Generálna prokuratúra vydala za posledné dva týždne tri sporné rozhodnutia, ktorými zrušila dôležité vyšetrovania. Vraj boli nezákonné, procesne nesprávne a bez dôkazov.
Spoločným menovateľom najhorúcejšej témy politickej jesene sú nominanti Sme rodina a predseda tohto hnutia Boris Kollár. Keď generálna prokuratúra počas uplynulého týždňa zrušila všetky obvinenia voči bývalému šéfovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému, najväčším otáznikom zostala skutočnosť, že šéfa generálnej prokuratúry aj šéfa SIS nominovala rovnaká politická strana.
Maroš Žilinka sa síce z rozhodovania o Vladimírovi Pčolinskom vylúčil pre konflikt záujmov a rozhodol o ňom jeho námestník, v rovnakom čase však sám rozhodol o zrušení obvinenia pre Jaroslava Haščáka, ktorého podozrievali z obchodovania s nahrávkou Gorila.
Predseda parlamentu Kollár a oligarcha Haščák sa vlani ešte pred jeho zadržaním osobne stretli. Obsah neformálnej schôdzky opísali médiám rozdielne. Boris Kollár tvrdil, že sa rozprávali o článkoch, keďže v tom čase vrcholila jedna z jeho káuz o SMS správach, Jaroslav Haščák hovoril, že sa stretli v súvislosti s knihou, na ktorej pracuje.
Predseda parlamentu, šéf hnutia Sme rodina a politik, ktorý pred voľbami sám seba označoval za „drahú nevestu“, dnes dáva ruku do ohňa za všetky rozhodnutia generálnej prokuratúry. Navyše ak by vraj chcela vláda obmedziť Žilinkovu moc zastaviť akékoľvek trestné stíhanie, odíde z vlády.
„Ak zrušia paragraf 363 a obídu Sme rodina, odídeme z vlády,“ reagoval Kollár v TV Markíza. Na mimoriadnej koaličnej rade sa už strany dohodli, že vytvoria skupinu odborníkov, ktorá rozhodne, či treba generálnemu prokurátorovi silnú právomoc odobrať.
Parlamentná matematika naznačuje, že koalícia by po ich odchode mala len technickú väčšinu s nezaradenými poslancami, ktorí opustili stranu Veroniky Remišovej. Ak by v strane Za ľudí vyvrcholil konflikt s Máriou Kolíkovou, situácia by už bola na hrane.
- O čom je paragraf 363 a koho ním už generálna prokuratúra zachránila.
- Kto dal generálnemu prokurátorovi takú silnú právomoc.
- Prečo Maroš Žilinka podľa odborníkov supluje súd.
- Kto sa postavil za Žilinku a kto proti nemu.
- Akú rolu v spore zohráva konflikt medzi Lipšicom a Žilinkom.
- Ako reagujú politici.
- Ako sa Maroš Žilinka bráni proti novinárom, ktorým zablokoval prístup na tlačovku.
Zahrala sa generálna prokuratúra na Najvyšší súd?
Existuje množstvo dôvodov, pre ktoré mal generálny prokurátor verejnosti vysvetliť zastavenie stíhaní v exponovaných kauzách. Tlačová konferencia Žilinku a jeho námestníka však namiesto odpovedí vyvolala ďalšie otázky, ktoré súvisia s procesnou stránkou veci, ale aj s otázkou imidžu.
Generálny prokurátor na tlačovku nepustil Moniku Tódovú z Denníka N a Lauru Kellöovú z Aktualít, ktoré sa kauzám dlhodobo venujú a mohli by ho konfrontovať s nepríjemnejšími otázkami ako zvyšok novinárov. Žilinka tvrdil, že v miestnosti nie je miesto, fotografie však dokazujú opak. Šéfredaktori denníkov upozornili, že vyberanie si novinárov, ktorí sa môžu pýtať, sa podobá Ficovi a Mečiarovi.
Žilinka už novinárom odpísal, že zvolil tento formát tlačového vyhlásenia, lebo ho považuje za adekvátny téme.
Pochybnosti vyvoláva skutočnosť, že generálna prokuratúra zmietla prípady Pčolinského a Haščáka zo stola tesne pred tým, ako sa v nich mali stať zásadné posuny. Úplatky na SIS smerovali pred súd, keďže prokurátor špeciálnej prokuratúry už pripravoval obžalobu, kauza obchodovania s Gorilou mohla opätovne dostať Haščáka do väzby vďaka mimoriadnemu dovolaniu Márie Kolíkovej. V oboch prípadoch by finálne slovo mali senáty Najvyššieho súdu.
Maroš Žilinka odmieta, že by konal podľa záujmu politikov, na tlačovej konferencii zvyšoval hlas a hneval sa, že sa prezidentka Zuzana Čaputová aj niektorí politici vyjadrujú k trestným veciam bez znalosti spisu. Povedal, že je na rozdiel od Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) objektívny a má nadhľad, pretože ho neovplyvňuje „balast“, s ktorým sa prokurátori ÚŠP stretávajú. „Nie som nikomu zaviazaný ani nie som ničí vazal,“ dodal.
Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorému šéfuje Daniel Lipšic, vníma zrušenie obvinení ako pochybné. Naznačuje výrazné prekročenie kompetencií. Podľa ÚŠP generálna prokuratúra supluje činnosť súdu.
Generálna prokuratúra sa bráni tým, že obvinenia skúmala dlhšie a je len náhoda, že finálne zrušenie prišlo po dlhých mesiacoch práve pred súdnymi pojednávaniami.
Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala upozorňuje, že je to práve súd, kto je a musí zostať orgánom, ktorý má dostatok informácií na to, aby mohol rozhodnúť o dôvodoch trestného stíhania. „V mene sudcovského stavu však dôrazne protestujem proti čo i len náznakovej dehonestácii akýchkoľvek súdnych rozhodnutí spôsobom: Však sudcovia na to mali málo času a múdry som ja ako prokurátor či obhajca,“ dodal Hrubala, podľa ktorého ide generálna prokuratúra proti zavedenej praxi.
Vládna koalícia plánuje kompetencie generálneho prokurátora v paragrafe 363 čo najskôr zmeniť. Tento krok kritizuje Združenie sudcov Slovenska. „Takúto unáhlenú a čiastkovú zmenu právnej úpravy považuje ZSS v právnom štáte za neprípustnú politickú reakciu na rozhodnutie justičného orgánu v konkrétnej veci, ktoré nezodpovedá predstavám verejnosti, respektíve časti politickej reprezentácie,“ zdôraznili. Ani predstavitelia Právnickej fakulty Univerzity Komenského nesúhlasia so zamýšľanou zmenou.
Žilinka tvrdí, že ak paragraf zrušia, z generálneho prokurátora sa stane štatista so sekretárkou.
Podľa Via Iuris je paragraf súčasťou Trestného poriadku, aby odbremenil Najvyšší súd. Pred zavedením paragrafu 363 do praxe to boli práve senáty Najvyššieho súdu, kto rozhodoval o sťažnostiach procesných strán, ktoré namietali voči postupu policajtov a prokurátorov počas vyšetrovania.
Preskúmať znamená vyhovieť koaličnému partnerovi, aby bol pokoj
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Kto bude rozhodovať o zmenách v paragrafe 363.
- Prečo je Boris Kollár pripravený povaliť pre paragraf vládu.
- Koho už tento paragraf zachránil.
- Prečo chce ísť Boris Kollár proti tomu, čo sa zaviazal spraviť v programovom vyhlásení vlády.
- Ako generálna prokuratúra pred niekoľkými dňami zastavila Lipšica, ktorý mal podozrenie, že proti nemu ide policajná inšpekcia.
- Ako sa chcel zaoberať paragrafom sám Žilinka, ale názor nakoniec zmenil.
