Pri prehliadke kostníc si rýchlo uvedomíš, že nikto z nás tu nebude večne.
Naozaj tu bolo kedysi viac ako 50 000 kostrových pozostatkov? Nemohli sme tomu uveriť. Po príchode do podzemia sme zľava i sprava videli nespočetné množstvo ľudských lebiek a trojkomorová krypta bola nimi doslova preplnená. Nie div, že v minulosti museli ľudia po pozostatkoch v kostniciach priamo kráčať. Epidémie cholery a moru pozabíjali také množstvo ľudí, že ich jednoducho nebolo kam odložiť.
- Kto mohol byť pochovaný v kostniciach.
- Ako vyzerá schodisko z ľudských lebiek.
- Čo sa skrýva v najstaršej, tretej komore.
- Prečo bol cintorín v meste problémom.
- Prečo je jedna časť kostnice posvätená.
Keď sa telo rozložilo, pozostatky vzali do podzemia
Kostol sv. Jakuba v Brne jednoducho nemôžeš prehliadnuť. Dominanta centra mesta postavená začiatkom 13. storočia sa týči vo svojom okolí a možno by si si ani nevšimol, že na pravej strane kostola sa nachádza vchod do druhej najväčšej podzemnej kostnice v Európe. Číslo jeden predstavujú obrovské parížske katakomby.
Aj keď na celý týždeň hlásili pomerne teplé júnové počasie, pre istotu sme si so sebou vzali bundu – a dobre sme urobili. Ako sa dalo očakávať, podzemné chodby kostnice boli pomerne chladné. Kým sme sa pustili do prehliadky podzemia, museli sme podľa súčasných opatrení podpísať čestné vyhlásenie, že sme otestovaní antigénovým testom alebo zaočkovaní.
Vstupná hala kostnice je jej najmodernejšou časťou a budovali ju až do roku 2012. Nás však zaujímalo predovšetkým historické podzemie, ktoré predstavuje zvyšok niekdajšieho cintorína. Ten v minulosti obklopoval priestranstvo na povrchu v okolí Kostola sv. Jakuba.
„Kostnice boli kedysi veľmi časté objekty, pretože samotný cintorín nefungoval ako pietne miesto, čiže tak ako dnes. V minulosti sa ľudia na cintorínoch pravidelne stretávali, odohrávali sa tam trhy, vystupovali tam zabávači. Jednoducho mali úplne iný zmysel,“ prezradila nám sprievodkyňa Lucie Křížová.
Cintoríny sú v súčasnosti zväčša situované na okraji miest, prípadne v oblastiach, kde je priestor na ich rozšírenie. Cintorín pri Kostole sv. Jakuba však bol obklopený zástavbou hradieb či rodinných domov. Bolo teda nutné, aby ľudí začali pochovávať aj do podzemnej kostnice. Robili to tak, že telo najprv pochovali na cintoríne a po zhruba 10 až 12 rokoch, keď sa už rozložilo, zobrali pozostatky do podzemia.
Kosti až po strop
Prehliadku sme si dohodli na predpoludnie v strede týždňa, vďaka čomu bola kostnica okrem personálu úplne prázdna. Prechádzanie sa podzemnými chodbami v obklopení tisícok kostrových pozostatkov je samo osebe zážitkom. Najlepšie si ho však človek vychutnáva osamote, respektíve iba v prítomnosti tých, ktorí na mieste odpočívajú dlhé stáročia.
Podzemie sa skladalo z troch častí. Po ľavej strane od vchodu (na vyššie priloženej fotke mapy miestnosť číslo 4 vpravo) sa nachádza priestranná trojkomorová krypta, ktorá leží priamo pod Kostolom sv. Jakuba. V nej sme sa zdržali najdlhší čas.
Vnútri stĺpa na fotografii je husté pletivo, do ktorého sú kostrové pozostatky zasadené
Na konci krypty je úplne najstaršia časť kostnice. „Hovorí sa jej tretia komora. Je ponechaná originálne tak, ako bola objavená. To znamená, že uskladnenie kostí v danej časti zodpovedá tomu, ako to tu vyzeralo pôvodne,“ povedala nám sprievodkyňa.
Vzrastom vyšší návštevníci môžu v tretej komore nahliadnuť na vrch navýšených kostier, ktoré boli od nás oddelené skleneným krytom. V minulosti bola kostnica naplnená kostrami odspodu po vrch a v niektorých častiach ľudia preto po kostrách priamo chodili, spresnila Lucie.
Zabudni na vizuálne pôsobivé, do stĺpov tvarované pozostatky. Toto bolo jednoducho more kostí, pri ktorých si človek veľmi rýchlo uvedomí, že nikto z nás nebude žiť večne.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako pomocou sondy objavili kostnicu.
- V akom stave bola, keď ju našli.
- Prečo mal cintorín problém s vyplavovaním tiel počas silných búrok.
- Ako telá na cintoríne zapríčinili choleru.
- Ako pristupovali k telesne či duševne postihnutým osobám.
