Ktoré logá a názvy módnych značiek sú ukradnuté a kto sa "inšpiroval"?

Z odhaľovania referencií módnych kolekcií a dizajnov sa stal v posledných rokoch celosvetový šport. Viacerí youtuberi, Instagramové profily alebo stránky tak venujú dni a niekedy aj mesiace tomu, aby rozobrali kreatívny proces módnych návrhárov do poslednej bodky. Ich cieľom je zistiť, odkiaľ pochádzajú jednotlivé motívy a nad čím uvažoval autor pri ich tvorbe, no väčšinu divákov aj tak v konečnom dôsledku zaujíma len to, či autor niekoho kopíroval, alebo v tom horšom prípade rovno dielo bez pýtania okradol. 

Téme plagiátorstva v rámci módneho priemyslu sme už venovali mnoho článkov, no jednou z kategórií, ktorú sme doteraz obchádzali sú logá známych značiek. To, že newyorská legenda Supreme vytvorila svoje ikonické box logo podľa umeleckého diela Barbary Kruger I shop therefore I am vie dnes už hádam každý. Rovnako nie je novinkou ani to, že logo značky Nike symbolizuje krídlo gréckej bohyne víťazstva Niké alebo to, že tri pruhy značky adidas pôvodne patrili fínskej značke Karhu a Adolf Dassler od nej túto ochrannú známku odkúpil za dve fľaše whisky a zhruba 1 600€. 

Aj logá najväčších módnych gigantov, ktoré majú doslova nevyčísliteľnú hodnotu, v mnohých prípadoch vznikli úplnou náhodou. My sme si tak posvietili na štyri renomované brandy na popredí pouličnej módy posledných rokov, ktoré k svojmu logu prišli kurióznym spôsobom. 

Off-White

Pre niektorých ľudí je stále prekvapením, že návrhár Virgil Abloh nemá vyštudovanú vysokú školu týkajúcu sa módy. Všetky svoje znalosti totiž nazbieral na vlastnú päsť. Práve vďaka tomu, že študoval stavebné inžinierstvo a neskôr architektúru, získal unikátny prístup k módnej tvorbe, ktorým sa tak preslávil. 

Keď sa v roku 2012 objavil na scéne so značkou Off-White ako pokračovaním projektu Pyrex Vision, na čierno-biele potlače s číslami a veľkým nápisom už boli všetci zvyknutí. Vzorec jednoduchých a najmä výrazných motívov však stále fungoval a Virgil ho tak v prípade svojej novej kolekcie len posunul na vyššiu úroveň. Z obdĺžnikov a štvorcov vyplnených diagonálnym pruhovaním, veľkého nápisu WHITE a štvorcípej šípky sa takmer okamžite stali ikonické vzory, ktorými si podmanil celý svet. Ani jeden z týchto grafických prvkov však nie je jeho vlastným dielom. 

Základným pravidlom logotvorby je najmä to, aby bolo logo unikátne a ľahko rozoznateľné od konkurencie. Virgil sa však rozhodol ísť úplne opačnou cestou a symboly reprezentujúce jeho značku našiel doslova povaľovať sa na ulici. 

Dopravné značenie ako maximálna povolená rýchlosť alebo prikázaný smer jazdy vo forme, v akej ho poznáme dnes, po druhej svetovej vojne ešte neexistovalo. Veľká Británia tak v 50-tych rokoch pri budovaní diaľnic narazila na problém, pretože každý samosprávny kraj si mohol vytvoriť vlastný druh značenia. Na pomoc si zavolali grafickú dizajnérku Margaret Calvert, ktorá pracovala ako asistentka grafika Richarda Kinneira. Výsledkom ich práce sa stalo unifikované dopravné značenie, ktoré sa na cestách britského kráľovstva používa dodnes. 

Keďže sa projekt vydaril, dvojica Calvert a Kinneir dostala rovnakú úlohu od britských železníc a neskôr aj od letiska v meste Glasgow. Práve tu vstupuje do hry opäť Virgil Abloh, ktorý sa s prácou Calvertovej a Kinneira musel určite stretnúť na vysokej škole. Pre britské železnice totiž vymyslela táto dvojica okrem značenia aj vlastný druh písma, ktorý mal šesť variant. Jedna z nich niesla názov Off White. Hlavný symbol označujúci letisko Glasgow je zároveň totožný so štvorcípou šípkou Virgila, rovnako ako žlté pruhovanie, vďaka ktorému mali byť vozidlá letiska na pristávacej dráhe viditeľné aj zo vzduchu.