Závislosť sa prejavuje stratou kontroly nad užívaním, hovorí expertka, ktorá sa tejto téme roky venuje.
„Závislosť sa prejavuje stratou kontroly nad užívaním,“ vysvetľuje psychoterapeutka Zuzana Kamendy. Napriek rôznym ohlasom v posledných rokoch zdôrazňuje, že je možné byť závislý aj od marihuany. Podľa nej však na Slovensku máme oveľa väčší problém s alkoholom než s drogami.
Myslí si, že u nás prevláda „kultúra pitia“ a problém s pitím má oveľa viac ľudí, než koľkí sa oficiálne zo závislosti liečia. Hovorí až o približne 300-tisíc obyvateľoch Slovenska s alkoholizmom. „Ak nedokážem vydržať ani nejaké krátke obdobie, ktoré si sama stanovím – povedzme, jeden mesiac bez alkoholu, tak je to vážny problém,“ upozorňuje.
Jedným dychom však dodáva, že je veľmi ťažké robiť prevenciu u mladých ľudí, keď ich rodičia každý večer vypijú fľašu vína. To, aký máme vzťah k alkoholu, do veľkej miery ovplyvňuje scenár, ktorý zažívame doma.
Medzi tieto duševné poruchy nepatrí len závislosť, ale aj tzv. toxické psychózy (choroby podobné schizofrénii, kde má človek závažné psychiatrické príznaky, napríklad bludy alebo halucinácie). V CPLDZ liečia aj abstinenčné syndrómy, zaoberajú sa tiež akútnou intoxikáciou, ktorú spôsobuje užívanie psychoaktívnych látok.
- Koľko ľudí má u nás problém s alkoholom či s drogami
- Ako rozoznáš, že máš problém s psychoaktívnymi látkami
- Či sa dá závislosť zdediť alebo sa dá „naučiť“
- Prečo sa pri liečbe odporúča prerušiť na istý čas kontakt s niektorými blízkymi ľuďmi
- Ako prebieha liečba pre závislých a koľko to stojí
- Či na Slovensku fungujú anonymné stretnutia pre závislých ľudí
O závislosti od marihuany sa v posledných rokoch veľa špekulovalo. Aký je váš odborný názor, je možné byť od nej závislý? Čo to môže spôsobiť?
Samozrejme, že existuje klinická závislosť od marihuany. Máme rôzne skupiny drog, niektoré majú silnejší potenciál vyvolať závislosť ako iné. Poznáme psychoaktívne látky, kde sa domnievame, že nemajú takmer žiadny potenciál vyvolať závislosť, ale marihuana to nie je.
Určite je jej potenciál nižší, ako má heroín, ale má ho. Približne u jedného z desiatich rekreačných užívateľov marihuany sa vyvinie závislosť.
Ako vieme rozlíšiť, či už ide o závislosť?
Závislosť sa prejavuje stratou kontroly nad užívaním. V prípade marihuany to tiež znamená, že človek užíva častejšie, než pôvodne plánoval a užíva ju vo väčšom množstve. Mnohé aktivity, ktoré iní ľudia zvládajú bez drog, závislý človek nie je schopný absolvovať bez toho, aby si tú marihuanu dal, napríklad ísť do kina.
Keď sa k tomu pridajú intenzívne chute užiť marihuanu, keď ju práve nemáme, alebo sa prejavujú abstinenčné príznaky, sme nervózni potom, čo sme nútení vysadiť marihuanu, vtedy s veľkou pravdepodobnosťou hovoríme o závislosti.
Ktoré drogy nemajú skoro žiadny potenciál vyvolať u ľudí závislosť?
Napríklad halucinogény, tie však majú silný potenciál spôsobiť iné, veľmi závažné duševné poruchy, napríklad toxické psychózy.
Niektorí ľudia sa po prvej návšteve už nevrátia, podľa vedeckých výskumov je možné, že časť z nich dokáže dlhodobo abstinovať už po prvej intervencii a nie vždy je potrebné prejsť celou liečbou. Čiže to, že sa človek po prvom stretnutí nevráti, ešte neznamená, že opäť berie drogy alebo pije. Čo však ľudia, ktorí sa rozhodnú vstúpiť do liečby? Kedy môžeme povedať, že sú vyliečení?
Ciele sú v liečbe dôležité. Abstinovať trvale desať rokov nie je vždy realistický cieľ. V liečbe si ľudia kladú vlastné a individuálne ciele.
Pre problémy s alkoholom ročne vyšetríme „len“ 30-tisíc osôb. Podľa našich odhadov je však na Slovensku takých ľudí, ktorí majú problém s alkoholom, až desaťkrát viac, teda tristotisíc.
Čo je z vášho odborného hľadiska cieľom liečby?
Predĺženie a skvalitnenie života. Zvýšenie rokov života dožitých v zdraví. U človeka so závislosťou od alkoholu je veľký rozdiel, či pije 300 alebo 56 dní v roku. Závislosť má tendenciu recidivovať, ale to, že sa ľudia vrátia k užívaniu látok neznamená, že musia prerušiť liečbu. Do nášho centra môžu prísť klienti aj pod vplyvom. Akákoľvek redukcia látok, ktorá povedie ku skvalitneniu života, je už úspech.
Je liečba závislostí bezplatná?
Áno, na Slovensku liečbu preplácajú zdravotné poisťovne.
Kedy môžeme závislého človeka prehlásiť za vyliečeného? Je vôbec možné úplne sa vyliečiť zo závislosti?
Jasné, je to možné. Vysvetlime si to na príklade: máme muža, ktorý fajčil mnoho rokov cigarety, každý deň vyfajčil naozaj veľa, aj tridsať cigariet denne. V istom veku sa rozhodol, že prestane fajčiť a odvtedy uplynulo dvadsať rokov. Počas týchto dvadsiatich rokov nefajčil. Nepociťuje viac žiadne problémy v súvislosti s fajčením.
Aj keď sa vyskytne v spoločnosti fajčiarov, nemá chute na cigarety a nemá ani žiadne abstinenčné príznaky. Je toto chorý človek? Podľa môjho odborného názoru nie.
A čo keby si niekedy v budúcnosti zapálil?
Nezapáli si, pretože nefajčí a nie je závislý od nikotínu. Takže to je zbytočná teoretická otázka. Keby si však znova zapálil, stále ťažko povedať, či sa uňho rozbehne závislosť alebo nie. A aj keby sa stal závislým, už by šlo o novú chorobu, nie o recidívu.
Platí to teda aj pri drogách a alkohole, je možné sa úplne vyliečiť zo závislosti?
Myslím si, že podobný princíp sa dá aplikovať aj na drogy a alkohol: ak človek roky neužíva alkohol a nemá žiadne problémy, ktoré s ním súvisia, čiže nepremýšľa nad tým, nechýba mu to, ledva si pamätá, že niekedy pil, tak podľa môjho presvedčenia je toto zdravý človek, ktorý je vyliečený zo závislosti.
Máte pocit, že pandémia koronavírusu nejakým spôsobom ovplyvnila závislosti na Slovensku?
Domnievame sa, že to obdobie, ktoré prežívame s prestávkami od marca, je veľmi veľkou záťažou aj pre človeka, ktorý nie je závislý. Neustále zmeny pravidiel, ľudia sú pod tlakom, nevedia, čo bude, niekto z vašich známych je možno pozitívne testovaný a do toho sú ľudia dlhodobo na home office... Môže to mať vplyv na to, že ľudia častejšie pijú alebo užívajú napríklad marihuanu v domácom prostredí.
U niektorých typov závislostí sa drží počet ľudí v liečbe na rovnakom počte, pri niektorých závislostiach dokonca klesol. Pripisujem to tomu, že ľudia majú v tomto období strach chodiť k lekárovi, keď to nie je nevyhnutné.
Počas pandémie sa šírili na internete vtipy od tom, ako si ľudia od nervov nalievali víno aj na ranné porady. Kedy má byť človek pri takýchto humorných poznámkach opatrný? Čo je varovný signál, že možno mám problém s alkoholom?
To, či je niekto alkoholik, sa stanovuje podľa komplexného vyšetrenia, nie je to také jednoduché. Ale ak mám pocit, že strácam kontrolu nad pitím a nedokážem vydržať ani nejaké krátke obdobie, ktoré si sama stanovím – povedzme, jeden mesiac bez alkoholu, tak je to vážny problém. Je to rovnaké aj s marihuanou, ak neviete vydržať mesiac, tak je to problém.
Ako zistím, že niekto mne blízky má problém so závislosťou?
Ten človek to spozná sám a vy to spoznáte len vtedy, ak s ním žijete v spoločnej domácnosti. Cítite z neho alkohol, prichádza častejšie domov pod vplyvom. Alebo si všimnete také zvláštnosti, napríklad si začne plánovať pitie podľa toho, kedy musí šoférovať. Túžba piť teda priveľmi kontroluje jeho život.
Podobne to je aj s marihuanou, ak si niekto musí dať pred prácou, po práci, pri prechádzke v lese, jednoducho stále fajčí a nahovára si, že to „nie je problém, ale životný štýl“, je to problém.
Máme podľa vás na Slovensku problém s drogami a s alkoholom?
S drogami nie, s alkoholom masívny. Rozdiel je v tom, že drogy sú u nás nelegálne.
Na celom Slovensku ročne psychiatricky vyšetríme okolo 2800-3000 ľudí so závislosťou alebo s inými problémami spôsobenými drogami. Pre problémy s alkoholom ročne psychiatricky vyšetríme približne 30-tisíc osôb. Podľa našich odhadov je však na Slovensku takých ľudí, ktorí majú problém s alkoholom, až desaťkrát viac, teda tristotisíc.
Čo robí týchto približne tristotisíc Slovákov?
Máme veľa ľudí, ktorí chodia k obvodným lekárom s vysokým krvným tlakom, so žalúdočnými problémami či so zhoršenými pečeňovými testami. Vieme, že alkohol tieto problémy spôsobuje. Lekár im teda odporučí menej piť, čo oni nedodržia, no do psychiatrickej liečby nikdy nevstúpia. Skúšajú možno redukovať pitie sami, možno ich k nám niekedy obvodný lekár aj nasmeruje, no nikdy neprídu.
Tých spomínaných tridsaťtisíc ľudí, ktorí k nám prídu na vyšetrenie, to je len špička ľadovca. Je to podobné, ako keď sa človek lieči pre vysoký krvný tlak, a pritom je obézny. Obezita u neho pravdepodobne spôsobuje vysoký krvný tlak. Lieči sa tento človek na obezitu? Zvyčajne nie.
Aký dopad má alkoholizmus na ľudské zdravie?
Spôsobuje kardiovaskulárne ochorenia, metabolické poruchy a cukrovku. Je silne karcinogénny, významne zvyšuke riziko onkologických ochorení. Až 1 z 9 prípadov rakoviny prsníka u žien je pravdepodobne spôsobený alkoholom. Má vedúcu úlohu v mnohých ochoreniach, ktoré sú najčastejšími príčinami úmrtnosti na Slovensku.
Keby sa redukovalo množstvo vypitého alkoholu, znížila by sa aj táto úmrtnosť. My tu máme neuveriteľnú kultúru pitia, veď niet žiadnej príležitosti, kde nie je tlak na pitie.
Myslíte si teda, že problém je v našej kultúre pitia, alebo ide skôr o stigmatizáciu psychiatrickej pomoci, a preto mnohí ľudia, ktorí majú problém s alkoholom, jednoducho nevyhľadávajú liečbu?
Aj jedno, aj druhé. U nás to funguje tak, že keď máte krčmu kdesi na dedine, kde je partia desiatich pijúcich ľudí, tak alkoholik je ten, ktorý chodí na liečbu. Z neho si budú uťahovať, pritom ostatní veselo popíjajú od rána do večera. Prevláda teda aj stigmatizácia psychiatrickej liečby, u nás aj vo svete. Pritom ľudia, ktorí vstúpia do liečby, rýchlo zistia, že tu sú inteligentní, slušní ľudia, nie je to žiadna dráma a je to účinné.
Je to ale aj tým, že u nás je alkohol doslova vyžadovaný pri všetkých spoločenských situáciách. Je ťažké ho odmietnuť, lebo sa naozaj pripíja všade.
Myslíte si, že by zákaz alkoholu, alebo nejaké zákonné obmedzenie predaja alkoholu, mohlo pomôcť?
Keď bola v Rusku prohibícia, do veľkej miery klesla konzumácia alkoholu. Áno, do istej miery stúpla konzumácia podomácky vyrobeného alkoholu, ale stále to neprevýšilo výsledný efekt. Keď klesne ponuka, klesne aj dopyt.
Samozrejme, alkoholový priemysel je významným prispievateľom do štátneho rozpočtu, podobne ako tabakový priemysel. Ťažko povedať, ako by sa to malo vyriešiť, no minimálne vyššia daň na tabakové a alkoholické výrobky by mohla priniesť nejakú mieru účinnosti.
Ďalšia vec, ktorá by mohla pomôcť, je cielená a efektívna prevencia, nielen pre mladých ľudí, ale celkovo Slovákov. Samozrejme, ťažko môžete robiť prevenciu u mladých ľudí, keď ich rodičia každý večer vypijú fľašu vína.
Majú protidrogové či protialkoholické povinné prednášky a workshopy na školách efekt?
Protidrogové prednášky a predstavenia na škole majú veľmi sporný až žiadny efekt.
Čo teda má efekt na prevenciu závislostí?
Zvyšovanie ceny, znižovanie dostupnosti a zákaz reklamy. To sú skúsenosti zo zahraničia, ktoré majú podľa Svetovej zdravotníckej organizácie efekt pri znižovaní miery pitia. Ak sa sústredíme na mladých ľudí, tak sa zdá, že príkladom dobrej praxe je tzv. islandský model.
Čo urobili na Islande?
Vyčlenili časť peňazí zo štátneho rozpočtu na voľnočasové aktivity pre mladých. Postavili športoviská a ďalšie voľnočasové centrá a každá rodina s dieťaťom každý rok dostala finančný príspevok na to, aby dieťa mohlo chodiť na krúžky.
Po 22. hodine večer zaviedli zákaz vychádzania pre mladých ľudí bez sprievodu dospelých ľudí a vďaka dostupným športovým, umeleckým a ďalším krúžkom zredukovali príležitosti. Dôležité je, že tým deckám na to poskytli aj financie. Výsledkom bolo, že došlo vo významnej miere k redukcii konzumácie drog a alkoholu.
Ak môj dedo bol alkoholik, ja som pravdepodobne zdedila genetickú predispozíciu stať sa alkoholičkou, mohla by sa u mňa rozvinúť závislosť.
Povedali ste, že je ťažké mladým prednášať o alkohole, keď ich rodičia doma pijú. Patrí podľa vás víno na stôl pri rodinnej večeri?
U mladých ľudí funguje modelové učenie: to, čo majú odsledované doma, považujú za normálne. Môže to byť fajčenie alebo aj víno na večeru.
Neexistuje bezpečná dávka alkoholu, všetok alkohol má karcinogénne účinky a poškodzuje vaše zdravie. Či si vypijete alebo nie, je vaše osobné rozhodnutie, ale je veľmi nefér vodu kázať a víno piť. Čiže trestať adolescenta za to, že si dal alkohol, keď to denne vída, je scestné.
Takže mali by rodičia úplne prestať piť, ak nechcú, aby ich dieťa pilo?
Nechcem znieť ako fundamentalista. Nehovorím, že je vážny problém, keď si raz za nejaký čas, povedzme dva týždne, niekto dá pohár vína. Ale treba sa zamyslieť nad tým, aký odkaz chceme mladým ľuďom dať.
Chceme im ukázať, že piť každý deň, a je jedno či víno alebo pálenku, je normálne? Alebo im chceme dať odkaz, že je normálne dať si len tak niekedy pohár vína, no väčšinou si ho nedať?
Je možné alkoholizmus zdediť? Aká je šanca, že ak niekto v mojej rodine pije, budem piť tiež?
Dispozícia dediť duševné poruchy pravdepodobne existuje. Takže ak bol niekto v mojej rodine závislý od alkoholu, ja som pravdepodobne zdedila genetickú predispozíciu stať sa závislou, mohla by sa u mňa rozvinúť závislosť. Rozhodujú však rôzne rizikové faktory a dedičnosť je len jedným z nich.
Aké ďalšie rizikové faktory môžu u mňa spustiť závislosť?
Náročné životné obdobie, napríklad úmrtie v rodine, ťažká choroba či masívny stres, sú tiež rizikovými faktormi. Ďalším je moje okolie: ak všetci ľudia v mojom okolí konzumujú drogy alebo alkohol, považujem to za normálne. Ďalej napríklad experimentovanie s alkoholom, drogami. Vznik choroby je vždy výsledkom kombinácie viacerých rizikových faktorov.
Keby ste však veľmi chceli a „trénovali“, dokážete si závislosť u seba vytvoriť aj sama. Aj keď nemáte dispozíciu, ale začnete ťažko piť každý jeden deň, garantujem vám, že sa u vás závislosť napokon vytvorí.
Pacientom odporúčame prerušiť vzťahy s kamarátmi, pretože užívanie psychoaktívnych látok je často veľmi úzko spojené práve s ľuďmi, s ktorými ich užívali.
Kedy k vám prichádzajú pacienti? Je to ich rozhodnutie, liečiť sa, alebo ich musíte najskôr diagnostikovať a presviedčať na liečbu?
Vo väčšine prípadov prichádzajú na vlastnú žiadosť, uvedomujú si, že majú problém. Zvyčajne je to v takom čase, keď už užívanie látok prekročilo istú mieru. Necítia sa dobre, či už psychicky alebo aj fyzicky, majú silné odvykacie stavy – abstinenčné syndrómy.
Niekedy k nám prichádzajú pacienti aj s tým, že ich k tomu presvedčila rodina. Časť pacientov vstupuje do liečby aj na základe súdneho nariadenia.
Ako sa človek môže „prihlásiť“ na liečenie?
Jeho prvý kontakt je vyšetrenie u lekára-psychiatra. Okrem psychiatrického vyšetrenia sa robí aj toxikologický rozbor moču a odber krvi. Ak ide o injekčného užívateľa drog, z preventívnych dôvodov sa môže zaočkovať proti hepatitíde B.
Na základe tohto vstupného vyšetrenia lekár stanoví diagnózu – povedzme, že ide o závislosť. Následne ide človek na psychologické vyšetrenie. Lekári sa potom spoločne rozhodujú o ďalšom postupe: môžu zvoliť ambulantné alebo ústavné liečenie.
Aký je rozdiel ambulantným a ústavným liečením?
Ústavné liečenie znamená hospitalizáciu, ktorá trvá 12 týždňov. Človek sa však počas tohto obdobia nefláka. (úsmev)
Ľudia na oddelení drogových závislostí majú režimovú liečbu: ráno budíček, rozvička, raňajky, ranná komunita, činnostná terapia, relaxačná terapia, potom majú obed, biblioterapiu, skupinovú terapiu… Skrátka, majú štruktúrovaný deň s takými aktivitami, ktoré majú simulovať normálny režim človeka.
Približne u jedného z desiatich rekreačných užívateľov marihuany sa vyvinie závislosť.
Môžu sa pacienti počas ústavnej liečby stretávať s príbuznými a priateľmi?
V úvodných fázach hospitalizácie obyčajne nie, neskôr áno. Aj v ambulantnej liečbe odporúčame na čas prerušiť vzťahy s kamarátmi, pretože užívanie psychoaktívnych látok je často veľmi úzko spojené práve s ľuďmi, s ktorými ich užívali. Pacientom vždy odporúčame odstrihnúť kontakty s tzv. rizikovými ľuďmi.
Kto sú rizikoví ľudia?
Ide o ľudí, s ktorými človek užíval psychoaktívne látky alebo o takých ľudí, pri ktorých im akýkoľvek kontakt s nimi spôsobuje chute na tieto látky.
Ako na toto odporúčanie reagujú príbuzní, keď im pacient oznámi, že sa s nimi nebude nasledujúce týždne vídať?
Ľudia často prichádzajú do liečby, zvlášť do ústavnej liečby, keď sú už rodinné vzťahy značne narušené. Tá odluka môže pomôcť pacientovi aj rodine. Pacientovi sa vytvára priestor sústrediť sa na svoju závislosť a zmenu životného štýlu.
Ku koncu liečby však terapeut pozýva už aj rodinu na tzv. rodinnú terapiu, kde im vysvetlí, čo sa bude diať po skončení liečenia a aký bude návrat do rodiny. Najmä u mladých ľudí je však skôr problém odstrihnúť partiu.
Je pre nich asi náročné vzdať sa priateľov.
Áno. Mladí ľudia sa vo významnej miere definujú cez kamarátov, cez svoju partiu. Je to akoby súčasť ich osobnosti a je to pre nich veľmi náročné. V takom prípade sa odstrihnú len najrizikovejšie kontakty a tie ostatné sa „vytriedia“ v priebehu abstinencie.
Prestanú sa o neho zaujímať, alebo zmení názor pacient?
Čím dlhšie je človek čistý, tak prichádza na to, že si už nemá s tými ľuďmi čo povedať. Keď ľudia v jeho partii napríklad fajčia marihuanu a on sa rozhodne, že nebude fajčiť, tak ho už ani nebaví byť medzi nimi.
Môže sa teda stať, že na istý čas zostane pacient počas liečby sám?
Často zostane na istý čas sám. Najviac to pociťujú pacienti v období adolescencie až po mladú dospelosť.
V čase mladej dospelosti je to iné, pretože aj väčšina ich kamarátov si už zakladá rodiny a popri tom je neudržateľné pokračovať v užívaní, takže redukcia nastane prirodzene. Naším pacientom sa stáva ten človek, ktorý sám nedokáže užívanie redukovať a potrebuje našu pomoc.
Pokiaľ ide o závislosť od marihuany, najčastejšie vstupujú do liečby veľmi mladí ľudia v priemere vo veku 22 rokov.
Vráťme sa k ambulantnej liečbe, ako prebieha?
Ambulantné liečenie znamená, že niekoľkokrát do týždňa, zvyčajne raz až dvakrát, prichádza pacient do Centra pre liečbu drogových závislostí. Pri príchode sa vždy podrobí toxikológii moču a dychovej skúške na alkohol.
Nasleduje konzultácia u lekára a individuálna alebo skupinová terapia. Skupinová terapia je častejšia, pretože je účinnejšia v liečbe závislostí. Navyše, ak pacientovi lekár naordinoval nejaké lieky, tak, samozrejme, užíva aj tie.
Ako dlho sa pacient lieči ambulantne?
Ideálne jeden rok, rovnako aspoň jeden rok pracujeme aj s pacientmi po hospitalizácii. Je dobré prejsť si jeden rok abstinencie, prežiť všetky ročné obdobia. Potom odporúčame absolvovať aj doliečovanie, ktoré prebieha formou psychoterapeutických klubov.
Tieto kluby fungujú podobne ako skupinová terapia počas liečby?
Áno, ale sú voľnejšie organizované. Sú viac o pacientoch ako o terapeutovi. Podstatou intervencie už nie je samotný terapeut, ale ide o rozvíjanie vzťahov medzi sebou, aby si človek-abstinent našiel podobne zmýšľajúcich, čistých ľudí, s ktorými môže tráviť voľný čas.
Znie to tak trochu ako anonymné stretnutia alkoholikov.
Je to veľmi podobný princíp, ale psychoterapeutické kluby na rozdiel od NA (z anglického Narcotics Anonymous, pozn. redakcie) a AA (z anglického Alcoholics Anonymous, pozn. redakcie) nie sú svojpomocné, ale je tam prítomný terapeut.
Máme takéto anonymné stretnutia na Slovensku?
Jasné, mítingy sú každý deň, v každom meste, aj teraz cez Zoom či Skype. Neexistuje výhovorka, že v našom meste nie je AA. Kebyže žijete v Bratislave a máte problém s alkoholom alebo s drogami, môžete chodiť na stretnutia dvakrát denne každý deň v týždni.
Fungujete aj na pohotovostné služby, vedia sa vám pacienti kedykoľvek ozvať, keď majú napríklad chuť si vypiť alebo si už aj niečo dali?
Máme celodennú telefonickú linku, kam nám môžu zavolať. V rámci nášho centra ponúkame aj výmenu sterilných ihiel a striekačiek. Každý deň v týždni okrem piatku sme otvorení od siedmej ráno do siedmej večer. Čiže kedykoľvek, keď má pacient kritickú situáciu, nám môže zavolať, môže sa porozprávať so sestrou, s lekárom, s terapeutom alebo aj dobehnúť počas ordinačných hodín.
Našich pacientov povzbudzujeme k tomu, aby tieto možnosti využili. Radšej zavolať a dobehnúť k nám, keď je kríza, než recidivovať. Aj keď už užili drogy, je lepšie, keď prídu čím skôr, hoci aj pod vplyvom.
Viete nejako zovšeobecniť, kto k vám chodí najčastejšie? Sú to skôr muži alebo ženy, starší ľudia alebo tínedžeri?
Záleží od toho, pre problémy s akými drogami vstupujú do liečby. Pokiaľ ide o závislosť od marihuany, najčastejšie vstupujú do liečby veľmi mladí ľudia v priemere vo veku 22 rokov. Ľudia, ktorí užívajú stimulanciá ako pervitín vstupujú do liečby okolo 25 rokov. Ľudia závislí od opiátov (heroín) a patologickí gambleri prichádzajú po tridsiatke a alkoholici až vo veku 42-44 rokov.
Vo všetkých skupinách pacientov tvoria približne 80 % muži, 20 % z nich sú ženy.
Abstinovať trvale desať rokov nie je vždy realistický cieľ. V liečbe si ľudia kladú vlastné a individuálne ciele.
Myslíte si, že tento pomer zodpovedá aj realite, teda aj pri ľuďoch, ktorí sa neprihlásia na liečbu, dominujú v závislostiach muži?
Ťažko povedať, pre ženy je možno náročnejšie priznať, že majú problémy so závislosťou. Tento pomer 80:20 vychádza len z počtu ľudí, ktorí sa rozhodnú vyhľadať pomoc.
