- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Muž, ktorý mal pacientov liečiť, ich namiesto toho posielal na druhý svet.
Zdravotník Petr mal pred sebou ďalšiu zdĺhavú službu v nemocnici. Už od začiatku však vedel, čo príde na jej konci. Vopred si vyhliadol jedného z postarších pacientov, ktorý sa nachádzal v umelom spánku. Vedel, že mu pri aplikovaní lieku proti zrážanlivosti krvi nebude odporovať. Na ľudí pri vedomí by si totiž netrúfal.
Na záver služby podišiel Petr k pacientovmu lôžku a s následkami jeho činov sa už museli vyrovnať jeho kolegovia, ktorí ho zakrátko vystriedali. Starý pán po vysokej dávke heparínu vykrvácal. Nebol však prvou ani poslednou obeťou známeho sériového vraha Petra Zelenku.
- Ako vraha Petra Zelenku opisovali jeho kolegovia.
- Prečo sa dovtedy bezúhonný zdravotník rozhodol začať vraždiť.
- Ako uspal pacientku iba preto, že ho zdržovala.
- Aké odškodné dostali pozostalé rodiny obetí.
- Ako sa primár oddelenia musel postaviť do úlohy vyšetrovateľa.
- Čo nám o prípade povedal vtedajší riaditeľ nemocnice.
Pacienti v kóme ako objekt experimentov
Petr Zelenka sa koncom milénia zamestnal na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení (ARO) v nemocnici v Havlíčkovom Brode ako zdravotný brat a v roku 2005 bol povýšený na vedúceho oddelenia sestier.
Podľa vlastných slov chodil posledný rok (2006) pred zatknutím do práce s nechuťou. Cítil sa otrávený, prekážala mu prítomnosť všetkých ľudí vrátane pacientov. Tých bral, ako sám povedal, „kus od kusa“. Mal pocit, že je svojou prácou zdeformovaný.
Všetky úmrtia pacientov spôsobil podaním vysokej dávky heparínu, no experimentoval aj so soľným roztokom, inzulínom a benzodiazepínom značky Dormicum. Ten konkrétne využil pri pacientke, pri ktorej podľa vlastných slov „nestíhal svoju prácu“, a tak ju ním uspal. Na súde tvrdil, že heparínom nemal v úmysle nikoho zabiť. „Skrátka som to bral tak, že tá smrť prišla,“ uviedol.
S predávkovaním pacientov heparínom začal v máji 2006. Chcel vraj skrátka „skúsiť, čo to s pacientom urobí“. Jeho prvou obeťou sa stal v júni 2006 68-ročný František Škvařil. Liek proti zrážanlivosti krvi u postaršieho pacienta spôsobil, že vykrvácal. Podľa polície si vyberal pacientov, ktorí sa nachádzali v umelom spánku alebo v bezvedomí. Heparín im dával na konci svojej služby, aby sa s nastávajúcim problémom museli popasovať iní pracovníci, píše Aktuálně.cz.
Ak by si si predstavoval sériového vraha ako spoločenského odpadlíka, ktorý na všetkých pôsobí zlým dojmom, u Zelenku by si trafil úplne vedľa. Jeho kolegovia ho opisovali ako aktívneho a šťastného zamestnanca, ktorý sa k ľudom správal veľmi príjemne.
Svoj kladný postoj voči Zelenkovi vyjadrili aj na súde s dodatkom, že nemohli uveriť tomu, čo spravil. Jeho šťastný výraz v tvári sa však vôbec nezhodoval so Zelenkovými vnútornými pochodmi. Sám seba označoval za dlhodobo vyhoreného.
„Celý prípad je smutný zvlášť z toho dôvodu, že u zdravotníka nepredpokladáte poškodzovanie zdravia pacientov, nieto činnosť, ktorú Zelenka praktizoval,“ povedal pre Refresher vtedajší riaditeľ nemocnice Josef Pejchl.
„Neprestal som s tým, pretože mi to prechádzalo“
Expert na sériových vrahov Andrej Drbohlav Petra Zelenku zaraďuje medzi takzvaných mercy killers, ktorí majú aj prezývku angels of death. „To sú páchatelia, ktorí vraždia v nemocniciach či sociálnych zariadeniach. Ich motiváciou je často nadvláda nad životom či zosmiešnenie svojho kolegu, prípadne pocit, že ich niekto povolal, aby zabili svoju obeť,“ povedal nám v staršom rozhovore. Okrem toho sa však Petr Zelenka podľa Drbohlava vyznačoval motívom vrážd typickým pre takzvaných power killers a hedonist killers.
Páchatelia z prvej skupiny vraždia pre pocit moci a z druhej skupiny pre číre potešenie z aktu usmrtenia inej osoby. Na to, že Zelenka mohol patriť aj medzi hedonist killers, odkazuje jeho prvotná výpoveď vyšetrovateľom.
Tým povedal, že mal vzhľadom na svoje činy pocit, že má navrch nad lekármi. Akýmsi zvráteným spôsobom ho teda tešilo, že doktori tápali nad tým, prečo im umrel pacient. Oni to nevedeli, Zelenka však áno, a preto sa cítil nadradene. Z prepisu výpovede, ktorú získal Denik.cz, vyšlo najavo, že sa na svoje konanie s odstupom času pozeral s hrôzou a výnimočne vraj mal výčitky svedomia.
„Je aj pravdou, že som počítal s tým, že tieto osoby pri svojom zdravotnom stave a pri neoprávnene podanej dávke heparínu, ktorú som im dával, môžu zomrieť,“ povedal. Postupom času sa podľa vlastných slov dostal do akejsi fázy automatizácie.
Prišiel do práce s vedomím, že znova niekomu pichne heparín s predpokladom, že ho možno zabije. Z toho si však ťažkú hlavu nerobil. „Tie myšlienky podať heparín mi napadali po nástupe do služby; to je jedno, či na dennej či nočnej službe. Neprestal som s tým, pretože mi to prechádzalo,“ povedal ďalej.
Zo zápisu výpovede sa teda zdalo, že bude s políciou ochotne spolupracovať. Okrem slovného priznania k vraždám začal vyšetrovateľom menovať pacientov, v prípade ktorých použil heparín, a neskôr jednotlivé detaily zapísal na papier.
Svoju motiváciu čiastočne objasnil aj rodičom prostredníctvom listov z väzenia. V auguste 2007 napísal, že to „robil preto, aby bola nejaká akcia, aby sa niečo stalo, aby bola okolo tých ľudí práca a frmol“. Údajne však nebolo jeho cieľom, aby pacienti zomreli. Túto „akciu“ si však užiť nestihol, pretože pacientov zabíjal na konci služby a následne nechal ich zachraňovanie na kolegov.
Je možné, že sa týmito slovami snažil sám pred sebou ospravedlniť svoje činy. No aj v prípade, že by vravel pravdu, jeho zodpovednosť na smrti nevinných ľudí to nijak neospravedlňuje. Ako dlhoročný zdravotník si bol veľmi dobre vedomý toho, že vyššie dávky heparínu mohli pacientov usmrtiť. Pri prvom výsluchu pritom uviedol, že aj keď si uvedomoval, že podaním heparínu niekoho zabil, pokračoval s tým ďalej.
„Spočiatku som nemal takmer žiadne pocity, len som premýšľal, že v dôsledku mojej činnosti pacient zomrel,“ prezradil vyšetrovateľom. Poslednou obeťou heparínového vraha sa stala 24. septembra 2006 postaršia žena.
Obrat o 180 stupňov
Prvotné výpovede, ktoré od neho získali vyšetrovatelia, neskôr z veľkej časti poprel. Na súde prejavil ľútosť, pozostalým rodinám sa ospravedlnil a povedal, že mu vraždy nerobili žiadnu radosť. Počas záverečnej reči pôsobil kajúcne a uviedol, že „nerozumie, prečo sa to všetko stalo“.
S kolegami na pracovisku vrátane lekárov a primára mal podľa vlastných slov „kamarátsky vzťah“ a nikdy „nemal potrebu ničiť ich prácu a správať sa voči nim povýšene a nadradene“. Tieto slová sú v jasnom protiklade s tým, čo uviedol pri výsluchu.
Ako dôvod svojho obratu vo výpovedi Zelenka uvádza, že ho policajti k pôvodnej výpovedi donútili fyzickým násilím. Jeho obvinenia však policajti odmietli. „Všimla som si, že má na hlave zranenie. Dozvedela som sa, že zranenie utrpel pri skladaní pút. Chcela som mu to ošetriť, ale odmietol. Žiadne fyzické ani psychické násilie nebolo. Vypovedal spontánne,“ uviedla pred súdom kriminalistka Hana Kvasničková.
Vtedy obžalovaný Zelenka však tvrdil, že kriminalistka klame. Povedal, že ho zbili pri zatýkaní aj výsluchu. „On mal napísať asi päť prípadov a nejaký policajt alebo policajtka k nemu prišli a že ich musí byť pätnásť, inak že zase zavolajú tých policajtov, aby ho znovu zbili. Toto mi hovoril. Mal strach,“ tvrdil jeho advokát Jan Herout pre MF DNES. Inšpekcia ministra vnútra celú vec prešetrila a nakoniec dala za pravdu policajtom.
Z primára detektívom
Činy heparínového vraha Petra Zelenku odhalil primár ARO Pavel Longin, ktorý si všimol, že sa na jeho oddelení vyskytuje neobvyklé množstvo prípadov s veľkým krvácaním. Podozrivé bolo, že pri prípadoch zvýšeného krvácania neustále svietilo meno Petra Zelenku. Počas jeho 3-týždňovej dovolenky však následkom predávkovania heparínom na ARO „ako zázrakom“ nikto nezomrel.
Podľa primára Longina bol vrahov modus operandi (spôsob spáchania trestného činu) rafinovaný. Pre Aktuálně.cz. prezradil, že zabíjal výhradne pacientov, ktorých mal na starosti niekto iný, a väčšinou im dával heparín až na konci služby, aby sa príznaky objavili vtedy, keď už bol doma.
Navyše si podľa primára vyberal pacientov, u ktorých sa predtým objavilo krvácanie, a tak jeho zvýšenie nebolo veľmi prekvapivé. Úmrtnosť na ARO vraj bola v danom období 20 až 25 percent, čo znamená, že zomrel približne každý štvrtý pacient. Smrť na danom oddelení bola teda relatívne bežná, čo hralo v jeho prospech.
Primár o svojich zisteniach týkajúcich sa zdravotného brata Petra Zelenku informoval riaditeľa nemocnice, ktorý sa rozhodol Zelenku v septembri prepustiť. Ešte predtým mu však primár údajne povedal, že o jeho činoch vie, aby si nemyslel, že mu to prešlo, uviedol Blesk.cz.
Polícia následne 23. októbra dostala trestné oznámenie, ktoré však nemocnica nepodala na konkrétneho páchateľa. Kým sa veci pohli, Zelenka sa stihol začiatkom novembra zamestnať v ďalšej nemocnici. Teoreticky sa tak mohol vo svojom novom zamestnaní pokúsiť zabiť ďalších pacientov.
„Pri nástupe do Nemocnice Jihlava doložil všetky obvyklé náležitosti dokazujúce dosiahnuté vzdelanie a prax vrátane čistého výpisu z registra trestov a potvrdenia o skončení pracovného pomeru dohodou s predchádzajúcim zamestnávateľom. Vo svetle súčasných informácií sa to môže zdať divné, ale v okamihu prijatia sme nemali žiadne indície vzbudzujúce pochybnosť,“ povedal v roku 2006 pre Novinky.cz riaditeľ nemocnice Martin Šuma.
Svojou odpoveďou v podstate naznačil, že chybu niesla nemocnica, ktorá Petra Zelenku prepustila na dohodu. Následky niesol vtedajší riaditeľ nemocnice v Havlíčkovom Brode Josef Pejchl, ktorého odvolali. Aktuálne pôsobí ako riaditeľ v nemocnici vo Vysokom Mýte. Josef Pejchl nám vysvetlil, prečo pomer so Zelenkom ukončili dohodou a akým spôsobom Nemocnicu Jihlava o Zelenkovi varovali.
„Pokiaľ niekoho prepúšťate z pracovného pomeru, ktorý bol uzavretý na neurčito, veľa možností nemáte. Buď pracovný pomer ukončíte výpoveďou, alebo dohodou. Kedy môže zamestnávateľ rozviazať pracovný pomer výpoveďou, hovorí striktne Zákonník práce. Ani jeden paragraf sa vtedy nedal použiť, pretože neexistoval jediný dôkaz, na základe ktorého by sa dal pracovný pomer ukončiť. Jediným dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru bola hypotéza primára Longina. Preto jedinou možnosťou, ako ukončiť pracovný pomer, bola práve dohoda,“ povedal.
Okrem toho zdôraznil, že personalistke z Nemocnice Jihlava dali na Petra Zelenku veľmi negatívne hodnotenie a výrazne ich od jeho prijatia odradzovali. Nakoniec ho však aj tak zamestnali, pretože nemali dostatok personálu, spresnil Pejchl.
Ak by nebol zakázaný trest smrti, zrejme by ho dostal
Primár Pavel Longin 30. novembra pri výsluchu objasnil vyšetrovateľovi všetky svoje poznatky. Pravdou je, že nebyť promptnosti primára, obetí mohlo byť omnoho viac. Množstvo ľudí ho preto vnímalo ako hrdinu, no ozvali sa aj kritické hlasy, podľa ktorých mal prípad pri prvom podozrení ihneď nahlásiť na polícii.
Začiatkom decembra sa polícia rozhodla Petra Zelenku zatknúť priamo v Nemocnici Jihlava. Vtedy mal nastúpiť na 18 hodín trvajúcu nočnú službu, počas ktorej by bol v kontakte s množstvom pacientov. Báli sa teda, že by mohol niekomu znova ublížiť.
Podľa informácií Blesku.cz Petr Zelenka policajtom pri zatýkaní kládol odpor. Svedkom jeho zadržania sa stalo aj viacero pacientov. „Zelenka bol výnimočný tým, že vraždil bezbranných chorých ľudí. Nezabudnem na neho,“ uviedol kriminalista a vtedajší veliteľ zásahu Petr Gruber.
Na tlačovej konferencii v decembri 2006 policajti informovali o zadržaní sériového vraha Petra Zelenku. Jeho prípad označili v rámci histórie českej kriminalistiky za „jeden z najtragickejších“.
Petr Zelenka dostal v roku 2008 za sedem vrážd a ďalších desať pokusov o vraždu (k podaniu heparínu sa priznal len v 5 prípadoch) doživotný trest. Sudca Jiří Vacek však naznačil, že by ho radšej odsúdil na trest smrti. „Spoločenská nebezpečnosť Petra Zelenku je taká vysoká, že pri absencii trestu smrti sme neuvažovali o inom treste než o doživotnom. To by bol výsmech,“ cituje jeho slová Hradecký deník. Po porade s advokátom sa Petr Zelenka krátko nato rozplakal.
Kraj Vysočina sa v roku 2007 rozhodol pozostalým vyplatiť ako odškodné 100 000 českých korún. Pacientom, ktorí jeho experimenty s heparínom a inými liekmi prežili, vyplatil podľa Aktuálně.cz 20 000 českých korún.
Otec dnes už odsúdeného vraha Bohumil Zelenka pre portál I-vysocina.cz povedal, že prípad jeho syna je postavený na „bláboloch a hlúpostiach“. „Rozsudok je výsmech. Je to prvá bitka, nič nie je stratené. Kým budem dýchať, budem sa snažiť, aby prebehlo nové vyšetrenie synovho duševného stavu,“ dodal po prvom rozsudku pre iDNES.cz.
Práve vzhľadom na jeho údajný zlý psychický stav sa pre Zelenku snažil advokát vybojovať priaznivejší rozsudok, čo sa mu však nepodarilo. V prípade, že by znalci uznali, že Zelenka trpí duševnou poruchou, mohol súd rozhodnúť, že za svoje činy nenesie trestnú zodpovednosť.
Odvolanie Petrovi Zelenkovi nijako nepomohlo, trest mu potvrdil Vrchný súd v Prahe aj Najvyšší súd v Brne. Pri neskoršom vyšetrovaní mu polícia navyše pripísala ďalšie tri obete a jeden pokus o vraždu. Keďže si však odpykával doživotný trest, nezačala voči nemu trestné stíhanie.
