„Chceme dať príležitosť komukoľvek vo svete a ukázať, že to nie je len o zlatých českých ručičkách,“ vysvetľuje Lukáš.
Značka Bagind vznikla doslova na cestách. Jej majiteľ Lukáš Matějček je vášnivý cestovateľ a v roku 2015, keď si kúpil v Indii batoh od predajcu Dennisa, ešte netušil, že je to štart jeho značky. O niekoľko rokov neskôr znova nadviazal s Dennisom kontakt, zasielal mu svoje návrhy a našetrené peniaze a dúfal, že mu prídu z Indie do Česka prototypy. Tak sa aj stalo a dnes vďaka tejto výnimočnej spolupráci existuje jeho značka Bagind. O jej začiatkoch, vývoji a cieľoch si môžeš prečítať v rozhovore.
Ako sme načrtli už na začiatku, Lukáš je vášnivý cestovateľ. V roku 2015 ho na jeho cestách po Indii zaujal u predajcu Dennisa batoh, ktorý však nebol na predaj. Dennis si dal vyrobiť identický a Lukáš bol prítomný pri celom procese – od úplného začiatku až do posledného stehu. O dva roky neskôr jeho batoh vyzeral stále dobre, a tak našiel Dennisovu vizitku, vytvoril pár návrhov a spolu s peniazmi ich poslal do Indie. Tu sa začala cesta značky Bagind. Ako to celé prebiehalo, prezradil zakladateľ značky Lukáš.
Ešte stále máš batoh, ktorý si si vtedy kúpil od Dennisa?
Áno, stále ho mám. Práve vďaka tomuto batohu som zistil, čo je na ňom dobré a čo nie, čo by mohlo byť inak. Overil som si, že zapínanie môže byť riešené inak, že niekomu nemusí vyhovovať látka, ktorou je batoh podšitý a pod. Napríklad o niektorých vreckách viem, že ich nikdy nevyužijem a mohli by byť lepšie.
Nájdeme dizajn pôvodného batoha aj medzi výrobkami, ktoré sa predávajú?
Áno, je to batoh Headley. Ten je vytvorený na podobnom princípe ako ten pôvodný. Bola to naša vlajková loď.
Keď si navrhol batohy a poslal Dennisovi peniaze do Indie, čo bol tvoj zámer? Chcel si ich dať vyrobiť pre kamarátov alebo si ich chcel predávať?
Vtedy som mal čerstvých 21, býval som pol roka v Prahe, mal som prvú prácu a z platu mi ostávalo pomerne málo peňazí. Nemal som veľa našetrené. Mal som nejakých 10 000 korún (približne 400 eur – pozn. red.), za ktoré som zaplatil dopravu, clo, daň a výrobu produktov. To bolo všetko, čo som mal. Mal som plán, že to nejak pretočím maržou a potom objednám viac. Potom budem dlhodobo šetriť viac peňazí na vývoj aj samotné výrobky. Bolo to nejakých desať prototypov batohov, tašiek a kabeliek, z ktorých sme potom vybrali tri, ktoré sme decentne upravili. Vďaka tomu sme zároveň prišli na to, že Dennis je naklonený tomu nielen posúvať produkty, ktoré vytvorí, ale skôr vytvárať originálne produkty len pre nás.
V tomto momente sa zrodil nápad, že dizajn budeme vytvárať v Česku a on ho tam bude podľa ďalších postupov so svojimi ľuďmi vyrábať. To bol teda taký prvotný zámer, ale nebolo to tak, že by som mal našetrených veľa peňazí a ucelený podnikateľský koncept. Išlo do istej miery o zdravú drzosť a naivitu. Bolo to len o tej vášni niečo vymyslieť. Celé sa to tvorilo v priebehu značky. Aj po štyroch rokoch Bagind stále meníme a tvoríme.
Chceme dať príležitosť komukoľvek vo svete a ukázať, že to nie je len o zlatých českých ručičkách.
Ako prebieha spolupráca medzi tebou a Dennisom? Nie je komunikácia na diaľku náročná?
Keď od Dennisa prišiel niektorý z prototypov, tak som ho neredizajnoval, ak sa mi tam niečo nepáčilo. Postupoval som jednoducho: na fotke som napríklad zakrúžkoval, že kapsička má byť na inom mieste; dal som tam šípku. Snažím sa to robiť čo najjednoduchšou formou pre tvorcu.
Mal si predtým nejaké skúsenosti s navrhovaním batohov?
Vzhľadom na to, že som vyštudovaný policajt s maturitou, žiadnu skúsenosť s niečím podobným som nemal. Avšak odmalička, od piatich rokov, som chodil na výtvarnú, kde som maľoval a kreslil. Kedysi som chcel byť aj architektom, takže vždy som mal blízko k dizajnu s vizuálnym cítením.
Momentálne máme dizajnéra, ktorý postupne na seba preberá dizajnovanie produktov. Veríme, že tento krok posunie celú značku na úplne nový level.
Nerozmýšľal si nad tým, že by si dával vyrábať batohy v Česku?
Určite by bolo jednoduchšie mať výrobu v Česku. Snažíme sa procesy čo najviac zjednodušovať. V Baginde, keď niečomu veríme a vidíme v tom zmysel, tak sa snažíme nepodvádzať, neobchádzať a neuľahčovať si veci. Podstata Bagindu je založená na niečom, čo sa nezhoduje s tým, aby sme produkty vyrábali v Česku. Chceme dať príležitosť komukoľvek vo svete a ukázať, že to nie je len o zlatých českých ručičkách. Chceme v podstate ukázať, že India aj Kolumbia majú svoje zlaté ručičky. Že v týchto krajinách stále existuje výroba, ktorá je tradičná, ktorá dáva prácu talentovaným ľuďom, ctí morálne hodnoty, ako sú rešpekt, priateľstvo, dôvera, úcta. Zároveň aby ľudia, ktorí tam pracujú, mali adekvátne mzdy.
Nehovorím, že niekedy v budúcnosti nedáme šancu aj niekomu z Česka, no momentálne to nestaviame na českej výrobe. Ten sociálny a environmentálny dosah, ktorý sa snažíme zmierniť, nám dáva väčší zmysel v iných krajinách.
Približne ako dlho trvá výroba jedného batoha od náčrtu až po hotový produkt?
Samozrejme, záleží na tom, či je vytvorený prototyp produktu, či sú vyskúšané rôzne materiály a podobne. Funguje to však tak, že ja pošlem do Indie návrh alebo nápad, Dennis to skúsi do 14 dní zrealizovať, potom mi pošle fotku alebo video, ako produkt vyzerá. Keď už vidím aj na diaľku, že to potrebuje úpravu, dám mu spätnú väzbu, skúsime to spoločne upraviť, on mi povie, čo je technologicky možné a čo nie. Potom to zas trvá nejaký týždeň až 14 dní. On pošle prototyp a ja poviem, či je to okej alebo nie. Ak áno, dám mu vedieť, koľko kusov potrebujeme, a zistím, dokedy mi to dokáže vyrobiť.
Čo robíte s produktmi po tom, čo k vám dorazia?
V tomto momente produkty ešte nie sú úplne hotové. Ľudia si ich môžu dať prispôsobiť na mieru. Zákazník si môže dať vyraziť na produkt iniciálky alebo drobný nápis. Razíme na ne aj naše logo. Potom ich už len zabalíme, pribalíme k tomu tester včelieho vosku, bavlnenú tašku, katalóg a sprievodný list.
Momentálne plánuješ rozbehnúť výrobu v Kolumbii. Ako tento nápad vznikol?
Ja som vedel, že chcem zas niekam ísť a zároveň, že vďaka práci to je jedna z možností, ako môžem vycestovať. Afrika mi nevychádzala, tak som si povedal, že sa prvýkrát pozriem do Južnej Ameriky. V Baginde stále hovoríme, že by sme mohli vyrábať už aj niekde inde než v Indii, nech dáme príležitosť pracovať aj ľuďom inde. Mne sa zdalo fajn spojiť to. Keď som si povedal, že pôjdem do Južnej Ameriky, pozeral som na internete, či tam nenájdem niekoho zaujímavého. Potom mi kamarát povedal o nejakom chalanovi, ukázal mi ho na Instagrame a ja som sa na to pozrel. Vyzeralo to veľmi pekne, tak som mu napísal, kto som a čo robím, a išiel som sa na neho pozrieť.
Najviac ma na tom baví, že vidím, ako každý deň mením nejakému človeku život.
Ako prebieha táto spolupráca?
Je to celkom jazda, pretože on hovorí po španielsky, ja po španielsky neviem. Nemá ani počítač, takže si nemôžeme prekladať, čo hovoríme, cez Google translate. My si spolu voláme. Ja tak nejak počúvam, čo hovorí po španielsky, potom niečo napíšem do prekladača a potom mu to pustím a on odpovie: „Áno, áno, chápem.“ Nikto vo firme nevie španielsky, takže sa tu s tým trochu boríme. Vieme si veci poriadne zjednodušiť, ale aj poriadne sťažiť.
Je táto výroba v niečom rozdielna oproti tej v Indii?
Predstav si 20-ročného chalana, ktorý si pred štyrmi rokmi kúpil starý šliapací stroj. Keďže nemal dosť peňazí, tak si kúpil asi štyri kusy kože. Keď to kupuješ v takomto malom množstve, stojí to naozaj veľa peňazí. Kúpil si látku, nejaké pracovné nástroje a začal vyrábať. V tejto fáze bol doteraz, kým som k nemu neprišiel. Ja som za ním prišiel s tým, že som ho našiel na Instagrame, vysvetlil som mu, čo robíme, a dali sme mu možnosť: ak chce rásť, chce zamestnávať ľudí, dávať im dobrú mzdu a pod., máme pre neho príležitosť. Dennis mal za sebou 70-ročnú tradíciu, tento chalan to začal robiť len pred pár rokmi. Učí sa to od úplného začiatku. Nemá vôbec financie na to, aby mohol začať vyrábať, preto máme aj Hithit, kde zbierame peniaze na výrobu a ľudí odmeňujeme produktmi. My mu vyplatíme zálohu, za ktorú on nakúpi šijacie stroje, prenajme si nejaký väčší priestor, kde bude môcť vyrábať produkty. Práve toto ma na tom najviac baví – že vidím, ako každý deň mením nejakému človeku život. Avšak nielen mojou, ale aj jeho zásluhou.
Výrobky sú kožené. Z akej kože vznikajú?
V Indii sa produkty vyrábajú z kozej kože. Práve výrobou v Kolumbii začíname zabŕdať aj do iných materiálov. Skúšame hovädziu kožu, ktorá má trochu iné špecifikácie. Tu však začíname pracovať aj s neživočíšnymi materiálmi. Chceme robiť aj veci z bavlny s nepremokavou podšívkou.
Ktoré z vašich výrobkov sú najviac predávané?
Kabelky. My sme začínali s batohmi a kabelku sme nemali na webe asi rok a pol. Niekedy pred zimou sme pridali kabelku Belku. Je to klasická hnedá kabelka s veľkými uškami.
Už dávno nepredávate len batohy. Aké produkty plánujete najbližšie zaradiť do výroby?
Ide hlavne o produkty, ktoré sa vyrábajú v Kolumbii. Napríklad obojok pre psa, vôdzka, cestovateľská taška, držiak na fľašu. Určite budú nové peňaženky, chceme nejakú „taškoľadvinku“, „vizitkovník“, opasky a pod. Plánujeme nové batohy, nejakú kabelku, vak… Je toho v pláne poriadne veľa. Niektoré produkty však určite budeme vyvíjať aj rok, kým pôjdu von. Určite plánujeme nejakú cestovateľskú kolekciu.
