Tento Slovák si pred rokmi povedal, že ho už nebaví krátkozraký život v Bratislave, kde sa živil ako čašník a barman a žil od výplaty k výplate. Namiesto toho odišiel do USA, kde síce zostal nelegálne, ale žije si svoj americký sen.
„Prišiel som s holou riťou, mal som 600 dolárov, nemal som robotu a zaplatené ubytovanie. Bolo to hrozné,“ hovorí 33-ročný Slovák Ján, ktorý pred necelými desiatimi rokmi žil v Bratislave a pracoval ako čašník. Žil od výplaty k výplate, pretože všetky peniaze, čo mu zostali, podľa vlastných slov otrieskal na alkohol po bratislavských baroch.
Jedného dňa si povedal, že stačilo. Na kamarátkinu radu sa dostal do Spojených štátov cez bezvízový program ESTA, ale keď mu vypršal čas, nevrátil sa domov. Zostal v USA, kde žije už takmer desať rokov ilegálne, ale napriek tomu si svoj americký sen pochvaľuje.
Spýtali sme sa ho na to, či pred rokmi vedel, čo ho po príchode do USA čaká, ako sa zotrvávanie v ilegalite v USA stalo trendom medzi tisíckami Slovákov, ale aj na prácu obkladača rodinných domov, vďaka ktorej si dnes žije kráľovský život a zarába tisíce mesačne. Je život v USA skutočne taký rozprávkový?
Ján nie je pravé meno respondenta. Redakcia pozná jeho skutočnú identitu.
- Kedy sa rozhodol vymeniť prácu čašníka v Bratislave za život v USA.
- Ako sa mu podarilo dostať do USA a čo znamená, že tam žije ilegálne.
- Ako ho život v ilegalite obmedzuje v bežných činnostiach.
- Kedy žil v meste, ktoré považuje za relatívne nebezpečné aj pre gangy.
- Či vopred vedel, kde bude bývať a pracovať, a čím sa živí dnes.
- Koľko si dnes po rokoch v Amerike dokáže zarobiť mesačne.
- Čo sa stalo, keď ho dvakrát zastavili policajti a musel ísť na súd.
- Ako mnohí Slováci robia v USA, ale väčšinu výplaty minú na alkohol či drogy.
- Či si plánuje založiť vlastnú firmu a zostať v USA navždy.
Aké zamestnanie si mal v Bratislave predtým, než si odišiel do Ameriky?
Pracoval som v Bratislave ako barman a dlho som žil krátkozraký život, keď to tak môžem nazvať. Dostal som peniaze, zaplatil som účty, čo bolo treba, a zostatok som rozflákal v baroch. Žil som od výplaty k výplate. A stále som si hovoril, že raz chcem ísť do USA. To bol môj sen.
Vedel som, že do Ameriky odišla jedna moja kamarátka, ktorá tam rovnako zostala žiť nelegálne, tak som jej napísal, že ako to funguje a či by som mohol prísť aj ja. Od nej som zistil, že v Amerike je veľa roboty, stačí len prísť. Našetril som 600 dolárov, kúpil si letenky a odišiel som.
A rovno od čašníka som šiel robiť práve na stavbu. V taške som mal zbalené mokasíny a tesilové nohavice, čiže oblečenie, čo nosí bežný človek v Bratislave.
Koľko času prešlo odvtedy, ako si napísal kamoške v USA, do tvojho odletu?
Celé mi to trvalo približne mesiac. Napevno som sa rozhodol vo februári 2014 a v marci už som letel do Ameriky. Zbalil som si len tašku s oblečením, a keďže som bol čašník a v živote som nerobil na stavbe, tak som ani nevedel, čo si so sebou vziať. A rovno od čašníka som šiel robiť práve na stavbu. V taške som mal zbalené mokasíny a tesilové nohavice, čiže oblečenie, čo nosí bežný človek v Bratislave.
Išiel si do Ameriky na hotové? Vedel si, kde budeš bývať a pracovať?
Ona mi vopred povedala, že roboty je v Amerike strašne veľa, takže sa tým nemusím zaťažovať, lebo mi robotu vybaví priamo na mieste. Vôbec som teda nevedel, do čoho idem. Vedel som len to, že tam po príchode bude zima. Keď som prišiel, bolo tam mínus 17. Masaker.
V USA si dorazil do New Jersey. Od začiatku pôsobíš tam alebo si sa postupne presúval?
Začal som bývať v Trentone v New Jersey. Dalo by sa povedať, že je to celkom nebezpečné mesto. V mnohých štvrtiach bývajú len černosi, pôsobia tam gangy, takže niekde nemôžeš zahnúť doľava, lebo by ťa tam mohol niekto zastreliť.
Tam som vydržal možno rok a pol v zdieľanom dome za tisíc dolárov, kde sme bývali piati. Druhé bývanie mi potom priniesla nová robota. Zo začiatku som dostal prácu na strechách – v stredu som doletel do Ameriky a v piatok, sobotu a nedeľu som už makal na streche. Z tej roboty som sa skoro dogrcal, to je fakt náročné. Nakoniec som odišiel a našiel si novú prácu ako obkladač domov.
Prišiel som s holou riťou, mal som 600 dolárov, nemal som robotu a zaplatené ubytovanie. Bolo to hrozné.
V obkladačskom biznise si teda zostal až doteraz.
Ako obkladač sa živím dodnes, ale za tie roky som pokročil a samotné obkladanie už nerobím. Venujem sa trošku odbornejším veciam. Keďže som ako bežný obkladač pracoval štyri roky, naučil som sa inštalovať rôzne typy obkladov, ktorých pritom existujú stovky. Môžu byť plastové, drevené, betónové či kovové.
Každý obklad treba nainštalovať inak. Jeden sa pribíja klincami, druhý sa nastreľuje, tretí sa iba pripína. Vďaka tomu, že som pracoval s rôznymi typmi a naučil sa, ako s nimi manipulovať, som sa dostal do výhody.
Dnes už robím len prípravu na domoch predtým, ako sa začne obkladať. Prídem na miesto, pripravím si celý dom, obrysujem ho, nasadím obrysové lišty, vymeriam rohy, rámy na okná. Každú stenu musím detailne obrysovať od strechy až po zem, vymerať okná aj dvere, aby potom mohli prísť obkladači a všetko obložili.
Vedel si po anglicky, keď si prišiel do Ameriky?
Nevedel som po anglicky, vedel som len základné frázy z gastronómie.
Našetril si na letenku, zbalil sa a odletel. Mal si nejaké úspory?
Vo vrecku som mal 600 dolárov a 500 stál nájom. Prvýkrát som prišiel do domu a majiteľka mi rovno povedala, že nech si z toho nerobím ťažkú hlavu a potom neskôr jej to doplatím. Takže takto som začal v Amerike fungovať – prišiel som s holou riťou, mal som 600 dolárov, nemal som robotu a zaplatené ubytovanie. Bolo to hrozné.
Keď to porovnáš s dnešnou situáciou, ako na vás pozerali Američania ako na imigrantov? Bolo tam s tebou veľa Slovákov či Čechov v rovnakej situácii?
Ja som prišiel aj s mojou priateľkou, keď sme sa vybrali za kamarátkou. V Trentone je obrovská slovenská, česká aj poľská komunita, žijú nás tu naozaj tisíce. Aj preto som najskôr pracoval pre Čecha a potom pre Poliaka. Vtipné je, že som sa v Amerike ako prvý jazyk naučil poľštinu, pretože s angličtinou bol problém.
Vždy som sa vedel dohovoriť, ale nevedel som časy. Trvalo mi možno rok a pol, kým som sa po anglicky naučil poriadne. Ale aj teraz pracujem pre Poliakov a stále mám v tejto komunite aj veľa kamarátov zo Slovenska a z Česka.
Ale napríklad moja priateľka šla tiež na súd podobne ako ja, lenže ona nemá vodičský preukaz vôbec, ani na Slovensku. Advokát na súde ukázal prokurátorovi jej slovenský občiansky preukaz, prokurátor naň pozrel a uznal, že dobre.
V Spojených štátoch dnes žiješ ilegálne. Ako je to vôbec možné? Nemáš problémy s políciou? Môžeš si založiť bankový účet či fungovať na úradoch?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako ho život v ilegalite obmedzuje v bežných činnostiach.
- Kedy žil v meste, ktoré považuje za relatívne nebezpečné aj pre gangy.
- Či vopred vedel, kde bude bývať a pracovať, a čím sa živí dnes.
- Koľko si dnes po rokoch v Amerike dokáže zarobiť mesačne.
- Čo sa stalo, keď ho dvakrát zastavili policajti a musel ísť na súd.
- Ako mnohí Slováci robia v USA, ale väčšinu výplaty minú na alkohol či drogy.
- Či si plánuje založiť vlastnú firmu a zostať v USA navždy.
