Epidémia 21. storočia: Potravinové alergie a intolerancie sa vyskytujú u ľudí čoraz častejšie

O potravinových alergiách a intoleranciách sa hovorí ako o epidémii 21. storočia. Zároveň s nárastom ich výskytu sa však začala aj iná veľké pandémia, boom nezmyselných diét. Ak začneš bezdôvodne zo stravy vynechávať lepok, priberanie môže byť tvojím najmenším zdravotným problémom. V spolupráci so zdravotnou poisťovňou Dôvera sme sa opýtali lekára, čo všetko ti hrozí, ak zbytočne dodržiavaš bezlepkovú diétu alebo potravinovú intoleranciu či alergiu ignoruješ. 

Čo je vlastne alergia? 

Na začiatok je potrebné vysvetliť rozdiel medzi intoleranciou a alergiou. American Academy of Allergy, Asthma & Immunology definuje alergiu ako chronický stav, ktorý zahŕňa reakciu na bežne neškodnú látku - alergén. V prípade, že trpíš alergiou a tvoje telo príde do kontaktu s alergénom, vzniká reťazová reakcia - imunitný systém vyhodnotí alergén ako škodlivý a začne produkovať protilátky. Keď sa opakovane vystavuješ alergénu, tvoj organizmus uvoľňuje histamín, ktorý je zodpovedný za prejavy alergie. Revízny lekár zo zdravotnej poisťovne Dôvera, MUDr. František Podivinský, PhD., uvádza, že medzi najčastejšie potravinové alergény patria mlieko, vajcia, ryby, mäkkýše a kôrovce, arašidy, sója, orechy a pšenica. 

Ako vzniká intolerancia?

Zatiaľ čo alergiu spúšťa imunitný systém, intolerancia je reakciou tráviaceho systému. Preto tu nedochádza k tvorbe protilátok. František Podivinský uvádza, že vznik potravinovej intolerancie úzko súvisí s tráviacim systémom, s tenkým črevom a poruchami činnosti črevnej slizničnej bariéry. Problém s trávením nastáva pre nedostatok enzýmu alebo preto, že telo nedokáže spracovať určité chemické látky obsiahnuté v potravine. Doktor Podivinský uvádza, že najčastejšie „intolerantné“ potraviny sú zvyčajne tie, ktoré obsahujú laktózu (mliečny cukor), fruktózu (ovocný cukor) alebo oligosacharidy (šošovica, cibuľa, cesnak).

Rozdiel medzi intoleranciou a alergiou 

Medzi intoleranciou a alergiou je teda zásadný rozdiel už z hľadiska toho, ako tieto reakcie organizmu vznikajú. Líšia sa však aj v príznakoch, ktorými sa prejavujú. Pri potravinovej intolerancii ide o reakciu s dlhodobým priebehom, ktorá nemá potenciál ohroziť život človeka. Intolerancia môže spôsobiť bolesť žalúdka, opuch, plynatosť, kŕče, bolesť hlavy, vyrážky, únavu či malátnosť.  František Podivinský uvádza, že intolerancia nie je životu nebezpečná, no ťažšie sa rozoznáva. 

Alergie sa môžu prejaviť oveľa zásadnejšími príznakmi, akými sú problémy s dýchaním, vyrážky, žihľavka, opuchy, kŕčovité bolesti žalúdka, hnačka, bolesť na hrudníku. Prejavy alergie sú tiež špecifické v tom, že prichádzajú pomerne rýchlo. Podivinský potvrdzuje, že alergické príznaky, ako napríklad anafylaktický šok, môžu človeka ohroziť na živote.

Treba tiež podotknúť, že zatiaľ čo sa alergia prejavuje už pri malom množstve, pri intolerancii sa môžu príznaky prejaviť až pri väčšom množstve konzumovanej potraviny, na ktorú má človek intoleranciu. Ak by sme boli alergickí napríklad na mlieko, tak by nám už jeden pohár mohol vyvolať príznaky, pri intolerancii by pohár mlieka nemusel vyvolať žiadnu reakciu organizmu, ak by si ho človek dal iba raz začas. 

Alergia sa môže u ľudí prejaviť kedykoľvek počas života, no významným faktorom je podľa Františka Podivinského genetika. Uvádza tiež, že potravinové intolerancie sa vyskytujú bežne u každého, u žien aj mužov každého veku. Neznášanlivosť potravín sa však môže zvyšovať vekom. 

Potravinové alergie a intolerancie - epidémia 21. storočia? 

Ako sme už na začiatku spomínali, potravinové alergie a intolerancie sa často označujú ako epidémia 21. storočia. Dôvera nám poskytla dáta o svojich poistencoch, ktorí boli v jednotlivých rokoch (2016 - 2020) liečení na dané diagnózy - zamerali sme sa na alergie a intolerancie. Dáta potvrdzujú, že sa výskyt potravinových alergií a intolerancií zvyšuje. Pre nás najzaujímavejšie ochorenia, intoleranciu laktózy a celiakiu, ktorým sa budeme venovať aj vo zvyšku článku, sme spracovali v grafoch. 

Okrem laktózovej intolerancie a celiakie sa zvyšuje aj počet prípadov alergickej potravinovej gastroenteritídy a kolitídy (od roku 2016 pribudlo viac ako 1 000 prípadov).  Pribúdajú aj prípady alergií spôsobených peľom a bližšie neurčených alergií. Podľa dát má väčšina ostatných alergií prevažne klesajúcu tendenciu. 

Podľa lekára Františka Podivinského možno za pribúdajúcimi prípadmi potravinových alergií a intolerancií vidieť viaceré faktory, a to: znečistenie prostredia, zmeny spôsobu života, nadmernú hygienu, menej času stráveného vonku, konzervovanie potravín, prístup k exotickým potravinám, ktoré kedysi neboli dostupné. 

Ak nemáš celiakiu, bezlepková diéta ti  môže spôsobiť problémy  

To, že sa potravinové intolerancie vyskytujú čoraz častejšie, je z dát úplne zrejmé. Už niekoľko rokov však trvá popularita rôznych bezlepkových či bezlaktózových alebo iných diét, keď ľudia obmedzujú svoj jedálny lístok o potraviny, ktoré im nerobia problém. Je prirodzené, že obmedzíš príjem potravín, ak máš na ne alergiu alebo intoleranciu. Je však pre telo prospešné, aby si to robil aj v prípade, ak intoleranciu nemáš? 

František Podivinský uvádza, že lepok pre naše telo nie je nevyhnutný, bezlepková strava podľa neho nemusí byť nezdravá či nutrične chudobná, no upozorňuje, že ľudia bývajú pri bezlepkovej strave nedôslední, čo môže spôsobiť rôzne zdravotné problémy. „Ak ľudia nie sú dosť opatrní, bezdôvodné dodržiavanie bezlepkovej diéty môže viesť k tomu, že ich strava je nevyvážená, chýbajú v nej vitamíny (B, E), minerály (železo, zinok, selén) či vláknina. Vláknina zohráva dôležitú úlohu v prevencii rakoviny a zápalových ochorení kolonu (úsek hrubého čreva, pozn. redakcie), ale aj kardiovaskulárnych chorôb.“

Dodáva tiež, že bezlepkové pečivo má zvyčajne väčší obsah tuku a energie, preto môže diéta zapríčiniť nadváhu a zvyšovať BMI (index telesnej hmotnosti). Zle nastavená bezlepková diéta tak stráca význam a spôsobuje viac ťažkostí ako úžitku. Odporúča ľuďom bezlepkovú diétu radšej nedržať a jesť to, čo ich chutí a nerobí problémy. 

František Podivinský uvádza, že bezlepkové produkty často obsahujú rafinovaný cukor, škroby, chemické prísady, mliečne, sójové proteíny a iné. „Takáto diéta je síce bez lepku, ale v našom čreve podporuje zápal a narúša zloženie črevného biómu, čím môžu byť generované ďalšie intolerancie. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo sa po čase môže rozvinúť cukrovka II. typu, intolerancia laktózy, histamínová intolerancia, zápalové ochorenia orgánov.“ 

Neliečené intolerancie ti môžu spôsobiť závažné zdravotné ťažkosti 

Ak si myslíš, že tvoje problémy zmiznú, keď ich budeš ignorovať, tak práve naopak, takýmto prístupom môžeš svoje zdravie ešte viac ohroziť. Doktor Podivinský uvádza, že to môže viesť k riziku vzniku chronického zápalového pochodu a dlhodobo neliečená celiakia preukázateľne zvyšuje riziko zhubných nádorov alebo vedie k poruchám kostného metabolizmu.

„Pri miernej potravinovej alergii alebo intolerancii stačí obmedziť množstvo takéhoto jedla i to, ako často ho pacient zje. Nie je nezvyčajné, že deti z alergie „vyrastú“. Na vážne potravinové alergie neexistuje žiadna iná všeobecne prijímaná liečba, než úplne sa vyhnúť jedlám, ktoré spôsobujú alergiu. Na rozdiel od alergie na potravinu, pri intolerancii nie je nutná až taká striktná diéta s úplným vylúčením potraviny, každá osoba s intoleranciou má iný prah znesiteľnosti,“ objasňuje doktor Podivinský. 

Najjednoduchší spôsob, ako predísť komplikáciám je podstúpiť vyšetrenia na diagnostiku intolerancie alebo alergie. Len čo zistíš, ktorým potravinám či iným látkam sa musíš vyhýbať, jednoducho a bez hroziacich príznakov či vážnejších následkov zlepšíš kvalitu svojho života.

Ak pociťuješ niektoré z vyššie spomínaných príznakov, doktor odporúča najskôr navštíviť všeobecného lekára, ktorý neskôr rozhodne o ďalšom postupe. Momentálne je však možné zistiť aj genetické predispozície na jednotlivé typy potravinových intolerancií, a to vďaka genetickému testu, pri ktorom je vzorku možné odobrať v pohodlí domova. V súčasnosti si na takýto DNA test môžu poistenci zdravotnej poisťovne Dôvera uplatniť benefit v hodnote 150 €.