Tieto akcie stále fungujú aj napriek množstvám online zoznamiek. Akí ľudia na ne chodia a čo všetko tu zažiješ? Vyskúšala som to na vlastnej koži.
Online zoznamovanie sa stalo celosvetovým fenoménom – podľa najnovších údajov používa zoznamovacie aplikácie až 349 miliónov, 35 a viac ročných ľudí, píše Cloudwards. Tento rastúci trend ukazuje, že čoraz viac ľudí hľadá partnera digitálnou cestou, či už na vážny vzťah, flirt alebo priateľstvo. Máme tu však aj iné formy zoznamovania.
Jednou z nich je speed dating – koncept, ktorý znie trochu ako experiment zo sociálnej psychológie. Je to zvláštny hybrid medzi Tinderom, pracovným pohovorom a bežným rande. Sadnete si oproti cudziemu človeku, máte štyri minúty na to, aby ste si povedali niečo, čo nie je úplná nuda, no aby to zároveň nevyznelo ako bizarná osobná spoveď. Keď sa konečne trochu uvoľníte, ozve sa zvonček a vy sa posúvate ďalej. Nový človek, nový rozhovor – všetko úplne od začiatku.
Na prvé počutie to môže pôsobiť ako zážitok z kategórie „radšej sa mu vyhnúť“, no aj napriek tomu sa speed datingy stále organizujú a ľudia na ne chodia. Môže to v súčasnom svete online zoznamiek a ghostingovej kultúry ešte vôbec fungovať? Prídu tam len tí, ktorí už stratili vieru v online zoznamky, či úplní zúfalci? Alebo sa medzi nimi nájdu aj ľudia, ktorí jednoducho len nemajú čas na klasické zoznamovanie? A najmä – môže z takého rýchlorande skutočne vzniknúť reálny vzťah?
S týmito otázkami a s miernou nervozitou som sa vybrala do jedného bratislavského podniku. Nebudem klamať, predstava, že strávim večer v miestnosti plnej neznámych ľudí, ktorí budú čakať na pár minút rozhovoru so mnou, mi pripadala mierne desivá.
Zároveň som však bola zvedavá – možno je speed dating v skutočnosti menej trápny, ako sa zdá. Možno je to skvelý spôsob, ako sa odreagovať, možno je to nekonečný zdroj bizarných historiek. A možno tam naozaj niekto stretne svoju budúcu polovičku.
Akciu rýchleho rande v bratislavskom Coco bare organizovala LáskaTu, osobná zoznamka zameraná na efektívne a hravé zoznamovanie nezadaných. Ich rýchle rande, známe aj ako speed-dating, robia v Bratislave, Trenčíne, v Nitre, no začali expandovať aj do ďalších slovenských miest. Počas jedného večera majú účastníci možnosť osobne sa stretnúť s 15 až 50 nezadanými ľuďmi. Za vstupenku som zaplatila 44 eur.
LáskaTu kladie dôraz na osobnú komunikáciu z očí do očí, čím poskytuje autentickejší zážitok v porovnaní s online zoznamkami. Ich podujatia sú určené pre nezadaných a rozdelili ich podľa vekových kategórií, napríklad 27 až 42 rokov alebo 40 a viac rokov.
Deje sa to v príjemnom prostredí, každý rozhovor trvá štyri minúty, čo je vraj ideálny čas na to, aby človek zistil, či by sa s osobou oproti sebe chcel ešte niekedy stretnúť, alebo radšej nie.
Ženy počas celého večera sedia na svojich miestach, zatiaľ čo sa muži presúvajú od stola k stolu. Týmto spôsobom sa každý stretne s každým a nestane sa, že by niekoho vynechal.
Ak mi bol niekto sympatický, stačí, ak mu dám „like“ v aplikácii, kde sú mená a fotky všetkých účastníkov. Ak sa nájde zhoda – teda ak sme si s niekým dali like navzájom – systém to vyhodnotí na druhý deň ráno a odošle vzájomné kontakty. Od tej chvíle už záleží len na nás, či si dohodneme ďalšie rande.
Páči sa ti naša tvorba? Pridaj sa do klubu Refresher+. Aj vďaka tvojej podpore dokážeme prinášať kvalitné články, ktoré súvisia s láskou, či zoznamovaním. Okrem množstva benefitov, ktoré na teba čakajú, získaš neobmedzený prístup k prémiovému obsahu.
Prvé pocity – najradšej by som sa prepadla pod zem
Na akciu speed datingu som sa nejako extra „nefintila". Dress-code bol síce smart casual, ale išlo najmä o to, aby som sa cítila dobre a aby som to neprehnala s nejakou noblesnou róbou a makeupom. Už keď som sa blížila ku Klobučníckej ulici, na ktorej sídli Coco bar, cítila som veľký stres a trápny pocit. „Čo ak ma tam niekto spozná? Budú si myslieť, že som taká zúfalá z hľadania si partnera?" hovorila som si.
Na tejto akcii totiž každý vie, z akého dôvodu si tam prišiel. Mala som pocit, že na mňa zazerá každý na ulici a dúfala som, že neuvidia, kam vchádzam. Keď som vstúpila do baru, čakali ma milí organizátori, ktorí mi nasadili farebnú pásku, podľa ktorej nás neskôr rozdelili do skupín na poschodí a v spodnej časti baru.
V bare hrala romantická hudba, čakal ma welcome drink a nejaké občerstvenie. Bolo to veľmi zvláštne, pretože sa tam takmer nikto nepoznal. Po asi pätnástich minútach sa začali ženy trošku skupinkovať a rozprávať sa medzi sebou, aby prelomili prvotné momenty stresu.
Muži na tom však boli úplne inak. Väčšina z nich len ticho stála, či sedela na stoličkách so sklonenou hlavou. Ak sa žena nepozerala, nenápadne si ju obzreli, ale žiadne „baliace" techniky to neboli. Bolo z nich cítiť napätie, stres aj hanblivosť. Zoznámila som sa so skupinkou žien, ktoré mi porozprávali o ich pocitoch.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké skúsenosti mali účastníčky, ktoré sa už speed-datingu niekedy zúčastnili.
- Čo sa dialo po zapnutí štvorminútovej časomiery.
- Aké som mala pocity.
- Aké otázky a úlohy sme dostávali.
- Či som niekomu dala like.
- Aká bola voľná zábava po ukončení oficiálneho rýchlo-rande.
