť nás môžeš vstupom do klubu Refresher+.
Prečo vôbec Kowloon Walled City vzniklo?
Kowloon Walled City podľa China Heritage Quarterly vzniklo ako čínska vojenská pevnosť z čias dynastie Čching, keď Číňania chceli chrániť svoje územie a kontrolovať obchod so soľou. Po skončení prvej ópiovej vojny (1839 – 1842), ktorá sa skončila porážkou Číny a podpísaním Nankingskej zmluvy, získala Británia kontrolu nad Hongkongom. Pevnosť Kowloon síce zostala formálne pod čínskou správou, no časom sa ocitla v právnom vákuu. Ani Čína, ani Británia si s ňou nevedeli poradiť.
Ópiové vojny boli dva konflikty medzi Čínou a Veľkou Britániou (neskôr aj Francúzskom) v 19. storočí, ktoré vypukli kvôli pašovaniu ópia do Číny Britmi a narastajúcej závislosti čínskeho obyvateľstva. Čínska vláda sa snažila tento obchod zastaviť, no Briti reagovali vojenskou silou. Prvá ópiová vojna (1839–1842) sa skončila Nankingskou zmluvou, ktorá prinútila Čínu otvoriť prístavy britskému obchodu a postúpiť Hongkong Británii. Druhá ópiová vojna (1856–1860) ďalej oslabila čínsku suverenitu a priniesla nové ústupky cez Tiencinskú zmluvu. Tieto vojny symbolizujú začiatok obdobia známeho ako „storočie poníženia“, keď sa Čína stala obeťou zahraničného vplyvu a stratila časť svojej nezávislosti.
Tento nejasný štatút spôsobil, že sa z opevnenej stavby stala čoraz chaotickejšia mestská štruktúra bez štátnej kontroly, píše City of Darkness. Po druhej svetovej vojne, keď do Hongkongu prúdili čínski utečenci, našli mnohí útočisko práve v Kowloone, pretože nikto poriadne nevedel, kto im bude prikazovať, čo majú robiť. Bez pevne stanovených pravidiel začali budovy v opevnenom meste rásť do výšky a šírky, a to podľa South China Morning Post úplne spontánne, bez stavebných povolení či dohľadu.
Obyvatelia sa spoliehali na neformálne dohody, improvizované riešenia a vzájomnú pomoc. Nemuseli sa pýtať, či môžu stavať, nikto im nezakazoval stavať domy jeden na druhý. Bolo to lacné a rýchle. Tak si jednoducho začali pridávať poschodia, pristavovať nové miestnosti a pchať sa do každej voľnej medzierky.
Ako to celé vyzeralo?
Ľudia žili v malých bytoch bez okien, občas len s jednou žiarovkou. Takto žili tisíce ľudí. Keďže nebolo jasné, kto kontroluje dodržiavanie zákonov, v Kowlúne sa darilo nelegálnym aktivitám.
Bez polície, ktorá by priestor pravidelne kontrolovala, mohli vznikať drogové laboratóriá. Bol to raj gangov.. Ľudia si mohli dať opraviť zuby u takzvaných „zubárov“, ktorí nemali žiadne povolenia, nelegálne lekárske kliniky poskytovali lacné, ale riskantné zákroky. Všade bola rozšírená prostitúcia a hazard.
Nelegálne napájanie na elektrinu a vodu
V meste neexistoval oficiálny systém dodávky elektriny, ako ho poznáme z bežných mestských štvrtí. Keďže chýbali regulačné mechanizmy, ľudia si elektrinu zabezpečovali po svojom. Často šlo o ilegálne prípojky z verejnej siete.
Káble sa tiahli cez úzke uličky, viseli nad hlavami ľudí a boli len provizórne zaizolované, čo spôsobovalo vysoké riziko požiarov a úrazov elektrickým prúdom. V niektorých prípadoch sa elektrina „požičiavala“ aj od susedov, ktorí už mali napojenie na zdroj, a následne sa medzi sebou dohadovali na zdieľaní nákladov. Všetko fungovalo na základe neformálnych dohôd, bez akýchkoľvek bezpečnostných predpisov či kontrol.
Zásobovanie vodou v Kowlúnskom opevnenom meste bolo rovnako neoficiálne ako dodávky elektriny. Keďže tu chýbal centralizovaný a bezpečný mestský vodovod, obyvatelia sa spoliehali na rôzne improvizované riešenia.
Časť vody pochádzala z nelegálnych prípojok na mestskú vodovodnú sieť. Podobne ako pri elektrine, ľudia si sami vytvárali provizórne potrubia, ktoré sa tiahli po stenách budov, medzi poschodiami či úzkymi chodbami. To spôsobovalo časté úniky, a teda aj hromadenie vlhkosti a plesní. Kvalita takejto vody nebola garantovaná a znečistená. Výsledkom bolo, že obyvatelia mali prístup k vode, ktorá mohla byť zdravotne závadná.
Hygiena a zdravie
Hygienické podmienky boli extrémne zlé. Odpadky sa často hromadili priamo v úzkych uličkách, miesto bolo zamorené škodcami, potkanmi a hmyzom. Infekcie boli na dennom poriadku. Bez pravidelnej kontrolovanej kanalizácie či čistej vody bolo zdravie ľudí v
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako si tu ľudia vybudovali komunitu a snažili sa zarábať remeslami.
- Ako vyzeralo obchodovanie so psím mäsom.
- Ako a či tam fungovalo vzdelávanie.
- Prečo mesto vyzeralo ako jedna stavba.
- Prečo úrady situáciu neriešili.
- Ako vyzerá Kowloon Walled City dnes.
