Ďalší diel zo série Čo bude po korone sa venuje téme randenia. Ako sa zmení po pandémii a čo to pre zaľúbencov (aj rozídených) znamená?
Randenie sa presunulo do online priestoru pred rokom, keď prišiel prvý lockdown. Už vtedy som sledovala, ako sa vyvíjajú profily na Tinderi a v čom sa menia flirtové reči. Rozsypalo sa tam vrece s „originálnymi“ vtipmi o spoločnej karanténe a porušovaní pravidiel.
Jeden zo sympatických mužov ma pozval na rande s ubezpečením, že všetko bude v poriadku. „Budeme mať rúška a nebudeme sa bozkávať,“ napísal napoly vážne, napoly zo žartu. Museli sme vymýšľať, kedy sa stretneme (medzi jednou a piatou ráno), kam pôjdeme a ako zladíme opatrenia, testy, prácu a iné povinnosti so zákazom vychádzania.
Avšak funguje nám to dodnes, pretože sme veľmi rýchlo opustili online platformu a vymenili ju za skutočnosť. Keď sa teraz v rámci uvoľnených opatrení stretávam s kamošmi, ktorých som dlho nevidela, alebo hovorím s kolegami aj osobne, zisťujem, že si mnohí na online spoznávanie sa zvykli. Až natoľko, že považujú za „creepy“ osloviť niekoho osobne – vraj sa to už nerobí a je to divné. Nehrnú sa vždy ani na to prvé rande.
Pandémia mala, samozrejme, vplyv aj na už existujúce vzťahy. Tie, ktoré mali ťažkosti už pred ňou, majú teraz hlbokú priepasť, ktorú musia preklenúť. Treba začať pracovať aj na sebe, nielen priamo na vzťahu.
„Zoznamovanie sa je sociálna a komunikačná zručnosť. U jedincov, ktorí aj tak majú problém so sebavedomím, neveria si, majú úzkosti z toho, že by mali niekoho osloviť, sa tieto veci prehĺbili,“ povedala pre Refresher párová terapeutka Radoslava Olajos. Jedným dychom dodala, že verí tomu, že „príroda si vždy poradí“. So zamilovaním nám totiž pomáhajú hormóny, ktoré odbúravajú nesmelosť, ktorá by nám v zoznamovaní sa bránila.
Generácia stratených romantikov
Ja som bola prakticky po celý čas vo vzťahu, a preto som sa terapeutky pýtala, čo s ňou riešia zadaní ľudia v čase pandémie, čo ich najviac trápi. Najčastejšie jej pomoc vyhľadávajú ľudia vo veku 30 až 50 rokov a podľa jej slov každý druhý pár rieši práve to, že jeden z partnerov je citovo uzavretý.
Je to následok opakovaného zraňovania alebo zistenia, že ten druhý partner nespĺňa očakávania. Môžu za to aj traumy z detstva a príklady, ktoré nám dávali rodičia či iní dospeláci ešte v detstve.
Problémy majú najmä muži, ktorí sa nevedia pochlapiť – stále sú ako deti. Odkladajú vážne vzťahy, lebo na to „ešte majú čas“ (mužom sa to ľahko hovorí, ženské biologické hodiny vidíme tykať každý mesiac). Chcú si užívať, možno niečo v živote dosiahnuť, ale uprednostňujú sex a žartovanie pred citovými záväzkami. Nevedia to alebo sa toho boja?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo sú online zoznamky problematické.
- Akými sme sa stali vplyvom lockdownov a izolácie a prečo to ovplyvňuje naše romantické vzťahy.
- Čo je kľúčom k dobrému vzťahu a prečo je to makačka na celý život.
