Nechcem dopadnúť ako on, hovorí mladá Slovenka o otcovi.
Soňa vyrástla bez otca. Rodičom to neklapalo, pretože jej otec bol závislý od drog. Kradol peniaze aj cennosti jej mame, aby si mohol dovoliť ďalšie dávky, a zlomový okamih v ich vzťahu nastal, keď svoju v tom čase tehotnú partnerku zbil. Potom rodinu opustil. Keď sa teda Soňa narodila, o otcovi dlho nič nevedela, jej rodina sa ju pred ním snažila ochrániť.
Zvedavosť však napokon zvíťazila a vytrvalým pátraním otca našla. Drog sa nevzdal, opustil ďalšiu rodinu a založil si tretiu v zahraničí. V priebehu rokov sa stal bezdomovcom a hoci boli so Soňou krátky čas v kontakte, neskôr jej druhýkrát zmizol zo života.
Dnes má 21 rokov a na omamné látky má svoj názor. „V mojom živote som videla ľudí, ktorí sú závislí aj od drog, ktoré sú na Slovensku, nanešťastie, legálne, ako je alkohol. Videla som, ako sa správali k mojej mame a ku mne. Nechcem byť ako oni,“ povedala nám v rozhovore. Na jej žiadosť a s cieľom ochrániť ju aj jej rodinu pred možnými útokmi neuvádzame jej pravé meno.
Vyrastala si bez svojho otca, pretože tvoju mamu opustil skôr ako si sa narodila. Pamätáš si, kedy si sa na neho začala vypytovať prvýkrát?Prvýkrát som o ňom počula, keď sa moja mama a nevlastný otec hádali. Mama mu vyčítala, že deti sa nerodia v šiestich rokoch. Čiže som pochopila, že jej partner nie je mojím otcom.
Potom zhruba v pätnástich som sa viac začala zaujímať. Bola som zvedavá, kto je môj otec.
Nič si o ňom dovtedy nevedela? Nespomínali ho tvoji príbuzní?
Raz mi moja starká povedala, nech sa ho neopovážim hľadať. Bolo to veľmi dávno.
Čo si si vtedy pomyslela? Nemajú takéto vyhlásenia skôr opačný efekt?
Presne tak ako hovoríš, mňa to len vyburcovalo. Takto začalo moje hľadanie. (úsmev)
Vďaka tvojej zvedavosti si zistila, že máš aj inú rodinu: mladšieho nevlastného brata, ktorého mal tvoj otec s inou ženou.
Áno. Skontaktovala som sa s otcovou sestrou, cez ktorú som našla aj túto jeho druhú rodinu. Svojho brata mám veľmi rada, je to akoby sme sa poznali celý život
Ako sa ti podarilo nájsť kontakt na otcovu sestru?
Pritlačila som svoju mamu do kúta. Povedala som jej, nech mi konečne povie, kto je môj otec. Preto mi dala ten kontakt.
Mama ti dovtedy o otcovi nič nehovorila. Čo sa ti z nej podarilo v tej chvíli vytiahnuť?
Bol to vraj ťažký prípad, otec bol závislý na rôznych drogách. Keď boli spolu, mame začali miznúť veci, peniaze a ďalšie záležitosti, ktoré bolo ľahké speňažiť. Potom ju strašne zbil v čase, keď bola tehotná so mnou a napokon ju nechal. Vedela, že ho budem ďalej hľadať, ale povedala mi, že už som dospelá a zaslúžim si vedieť pravdu, takže mi v tom nebránila.
Vieš aj to, aké drogy bral?
To konkrétne neviem. Veci vraj mizli veľmi často, predpokladám, že to bolo niečo tvrdé. Neviem, koľko peňazí jej takto zobral.
Vráťme sa k tvojmu nevlastnému bratovi a jeho mame. Kedy si sa s nimi zoznámila?
Dostala som sa k nim cez otcovu sestru. Vtedy som zistila, že ublížil aj im.
Ako to myslíš?
On s nimi bol niekoľko rokov, potom sa jedného dňa zobral a zmizol. Podľa slov môjho malého brata vraj nikomu nič nepovedal, iba odišiel. Nikto nevedel, čo s ním je alebo kam sa podel, ani jeho sestra či mama, čiže moja stará mama.
Aké boli postoje tvojej starej mamy a tety voči otcovi?
Sú to veľmi milí ľudia, mimoriadne láskaví. Nezanevreli na neho, vždy mi hovorili, že napriek tomu, čo urobil mojej mame a mne, je to dobrý človek.
Tvoje pátranie sa neskončilo pri nevlastnom bratovi. Podarilo sa ti nájsť svojho otca v zahraničí. Ako si sa k tomu dostala?Raz mi otcova sestra poslala facebookový profil jednej ženy, ktorá ju kontaktovala. Bola to otcova priateľka, s ktorou žil v zahraničí.
Napísala si jej aj ty?
Jasné, že áno, zo zvedavosti. Chvíľu sme si písali a potom mi cez jej profil napísal aj môj otec.
Čo ti povedal?
Vraj ho veľmi mrzí, čo urobil. Niečo v tom zmysle.
Ako si na to reagovala, že po rokoch, kedy si svojho otca nepoznala, ti zrazu napísal na sociálnej sieti?
Bola som v šoku. Mohlo to byť aj horšie, aj lepšie. V podstate som nemala očakávania. No chcela som ho spoznávať.
Napriek tomu, čo urobil, ja si myslím, že každý si zaslúži druhú šancu stať sa lepší človekom. Chcela som sa s ním porozprávať.
Takže ste si začali písať?
Áno. Vytvoril si vlastný profil na Facebooku a tam si so mnou písal. Mala som asi osemnásť rokov a hlavne sme sa spoznávali. Zistili sme, že obaja máme veľmi radi hudbu.
Bral v tom čase drogy?
O tom neviem. Viem, že jeho priateľka bola vtedy tehotná.
Prešiel tvoj otec v priebehu rokov liečením?
Nikto z nás netuší, čo s ním bolo v priebehu tých rokov, takže ti neviem odpovedať. On mi o tom nič nepovedal a ja som sa ho ani nepýtala. Nepovažovala som to za extra dôležité.
Predtým, než si tvoj otec založil novú rodinu v zahraničí, bol podľa tvojich slov bezdomovcom.
Áno, odišiel do zahraničia, kde bol aj so svojím psom na ulici. Zrejme sa takto s priateľkou aj stretli. Ale neviem, či má teraz nejakú prácu alebo či poberá nejaké sociálne dávky, či majú kde bývať, pretože so mnou prerušil kontakt. Zmizol z Facebooku a neviem, kde je, nemám naňho ani žiaden kontakt.
Ako to vnímaš, že sa znovu takto vytratil z tvojho života? Myslíš, že ho zmohli drogy?
Pre neho to podľa mňa bola určitá kapitola v jeho živote, ktorú potreboval uzavrieť. Teraz sa asi snaží začať odznova. O drogách teraz neviem.
Obviňuješ drogy z toho, že tvoj otec najskôr opustil tvoju rodinu, a potom aj rodinu tvojho nevlastného brata?
Z toho, ako sme sa rozprávali, ti neviem povedať. Je to veľmi nezávislý typ osoby, nevie sa naviazať na ľudí. Myslím si to už len preto, že má dve deti na Slovensku a tretie v zahraničí.
Ovplyvňuje fakt, že tvoj otec bol závislý od drog, nejako aj tvoj postoj voči drogám?
Vo mne to vyvolalo silné nechutenstvo voči drogám. Nikdy v živote som nechcela niečo takéto skúsiť. Keď som počula, ako dobil moju mamu...
Navyše, v mojom živote som videla ľudí, ktorí sú závislí aj od drog, ktoré sú na Slovensku, nanešťastie, legálne, ako je alkohol. Videla som, ako sa správali k mojej mame a ku mne. Odvtedy je to pre mňa niečo, čomu sa vyhýbam. Nechcem dopadnúť ako on, nechcem byť ako títo ľudia.
Znamená to, že nerozlišuješ drogy a alkohol a jednoducho sa omamným látkam vyhýbaš?
Áno.
Hovoríš, že nechceš dopadnúť ako tvoj otec. Ako vnímaš svoju budúcnosť?
Ja som veľmi spontánny človek. Pre mňa je život o tom, že si nebudem robiť zbytočne plány do budúcnosti. Tak sa najviac sklamem v živote, keď si plánujem a nevyjde to. Radšej idem s prúdom, nebudem si do smrti vyčítať, že som nedosiahla niečo, čo som mohla dosiahnuť.
Rovnako to vnímam aj vo vzťahoch. Keď je niekto raz taký, tak je taký. Meniť sa pre niekoho vo vzťahu je o ničom, ak nejde o vlastnú iniciatívu.
Zvykneš si pripiť? Na Slovensku máme predsa len silnú kultúru pitia a pripíjame si naozaj na všetko.Málokedy. Raz som chcela vyskúšať, aké to je, opiť sa, odvtedy sa mi to nestalo. Sem-tam dať si pivo je fajn, no ja hovorím o extrémoch, keď sú ľudia ožratí celé dni, celé noci.
Po všetkých zisteniach o tvojom otcovi, vrátila si sa k tejto téme aj pri svojej mame? Hovorili ste ešte niekedy o otcovi?
Ja ju s tým nechcem zaťažovať. Moja mama je silná osobnosť, prekonala tú skúsenosť a už je to uzavreté.
Keď si nám o svojom príbehu napísala na Instagrame, povedala si, že je len otázkou času, kedy otec nechá aj túto tretiu rodinu. Neveríš teda, že sa zmenil?
Dvakrát to už skúsil na Slovensku s dvoma rôznymi ženami. Malo to rovnaký výsledok. Zmeniť sa zmenil, ale nemám dôvod veriť, že to bude tentokrát iné.
Vyrástla si bez otca, ktorý uprednostnil drogy nie pred jednou, ale pred dvoma rodinami. Odišiel do zahraničia, kde si ho musela vypátrať a napokon aj tak znova prerušil s tebou kontakt. Čo by si radila ľuďom, ktorí už majú problém s drogami, no ešte majú šancu zachrániť si rodinu?
Stále existuje cesta späť, nikdy nie je príliš neskoro. Je dobré vyhľadať pomoc, keď ju človek naozaj potrebuje. Podľa mňa to netreba zanedbávať, keď niekto potrebuje psychológa, tak nech k nemu, pre Boha živého, ide. Nie je to hanba, je to niečo, čo tomu človeku dokáže pomôcť.
