- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Z listov Ondreja Riga možno predpokladať, že mu chýba kontakt s ľuďmi mimo väzenia.
Ondrej Rigo býva označovaný za najväčšieho sériového vraha v histórii Slovenska. Začiatkom 90. rokov totiž zavraždil deväť ľudí. Príbeh jeho krátkej zločineckej kariéry je v našich končinách pomerne známy.
O to viac nás prekvapilo, keď našej redakcii jeho bývalý spoluväzeň rozprával o tom, že sa k nemu správal bratsky a dobre spolu vychádzali. Korešpondenčný kontakt s Ondrejom Rigom udržovala aj naša redaktorka.
Sériový vrah jej napísal azda ku každému dôležitému sviatku, nezabudol dokonca ani na jej meniny. Pri téme jeho vrážd však bol skúpy na slovo, ako keby si stále nechcel priznať, že má na rukách krv mnohých nevinných ľudí.
- Čo redaktorke napísal z väzenia sériový vrah Ondrej Rigo.
- Ako vraj vedel vycítiť, keď na neho prišla chuť vraždiť.
- Čo riešila v jeho prípade FBI.
- O jeho priateľskom prístupe k spoluväzňovi.
- Ako sa podarilo ubrániť Jane, ktorá ako jediná prežila Rigov útok.
Listy od sériového vraha
Naša kolegyňa sa v roku 2019 pokúsila kontaktovať sériového vraha Ondreja Riga. V liste sa mu predstavila ako novinárka redakcie Refresheru a poprosila ho, či by jej mohol porozprávať o svojom živote a trestných činoch. Nedúfala síce, že by mal o kontakt s médiami záujem, ale povedala si, že tomu dá šancu. Na jej prekvapenie prišla už po niekoľkých týždňoch odpoveď.
Po otvorení obálky si ako prvé všimla farebnú fotografiu samotného Ondreja Riga zo súdneho pojednávania. Keď ju otočila, na druhej strane zbadala, že sa Rigo podpísal. „Na pamiatku pre Karin venuje Ondrej Rigo,“ stálo na zadnej strane fotografie. Všetkých v redakcii však najviac zaujímalo, čo odpísal na jej otázky.
Doživotne odsúdený vrah však nereagoval na žiadnu otázku, no prisľúbil, že na list odpíše inokedy. Povedali sme si, že na zdĺhavé rozpísanie sa o svojej kriminálnej minulosti sa možno vtedy necítil. V priebehu roka sa Ondrej Rigo ozval našej redaktorke Karin niekoľkokrát, dokonca aj na Valentína.
„Milá Karin, prajem Vám všetko najlepšie. Hlavne veľa šťastia a úspechov. Ondrej Rigo,“ stálo na pohľadnici k sviatku zamilovaných. Dostať valentínsky pozdrav od najväčšieho sériového vraha v dejinách Slovenska nie je niečo, s čím sa človek stretne každý deň.
Ani tentoraz však Rigo neodpísal na pôvodný list. Karin na jeho slová reagovala správou, v ktorej sa mu poďakovala, ale zároveň mu slušne pripomenula, že stále čaká na jeho odpovede.
Našej redaktorke v priebehu času blahoželal aj k meninám, k novému roku a dokonca jej zaprial aj pekné prežitie veľkonočných či vianočných sviatkov. V žiadnom z listov však nerozprával o sebe. Pravidelne sľuboval, že to napraví, ale zjavne celý čas klamal. Obsahom listov sa snažil bočiť od témy a postupom času začínalo byť čoraz viac zrejmé, že sa k démonovi vo svojom vnútri nechce príliš vyjadrovať.
Úprimne sa doposiaľ nikomu neotvoril
Korešpondenčný kontakt s človekom mimo väzenia ho podľa všetkého tešil. Veľakrát písal sám od seba napriek tomu, že sa mu Karin neozývala. Nechcel však prezradiť viac.
„Dobrý deň Vám prajem, Karin, ešte odpíšem Vám na Váš list (myslel tým list, v ktorom boli položené otázky týkajúce sa jeho zločinov – pozn. red.). Prajem Vám všetko dobré,“ uviedol Rigo v jednom z listov. Sľub však nedodržal. Vzhľadom na to, že korešpondencia s Rigom nikam neviedla, Karin kontakt s vrahom nakoniec ukončila.
V roku 2010 sa z Ondreja Riga pokúsila vytiahnuť informácie aj redaktorka magazínu Šarm. Tá sa s ním spoločne s vyšetrovateľom Jozefom Vachálkom stretla osobne. Na otázku, či cíti ľútosť za to, že ublížil množstvu žien, odpovedal iba: „Každý človek predsa cíti ľútosť, najmä po čase.“ Keď sa však snažila spýtať konkrétnejšie na to, či ľútosť cíti aj on, odvetil len, že „to je jedno“. Priznal však, že vie byť dojatý napríklad vtedy, keď pozerá film.
Prostredníctvom listov si s ním písala aj právnička Alexandra, píše Nový Čas. Ani ona sa však od Riga nedočkala žiadnej poriadnej odpovede, v ktorej by jej objasnil svoje vraždy.
Priame potvrdenie skutkov nedostal ani spisovateľ Dávid Kičin, ktorý o sériovom vrahovi písal v knihe Zatratení. Rigo mu však tvrdil, že sa vo väzení zmenil. „Áno, som iný človek ako v období rokov 1990 – 1992, lebo každý sa musí zmeniť z času na čas, či už je v krimináli, alebo na slobode, ak je niekto naozaj rozmýšľajúci,“ povedal.
Dcére daroval trofeje z vrážd
Ondrej Rigo medzi rokmi 1990 až 1992 v troch štátoch – v Nemecku, Holandsku a na Slovensku – zavraždil deväť nevinných ľudí. Pre svoj modus operandi (spôsob spáchania trestného činu) býva označovaný za vraha, pre ktorého bola špecifická zbabelosť. Vo všetkých prípadoch zabíjal iba ženy a raz dokonca aj malého chlapca.
K svojim obetiam sa vkrádal v noci alebo v skorých ranných hodinách, keď ešte spali. Zámerne si vyberal prízemné byty, ku ktorým sa vedel ľahko dostať napríklad cez pootvorené okno či balkón. V jednom jedinom prípade, keď sa jeho obeť prebudila a urputne bránila, radšej utiekol preč.
Prvou obeťou Ondreja Riga na Slovensku sa v októbri 1990 stala 88-ročná starenka Terézia, žijúca v domove dôchodcov. Ešte pred ňou stihol v priebehu leta zavraždiť v Nemecku a v Holandsku tri ženy. Na Slovensku ich zabil vrátane dôchodkyne Terézie päť a k tomu jedného malého chlapca.
Obete po usmrtení často znásilnil vaginálne i análne. Niektoré potom okradol o cennosti, ktoré si buď ponechal, alebo daroval svojej dcére. Tú mal s jednou zo svojich dvoch manželiek.
„Keď som po jeho zadržaní vypočúval Rigovu matku, vrátila sa zo školy aj jeho dcéra. Pýtal som sa, či jej otec niečo zo zahraničia priniesol. Hneď sa pochválila, že fotoaparát a pokladničku,“ prezradil vyšetrovateľ prípadu Jozef Vachálek pre Aktuality.sk. Tieto predmety údajne patrili obetiam Ondreja Riga.
Zbabelec a klamár
Nočné útoky Ondreja Riga takmer nikto neprežil. Podarilo sa to iba vtedy 31-ročnej Jane. Tú vrah napadol začiatkom roka 1991. Ako vražednú zbraň si pripravil motyku a počkal, kým Jana zaspí. Následne ju začal udierať do hlavy, no už pri druhom údere sa drevená násada zlomila. Po neúspešnom útoku sa Jana rýchlo prebrala a začala sa urputne brániť. Hodila po Rigovi stoličku, silne ho schmatla za genitálie a vrah sa dal na útek.
Medzi Rigove vražedné zbrane patrila napríklad dlažobná kocka, železná tyč, motyka či skrutkovač. Takmer vždy teda išlo o ťažké predmety, ktoré spiacu obeť pomerne rýchlo usmrtili. Jednu z obetí, 88-ročnú starenku, však zabil holými rukami. Päsťami ju utĺkol na smrť. Na rukách mával nasadené ponožky, aby na mieste činu nezanechal stopy, v dôsledku čoho mu prischla prezývka Ponožkový vrah.
Niekoľko mesiacov nato, ako v júli 1991 spáchal predposlednú vraždu, ho polícia zadržala na základe tipu od občanov. Tí upozorňovali na muža, ktorý nazerá ľuďom do okien. Predviedli ho teda na výsluch, spravili mu test DNA a zistili, že sa jeho profil zhodoval s páchateľom. Iný dôkaz však voči nemu vtedy nemali, a tak ho prepustili.
KVÍZ – halloweensky špeciál: Ako dobre poznáš známych sériových vrahov?
31. októbra 2023, 14:00
Po vražde 67-ročnej Matildy z marca roku 1992 však spozorovali identický vrahov modus operandi a ihneď Riga zadržali v bratislavskom hoteli Carlton, kde pracoval v šatni. V tom čase mal 36 rokov. Polícia zaistila z jeho skrinky cennosti poslednej obete a zároveň si všimla, že má na nohaviciach krv. Rigo však zaklamal, že to je sirup.
Zaujímavosťou je, že pred poslednou vraždou išiel podľa Bratislavských novín s priateľkou do kina, kde premietali triler Mlčanie jahniat o sériovom vrahovi Hannibalovi Lecterovi. Ktovie, ako sa Ondrejovi Rigovi pozeralo na film, v ktorom mohol čiastočne pozorovať sám seba. Možno práve vtedy cítil dojatie, ktoré, ako sám tvrdil, zažíva pri sledovaní niektorých filmov.
Dobré vzťahy so spoluväzňom
Kým v roku 1994 čakal Ondrej Rigo na verdikt súdu, do jeho cely pridelili 23-ročného Jaroslava. Toho neskôr odsúdili za spoluúčasť na vražde istého taxikára.
„Dali ma do cely k najhoršiemu zločincovi, ktorý v tom čase u nás existoval – k sériovému vrahovi Ondrejovi Rigovi. On čakal na svoj trest za mnohonásobnú vraždu. Prvé dva dni som preležal na posteli a prespal som ich. Potom sme sa však dali do reči, hrávali sme spolu karty a zabávali sa,“ opisoval pre Refresher svoje skúsenosti s Rigom bývalý trestanec Jaroslav (celý rozhovor si môžeš prečítať tu).
Podľa jeho slov spolu vychádzali veľmi dobre. O každý balík, ktorý Rigovi prišiel do väzby, sa spoločne s Jarom rozdelil, „ako keby boli bratia“. Vedeli sa spolu rozprávať na viacero tém, no Rigove vraždy nerozoberali.
Jaroslav si však všimol, že s ním nebolo niečo v poriadku. Z času na čas sa vraj dostával do podivného stavu, keď pozeral do zrkadla a opakoval slovo „afenstív“. Jedného dňa vraj povedal, že „to už na neho znova prichádza“. Zrejme tým chcel naznačiť, že má znova chuť niekoho zavraždiť.
Ondrej Rigo teda dozorcu požiadal, aby ho presunuli do inej cely. Bál sa totiž, že by mohol Jaroslavovi ublížiť. „Ten človek sa teda vo väzení zmenil k dobrému, inak by mu bolo jedno, či mi niečo spraví,“ tvrdil Jaroslav.
Profil Ondreja Riga od FBI
Bývalý slovenský kriminalista Matej Snopko bol v minulosti vedúcim oddelenia profilovania páchateľa (náš rozhovor s ním si môžeš prečítať tu). V období vražedného besnenia Ondreja Riga si kriminalistický tím myslel, že za vraždami, ktoré, ako dnes už vieme, spáchal Ondrej Rigo, stálo viacero zločincov. Oddelenie profilovania páchateľa však, naopak, tvrdilo, že zrejme ide o takzvaného sériového vraha.
Prvý tím teda pátral po viacerých páchateľoch a druhý sledoval stopu jednej osoby. Keďže Rigo vraždil aj v Holandsku a v Nemecku, policajné oddelenie zo zahraničia požiadalo o pomoc FBI. V USA už mali dlhoročné skúsenosti s profilovaním páchateľa, pričom práve v Spojených štátoch vznikol pojem sériový vrah. Vyšetrovateľ z USA nakoniec kriminalistovi Snopkovi zaslal faxom posudok odborníkov z FBI, ktorý sa vraj s profilom slovenských policajtov perfektne zhodoval.
Koncom roka 1994 sa sériový vrah postavil pred súd, ktorý mu vymeral doživotný trest odňatia slobody. Rigo sa však k žiadnej vražde vtedy a ani nikdy potom nepriznal. Z dostupných záznamov zo súdu vieme, že počas procesu neprejavil ani náznak emócie a rozsudok prijal s chladným výrazom tváre. Medzi prísediacimi na súde bola v tom čase Jana, ktorá ako jediná prežila útok vraha.
V kauze Ondreja Riga išlo o prvý prípad v dejinách Slovenska, keď sa znalcom podarilo na súd zabezpečiť dôkaz v podobe DNA, ktorý získali zo spermií vraha. Za týmto úspechom stál profesor Ľudevít Kádaši a jeho tím zo Slovenskej akadémie vied.
„Bol to dobrý pocit, keď sme odhalili vraha, ktorý by inak bez výčitiek svedomia určite vraždil ďalej. Len nás mrzelo, že po prvom pozitívnom výsledku mu polícia nevenovala väčšiu pozornosť. Posledná obeť by nemusela zomrieť,“ cituje jeho slová web Univerzity Komenského. Prvým výsledkom Kádaši myslel profil DNA z júla 1991, keď vedci skúmali výter z pošvy ôsmej obete. Profil sa zhodoval s podozrivým Ondrejom Rigom, no chýbali im vtedy ďalšie dôkazy, a tak ho museli pustiť.
Ondrej Rigo v roku 2018 požiadal o podmienečné prepustenie na slobodu, neskôr ho však stiahol. Ako doživotne odsúdený trestanec, ktorý si odsedel 25 rokov, mal na to právo. V histórii Slovenska však súdy doposiaľ z väzenia neprepustili žiadneho doživotne odsúdeného väzňa. Rigo má v súčasnosti 65 rokov a je vysoko pravdepodobné, že svoj život dožije za múrmi väzenia.
