Agentúra Reuters pripravila analýzu toho, aké by mal prípadný vojenský konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou dôsledky.
Začiatkom mesiaca sme informovali, že podľa ukrajinského ministra obrany Oleksija Reznikova sa neďaleko ukrajinských hraníc zhromaždilo odhadom už zhruba 94 300 ruských vojakov. Minister vyjadril obavy aj z toho, že koncom januára môže dôjsť na hraniciach k rozsiahlej eskalácii napätia.
Agentúra Reuters pripravila analýzu toho, aké by mal prípadný vojenský konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou dôsledky. Píše, že Moskva má omnoho viac vojakov ako Kyjev, avšak prípadný vojenský odpor kladený Ukrajincami by pre Rusko znamenal veľké straty v prípade reálnej vojenskej invázie.
„Západní vojenskí analytici tvrdia, že ukrajinská armáda je lepšie vycvičená a vybavená ako v roku 2014, keď Rusko prakticky bez boja obsadilo Krymský polostrov. Okrem toho je vysoko motivovaná brániť svoju krajinu,“ píše Reuters. Agentúra preto považuje za vysoko nepravdepodobné, že Rusko uvažuje o priamom dobytí celej Ukrajiny.
„Neverím, že Rusi majú schopnosť úplne ovládnuť celú Ukrajinu, a ani si nemyslím, že by to chceli,“ povedal pre Reuters bývalý veliteľ americkej armády v Európe Ben Hodges, ktorý aktuálne pôsobí v Centre pre analýzu európskej politiky (CEPA).
Podľa neho je uveriteľnou alternatívou, že Rusko by pravdepodobne chcelo ovládnuť ukrajinský región Donbas, aby spojilo oblasť s anektovaným polostrovom Krym, a teda aj Čiernym morom. Podľa Reuters by si však aj tento cieľ vyžiadal vysoké straty na ruskej strane.
Siemon Wezeman, ktorý pôsobí v Medzinárodnom inštitúte pre výskum mieru (SIPRI) so sídlom v Štokholme, si myslí, že miera odporu ukrajinskej strany voči akejkoľvek invázii by prevýšila čokoľvek, čomu Rusko čelilo v predchádzajúcich vojenských operáciách, napríklad v Čečensku v 90. rokoch minulého storočia alebo počas krátkej vojny s Gruzínskom v roku 2008 o malý separatistický región Južné Osetsko.
„Rusko môže poraziť povedzme veľkú časť profesionálnych ukrajinských síl. Avšak napadnutie krajiny, akou je Ukrajina, s obyvateľstvom, ktoré je jasne proti vám, a kde väčšina mužov absolvovala aspoň základný vojenský výcvik, je zložité. Rusko by sa usilovalo o vojenskú prevahu v oblasti, ktorá je desaťkrát väčšia ako Čečensko a tridsaťkrát väčšia ako Gruzínsko,“ povedal Wezeman a dodal, že prípadná vojenská invázia by nebola prechádzkou ružovou záhradou.
„Ako ruský prezident by ste museli pred vlastným národom obhajovať, prečo ste v prvých dňoch konfliktu utrpeli 10 000 strát na ľudských životoch. Nemyslím si, že takéto niečo by prijala ruská spoločnosť ľahko,“ spresnil Wezeman.
Moskva však stále popiera, že by ohrozovala svojho západného suseda, a tvrdí, že svoje jednotky môže na svojom území presúvať, ako to uzná za vhodné. Rusko zároveň tvrdí, že sa cíti byť ohrozené rastúcimi väzbami Ukrajiny na Severoatlantickú alianciu (NATO), a žiada bezpečnostné záruky od Západu.
