Keď neveríte tomu, že vám nebudú hroziť žiadne následky, ak budete vyšetrovať najlepšieho priateľa generálneho prokurátora, nemôžete konať nezávislo.
V Rumunsku vyšetrovali minimálne jedenásť ministrov alebo bývalých ministrov, jedného z nich odsúdili, dostal tri roky vo väzení. Stíhali aj poslancov. „Nebolo to jednoduché, bola to v podstate vojna prokurátorov a polície proti zločincom,“ hovorí predsedníčka Európskej prokuratúry Laura Kövesi, ktorá v rámci protikorupčného festivalu Pucung vysvetľovala, ako vyčistiť krajinu od korupcie, ak siaha na najvyššie poschodia štátu.
Diskusia bola v čase, keď Špecializovaný trestný súd vypočúval Roberta Kaliňáka a rozhodol o jeho vzatí do kolúznej väzby. V rámci kauzy Súmrak ho aj s Robertom Ficom obvinili ako členov zločineckej skupiny.
Európska prokuratúra začala svoju činnosť 1. júna 2021. Jej úlohou je bojovať proti podvodom páchaným v súvislosti s finančnými prostriedkami EÚ. Má právomoc vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ.
- Aké má Laura Kövesi skúsenosti so stíhaním ministrov.
- Či je bežné, že parlament vydá na stíhanie poslanca, podobne ako chcú vydať Fica.
- Aký bizarný zákon proti stíhaniu korupcie si schválila vláda v Rumunsku a čo sa dialo potom.
- Prečo Kövesi kritizuje spôsob, akým sa momentálne pojednáva kauza Jána Kuciaka.
- Prečo je problém, že sa uznesenia o vznesení obvinenia voči Robertovi Ficovi a Robertovi Kaliňákovi dostali na verejnosť.
- Aké prípady vyšetruje Európska prokuratúra a prečo vlastne existuje.
- Prečo Žilinka koná pri paragrafe 363 neštandardne.
Ako Rumunsko vyčistilo krajinu od skorumpovaných ministrov
Laura Kövesi tvrdí, že očista najvyšších poschodí nie je možná bez troch základných predpokladov. Okrem zabezpečenia ľudských a materiálnych zdrojov a legislatívy bolo v prípade Rumunska nevyhnutné, aby súdnictvo, ale aj prokuratúru vymanili spod kontroly tamojšieho ministerstva spravodlivosti. „Keď sú prokurátori kontrolovaní ministerstvom, nemôžu svoju prácu vykonávať na sto percent.“
Rumunsko sformovalo úrad podobný slovenskému Úradu špeciálnej prokuratúry, kde vybrali najlepších prokurátorov. Práve národné protikorupčné riaditeľstvo DNA na čele s Kövesiovou stíha skorumpovaných politikov, policajtov aj sudcov. Členov DNA navrhuje komisia prokurátorov a schvaľuje prezident.
Vyšetrovali aj prípad expremiéra Victora Ponteho, ktorý je aj naďalej obvinený z daňových únikov a prania špinavých peňazí. Podľa Kövesiovej ide o živý prípad, preto ho nemôže komentovať, ale úspešnosť úradu DNA je podľa nej veľmi vysoká. „V 90 percentách prípadov, kde vedieme vyšetrovanie a obviníme niekoho, je nakoniec aj odsúdený,“ pripomenula.
Skúsenosti má aj so zrušením imunity rumunským poslancom, keď parlament žiadali o ich vydanie orgánom činným v trestnom konaní. „Vo väčšine prípadov keď sme požiadali o zrušenie imunity, parlament súhlasil.“
Už v stredu bude parlament hlasovať o vydaní Roberta Fica do väzby. Poslanci rozhodnú o tom, či trojnásobný expremiér pôjde pred Špecializovaný trestný súd. Strany OĽaNO, Za ľudí a SaS už avizovali, že za vydanie Fica zahlasujú. Otázny je postoj strany Sme rodina Borisa Kollára, ktorá dlhodobo kritizuje ministra vnútra Romana Mikulca.
Proti zločincom nemôžete bojovať tri roky a potom si dať pauzu, sú organizovaní a majú peniaze
Kövesi tvrdí, že najmä úspešným stíhaním expremiéra Ponteho si získal jej protikorupčný úrad veľkú dôveru verejnosti.
V roku 2017 rumunská vláda schválila kontroverzné nariadenie, ktorým zastavila stíhanie politikov za „malú“ korupciu. „Vláda sa pokúsila dekriminalizovať korupciu, chceli obmedziť nezávislosť prokuratúry a znížiť rozpočet protikorupčného hnutia. Aj keď bolo v tom čase mínus dvadsať stupňov Celzia, ľudia v uliciach demonštrovali za náš úrad.“
Podľa šéfky Európskej prokuratúry platí, že čestní ľudia sú vždy viac ako zločinci. „Zločinci sú organizovanejší, flexibilnejší a majú peniaze, ale nás je viac.“
Pripomína aj, že boj proti korupcii a bezpráviu je nekončiaci sa proces, pri ktorom nie je možné dať si po niekoľkých rokoch pauzu a zobrať si dovolenku. „Je to nepretržitý a nikdy sa nekončiaci boj, ktorý musí pokračovať každý deň. Nie je to iba o vyšetrovaní korupcie, ale aj o prevencii a vzdelávaní,“ dodala.
Nebojujeme v médiách, ale na súdoch
V rámci festivalu Pucung kritizovala zverejnenie uznesenia o vznesení obvinenia voči Ficovi a Kaliňákovi nielen šéfka Európskej prokuratúry Laura Kövesi, ale aj šéfka slovenského Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti Zuzana Dlugošová a európska prokurátorka Renáta Ontkovičová. Zhodujú sa na tom, že táto časť prípravného konania by mala zostať za zatvorenými dverami a OČTK by mali mať dôveru verejnosti. Zároveň by však orgány činné v trestnom konaní mali zdržanlivo s verejnosťou komunikovať.
Kövesi spomína na prípady, keď stíhaní ministri Rumunska zneužívali trestné spisy na politický boj, pričom z nich účelovo vyberali dôkazy vo svoj prospech.
„Keď sme vyšetrovali ministrov, museli sme im poskytnúť spis. Potom sme tento spis videli v médiách. Vyberali z neho rôzne dokumenty, ktoré boli v ich prospech. Pre nás to bola ťažká situácia, my sme nemohli médiám odovzdať naše dôkazy, o spravodlivosť sa nebojuje v médiách, ale na súdoch, kde musíme položiť dôkazy na stôl a čakať na verdikt,“ dodáva s tým, že transparentnosť zo strany prokuratúry by pomohla, aby ľudia lepšie pochopili prípady.
Podozriví majú viac práv ako vyšetrovatelia, aj keď podľa pravidiel by mali byť ich práva rovnaké.
V tomto kontexte európska prokurátorka kritizuje spôsob, akým Špecializovaný trestný súd pojednáva prípad vraždy Jána Kuciaka. Hlavné pojednávanie je totiž vo veľmi malej miestnosti a verejnosť naň nemá prístup. „Ani členovia rodiny a rodinní príslušníci nemôžu byť v súdnej sieni, je to kruté. Keď hovoríme o dôvere, musíme hovoriť aj o slušnosti,“ dodala Kövesi, kritizujúc rozhodnutie súdu vylúčiť z pojednávania matku zavraždenej Martiny Kušnírovej ako jednu z procesných strán.
Zločin neohraničujú hranice štátov
Úrad Európskej prokuratúry vlani vznikol, aby mohli prokurátori vyšetrovať trestnú činnosť, ktorá prekračuje hranice štátov. „Zločinci sú flexibilní, presúvajú peniaze, presúvajú majetky. Preto bolo dôležité založiť medzinárodný úrad prokurátora,“ vysvetľuje Kövesi. Národní prokurátori sa podľa nej vždy viac zaoberali zločinmi na národnej úrovni a nemali kapacity na to, aby sledovali zločincov na medzinárodnej scéne. Ako prípad uvádza napríklad posledný článok Jána Kuciaka o talianskej zločineckej skupine ’Ndrangheta.
Každý rok sa podľa nej stráca 60 miliárd eur len na úkor medzinárodných podvodov s DPH, čo zaplatili daňoví poplatníci krajín Európskej únie.
Európska prokuratúra má pôsobnosť v 22 krajinách EÚ, vďaka čomu sa môžu deliť o informácie od lokálnych vyšetrovateľov a OČTK. „Máme skupinu vyšetrovateľov a analytikov v Luxemburgu, vďaka technickým nástrojom a personálnym zdrojom sme identifikovali už 25 členov zločineckých organizovaných skupín.“
Na Slovensku dnes Európska prokuratúra vyšetruje 40 prípadov, celková škoda je viac ako 80 miliónov eur. Aj keď prokurátori nechcú špecifikovať, o aké trestné činy ide, Refresheru sa podarilo zistiť, že ide prevažne o eurofondové úniky týkajúce sa pôdohospodárstva. Slovenskí európski prokurátori sa delia o rovnakú budovu s tými národnými v Pezinku, vyšetrujú však korupciu s medzinárodným presahom.
Paradoxne majú o niečo menšie právomoci, na Slovensku stále nie je možné v prípadoch vedených Európskou prokuratúrou zaistiť podozrivým subjektom majetok.
„Požiadala som ministrov a premiéra, aby zaviedli systém, kde existujú špecifickí vyšetrovatelia, ktorí budú súčasťou štruktúry európskeho parlamentu. Musíme si byť istí, že títo vyšetrovatelia budú absolútne chránení zo strany štátu,“ povedala Kövesi na margo aktuálnych potrieb jej úradu.
Potvrdila, že sa zaoberajú aj známym prípadom čínskej práčky. Pranie peňazí cez fiktívne firmy podľa zistení novinárov funguje v celej Európe, len na Slovensku vystopovali minimálne 116 miliónov eur, ktoré odtiekli zo Slovenska do Ázie. Dohromady môže ísť o miliardy. „Bola by som rada, ak by som mohla povedať viac, ale nemôžem,“ povedala Kövesi.
Laura Kövesi tvrdí, že eurofondy sa dnes tunelujú vo všetkých krajinách. Rozdiely medzi krajinami sa podľa nej týkajú najmä miery ochrany a vôle jednotlivých štátov vyrovnať sa s trestnou činnosťou, inak platí, že sa kradne všade.
„Naša výročná správa hovorí o tom, že máme vysoký počet vyšetrovaných prípadov. Slovensko nie je na vrchole, je niekde uprostred, to však neznamená, že sa tu nekradne. Veľké krajiny sú veľmi často príjemcami veľkých dotácií a nemajú ani jeden prípad, ale neznamená to, že sú čisté, skôr majú problém s odhaľovaním korupcie. My túto činnosť nemáme odhaľovať, máme ju riešiť, ak ju niekto odhalí,“ konštatuje šéfka Európskej prokuratúry.
Spravodlivosť má byť nastavená tak, aby mohli stíhať aj najlepšieho priateľa generálneho prokurátora
Laura Kövesi je presvedčená o tom, že generálny prokurátor by nemal mať v rukách všetku moc. Priznáva, že v Európe neexistuje žiadny štandard právomocí a úloh generálnych prokurátorov, ale v Rumunsku sa podľa nej osvedčilo, keď GP nemal toľko operatívnych povinností. „Jeho úlohou je podporovať prokurátorov v ich práci,“ hovorí.
„Pred rokom 2006 bol aj v Rumunsku generálny prokurátor najsilnejším riaditeľom verejnej inštitúcie a mal najsilnejšiu právomoc, mohol prepúšťať, mohol viesť disciplinárne konania, mohol inštruovať prokurátorov a mohol rušiť všetky rozhodnutia. Keď som bola vymenovaná za generálnu prokurátorku, zmenili sme to,“ povedala.
Prokurátori musia byť podľa nej nezávislí a nikto nemôže zasahovať do ich práce. „Čokoľvek, čo môže mať vplyv na kariéru prokurátorov, nie je v kompetencii generálneho prokurátora. Rozhoduje o tom samostatný orgán volený prokurátormi,“ opisuje ďalej rumunský systém.
Myslí si, že prokurátor musí mať istotu, že mu nebude nič hroziť ani v prípade, že vyšetruje kamaráta generálneho prokurátora. „Ak nemáte istotu, že môžete nezávisle vyšetrovať člena politickej strany, tiež nemôžete konať nezávislo.“
Aj európska prokurátorka Renáta Ontkovičová naznačuje, že generálny prokurátor inštitút paragrafu 363 nadužíva. Aj keď ide o mimoriadny opravný prostriedok, Maroš Žilinka s ním podľa nej narába ako s riadnym opravným prostriedkom. „Generálny prokurátor nahrádza súd, to by nemalo byť. Paragraf 363 sme v minulosti využívali len vo výnimočných prípadoch.“
