Spolu s expertmi na psychológiu a pracovný trh sme zisťovali, ako bude vyzerať tzv. nový normál, do ktorého sa raz, pevne veríme, vrátime.
Práca na diaľku je v niektorých firmách bežná už desiatky rokov. Platí to najmä v oblastiach, kde ľudia pracujú samostatne a nepotrebujú veľa kontaktu s kolegami. Developeri či kóderi teda mohli byť po nástupe prvého lockdownu v marci 2020 oveľa menej prekvapení a nepripravení ako zvyšok pracujúceho Slovenska.
Ako učiť, motivovať, viesť a udržať dohľad na diaľku? Dá sa to vôbec? A čo nás uplynulý rok naučil o tom, ako pracujeme, čo potrebujeme zmeniť, a čo sa vplyvom pandémie už zmenilo, možno aj navždy?
Spolu s expertmi na psychológiu a pracovný trh sme zisťovali, ako bude vyzerať tzv. nový normál, do ktorého sa raz, pevne veríme, vrátime.
Potrebujeme vôbec kancelárie?
Firmy už pred pandémiou začali rušiť pracovné miesta; šetrí to peniaze a vzhľadom na to, že mnohé z nich podávajú obstojný výkon aj počas pandémie (aspoň v krátkodobom horizonte), nezdá sa to na prvý pohľad ako zlý nápad.
Pracovný stôl si musia v týchto firmách ľudia napríklad zarezervovať vopred v online systéme alebo nemajú vždy rovnaké pracovné miesto. Namiesto toho si môžu sadnúť kamkoľvek v kancelárii a pracovať tam. Zamestnanci po skončení pandémie teda pravdepodobne budú musieť byť flexibilní nielen v čase, ale aj v priestore.
S takýmito firmami pracovali aj v konzultačnej spoločnosti BE-DNA, ktorá pomáha spoločnostiam vytvoriť modernú firemnú kultúru. Podľa slov zakladateľky Margaret Starka bude (fyzických) pracovných miest ubúdať. Niektoré firmy totiž zistili, že im to funguje aj z domu, iné zas hľadajú kompromis a siahajú po coworkingových priestoroch.
Množstvo pracovných pozícií však aj po pandémii bude naďalej závisieť od tímovej práce, kontaktu so zákazníkmi alebo dokonca manuálnej práce na pracovisku. Mnohí odborníci vrátane psychológa Matloňa varujú, že stratou kancelárskeho priestoru môžeme prísť o hlavné aspekty, ktoré práci pridávajú ďalšiu hodnotu – socializáciu a pocit, že práca má zmysel.
Adam Kelo, manažér z firmy Accenture, na svojom profile na LinkedIne o tom hovorí otvorene: „Už teraz ľudia na home officeoch hovoria, že chcú ísť do práce, aby mali sociálny kontakt. Na každého toto vplýva inak a každý potrebuje inú mieru socializácie. Čo však nezmeníme, je, že ľudia sú sociálne tvory.“ Predpovedá vznik akýchsi technologických dedín, kde bude koncentrácia ľudí z jednej branže, ktorí budú bývať v jednej mestskej časti či oblasti.
Pracovnou alternatívou sú aj coworkingové miesta, kde dochádza k zlepšeniu motivácie a väčšiemu počtu inovatívnych nápadov, povedali pre Refresher zástupcovia z HubHubu v Bratislave Milada Balčáková a Robert Mészáros. Tie podľa Mészárosa dokážu prispôsobiť potrebám jednotlivým firiem či členov, ich pridanou hodnotou je najmä možnosť spájať sa s ľuďmi z rôznych odvetví a aj rôznych pozícií.
Nutne teda nepotrebujeme kancelárske priestory v starom, zaužívanom význame. No možnosť komunikácie s inými ľuďmi, prestávky, socializácia a nové nápady, nič z toho si domov doniesť nemôžeme. Online platformy tieto možnosti plnohodnotne nenahrádzajú, podľa šéfa spoločnosti LutherOne Jiřího Báču už vôbec nie vo firmách, ktoré neinvestovali do vlastnej sociálnej siete vytvorenej na mieru.
LutherOne je platforma, ktorá zbiera a analyzuje dáta pre firmy. Dokážu s presnosťou na 95 percent predvídať, čo v pracovnom prostredí v najbližších deviatich mesiacoch nastane. Vďačia za to podrobnému a neprestajnému zbieraniu údajov z obrovského množstva firiem.
Báča je veľkým zástancom vlastných, interných sociálnych sietí. V takejto sociálnej sieti sa rozhovory s kolegami a hlásenia pre nadriadených miešajú v prehľadnom a vizuálne peknom prúde informácií a konverzácií. Na toto obyčajný MS Teams či starý intranet podľa neho nemajú.
V niektorých firmách zrejme pri práci z domu prejdú na sledovanie aktivity na počítači pomocou softvéru. Výkon zamestnancov pri dlhodobej práci z domu totiž ostáva otázny. Teraz je výnimočná situácia, no novota koronavírusu už pomaly opadáva a údaje začínajú ukazovať, že robiť iba zo svojej obývačky nie je ono – psychicky a často ani fyzicky, pretože ergonómia musí ustúpiť rozpočtu, voľnému priestoru v domácnosti a niekedy aj deťom, psom a ďalším rušivým elementom, ktoré v kancelárskom prostredí nezažiješ.
Toto prízvukoval aj Tomáš Pinka, marketingový manažér slovenského výrobcu korenín Mäspoma a zakladateľ Pretlaku, pracovného portálu pre ľudí z oblasti digitálneho marketingu, dizajnu, reklamy a IT. V rozhovore pre Forbes povedal, že práca z domu je podľa neho oxymoron. „Nedá sa pracovať a byť doma. Niekedy som to tak robil, časom som si však uvedomil, že som bol stále v práci a nikdy nie doma.“
Dizajn priestoru aj rozdelenia práce musí prirodzene pasovať ľuďom, nie naopak
Psychológ Michal Matloň, ktorý sa špecializuje na priestory a architektúru, hovorí, že už pred pandémiou angažovanosť zamestnancov z domu stúpala. Angažovanosť (v angličtine engagement) nezahŕňa len pracovný výkon, ale aj odhodlanie, motiváciu, postoje k práci a ďalšie faktory. Podľa Gallupu sa zdá, že tento engagement priamo súvisí so spätnou väzbou, ktorú zamestnanci dostávajú.
Ľudia, ktorí pracujú z domu viac ako 80 percent svojho pracovného času a komunikujú so svojím priamym nadriadeným niekoľkokrát týždenne, majú podľa dát Gallupu až 63-percentnú angažovanosť. To je dvakrát viac, než keby sa im manažér ozval s feedbackom len párkrát do roka. Čím viac sú teda v kontakte s ľuďmi z práce (do tej miery, že sa môžu naďalej koncentrovať na prácu), tým lepšie pre firmu. Zamestnanec ostane motivovaný, bude pracovať, bude spokojný a firma porastie.
Psychológ si nemyslí, že po skončení pandémie budeme pracovať výlučne z domu. Skôr predpokladá, že sa zmení spôsob, akým využívame kancelárske priestory.
„Kancelárie slúžili v minulosti na štruktúrovanie práce: bol to priestor, v ktorom sa pracovalo a manažér mal nad ľuďmi kontrolu. My v theLivingCore pomáhame spoločnostiam, aby vytvárali také priestory, ktoré prácu umožňujú,“ povedal pre Refresher. To nemusí znamenať len stôl a stoličku alebo „dynamický kolektív“, na ktoré mnohé inzeráty lákajú.
Tzv. enabling, teda umožňovanie práce, z jeho pohľadu znamená vytváranie ideálnych podmienok na takú prácu, ktorú musia zamestnanci vykonávať. Niekedy je to dlhodobý projekt v tíme, inokedy potrebujeme priestor, kde sa vieme sústrediť, kde vieme tvoriť alebo vymýšľať. Tieto aktivity si vyžadujú rôzne podmienky.
„Kancelárie sa oveľa viac zamerajú na konkrétne aktivity,“ hovorí psychológ, ktorý spolupracuje s firmami a pomáha im vytvárať lepšie priestory pre ich zamestnancov. Podľa neho sú tri hlavné dôvody alebo faktory, pre ktoré kancelárie nikdy nestratia svoje opodstatnenie. V budúcnosti očakáva, že práve na tie sa spoločnosť zameria. „Ľudia tam budú chodiť pre socializáciu, vysokokvalitnú spoluprácu a sústredenie.“
V minulosti pre Refresher už vysvetľoval, ako by z odborného hľadiska mohol fungovať dlhodobý home office, ktorý nás v dôsledku pandémie neminul. Okrem iného zdôrazňoval aj ergonómiu a kvalitný priestor na sústredenú prácu. Tie sú podľa neho kľúčové, aj keď hovoríme o návrate do kancelárií, ktoré sa potrebujú pretransformovať.
Medzi dôležité potreby zaradil okno a denné svetlo v každej miestnosti, kvalitný vzduch (v prípade kancelárií by teda každý priestor mal byť napojený na ventiláciu alebo mať otvárateľné okná) a doma aj v kanceláriách vrátane novovzniknutých miest by sme mali mať rovnaké vybavenie ako štandardné pracovné miesta, ktoré poznáme. Znamená to kvalitné sedenie a stôl (dôraz na ergonómiu) a technické zabezpečenie.
„Mali by sme mať dostatok priestoru aj na pohyb a možnosť zmeniť polohu. Nech môžem prejsť od stola napríklad na gauč a pracovať chvíľku v inej pozícii. Okrem okna by ostatné steny mali byť plné a nie sklenené,“ pokračuje v odborných nárokoch, ktoré mnohé dnešné kancelárie ľuďom neponúkajú. Sú však dôležité, ak si chceme z pandémie vziať ponaučenie a zlepšiť spôsob, akým pracujeme.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako konkrétne sa môže v budúcnosti zmeniť rozloženie kancelárií.
- Či nám ostane open space.
- Aký je rozdiel medzi prvou a druhou vlnou pandémie, pokiaľ ide o zamestnancov.
- Prečo vysoké finančné ohodnotenie už ľuďom nestačí na to, aby ostali motivovaní.
- Čo musia firmy zlepšiť, aby bol návrat do práce po pandémii čo najhladší.
- Na čom bude záležať viac ako na pekných priestoroch.
