Do súboja o jedno z najdôležitejších kresiel sa zapojili šiesti prokurátori a jeden sudca. Kto z nich povedie jednu z najdôležitejších inštitúcii na Slovensku?
„Ešte raz, prestaň klamať. Zabijú ťa,“ upozorňuje Marian Kočner Dobroslava Trnku na údajnej nahrávke. „Ja viem, že ma zabijú. Ja som mŕtvy,“ odpovedá súhlasne bývalý generálny prokurátor. V radoch (nielen) prokurátorov má však Slovensko v roku 2020 aj zástupcov, ktorých nezastrašia pri práci mafiáni, korupčníci ani objednávka ich vraždy.
Do súboja o to, kto povedie približne tisícku prokurátorov sa zapája šesť prokurátorov a jeden trestný sudca. Novým generálnym prokurátorom sa tak môžu stať prokurátori Jozef Čentéš, Ján Šanta, Rastislav Remeta, Maroš Žilinka, Tomáš Honz alebo Ján Hrivnák.
Jediným kandidujúcim neprokurátorom je sudca Najvyššieho súdu SR a člen Súdnej rady Juraj Kliment.
Dôvod prečo je generálny prokurátor mimoriadne dôležitá funkcia vysvetlila pre Refresher riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.
„Generálny prokurátor je na Slovensku dôležitejší ako ministerka spravodlivosti," uviedla. Ako ďalej vysvetlila, ministerka neovláda sudcov, ale systém prokuratúry je na Slovensku postavený tak hierarchicky, že generálny prokurátor ovplyvňuje prácu jemu podriadených prokurátorov. „Môže rozhodnúť o tom, či sa niekomu zruší obvinenie z trestného činu, či sa budú stíhať "veľké ryby"," ozrejmila Zuzana Petková.
Post generálneho prokurátora tak často rozhoduje o tom, koho stíhať polícia môže a koho nie. Okrem toho dáva prokuratúra pozor aj na chyby štátnych orgánov. „Ak napríklad vydá stavebný úrad alebo kataster občanovi zlé, nezákonné rozhodnutie, môže mu prikázať ho zrušiť," ozrejmila.
Parlament má voliť kandidáta na generálneho prokurátora až koncom novembra. Ešte predtým musia prejsť kandidáti verejným vypočutím pred ústavnoprávnym výborom, ktoré je naplánované na 19. a 20. novembra. Generálneho prokurátora potom vymenuje prezidentka Zuzana Čaputová.
- Kto kandiduje na post generálneho prokurátora
- Kto sú pre nás najzaujímavejší kandidáti
- Ktorého prokurátora chceli zavraždiť
- Akých troch prominentných obvinených dostal do väzenia Ján Šanta
- Ktorej vysokopostavenej úradníčke vyčistil žalúdok Juraj Kliment
- Ktorého z kandidátov malo zavraždiť rovnaké komando, ako Jána Kuciaka
- Ktorého z kandidátov už raz do funkcie nevymenoval bývalý prezident Ivan Gašparovič
Naposledy bol generálnym prokurátorom Jaromír Čižnár. Viacerí odborníci sa zhodli, že bol určite lepší ako jeho predchodca Dobroslav Trnka. Latka však bola nastavená príšerne nízko. Zuzany Petková pre Refresher povedala, v čom by mal byť Čižnárov nástupca lepší.
„Nemal by na prokuratúry dosádzať svoje deti a deti svojich kamošov. Výberové konania na pozície prokurátorov a vedúcich by mali byť transparentné. Mal by byť otvorenejší verejnej kontrole a vedieť pred novinármi obhájiť rozhodnutia v sledovaných kauzách. Pri pochybeniach svojich kolegov, by nemal strkať hlavu do piesku, prípadne ich „upratať" na teplé miesta na GP ako to bolo v prípade Dobroslava Trnku a spol. Mal by mať víziu, ako prokuratúru očistiť a zlepšiť jej meno na verejnosti po „kočnerovskej ére." Mal by dať viac právomocí a slobody podriadeným.“
Zo sedmičky kandidátov sme sa v Refresheri pokúsili vybrať tých najzaujímavejších kandidátov, a tých, ktorí majú podľa kuloárnych informácii najvyššiu šancu uspieť.
Jozef Čentéš
Jozef Čentéš prvý, koho oficiálne nominovali ako kandidáta na generálneho prokurátora. Pri jeho kandidatúre ako prvé udrel do očí počet subjektov, ktoré sa zaňho postavili. Okrem samotnej Rady prokurátorov sa totižto zaňho zaručila aj ombudsmanka Mária Patakyová a rovno tri právnické fakulty.
Naozaj široká podpora prekvapila najmä predsedu vlády Igora Matoviča, ktorý ju označil za kartelovú dohodu aj keď považuje Čentéša za kvalitného prokurátora.
Čentéš sa okrem iného stal známym aj tým, že ho už raz za generálneho prokurátora v parlamente zvolili. Predchádzalo tomu turbulentné obdobie počas vlády Ivety Radičovej, keď sa v pozadí množili hlasy o kupovaní poslancov a generálnym prokurátorom sa takmer stal Dobroslav Trnka. Dnes už vieme, že v tom mohol mať prsty aj Marian Kočner.
Trnku však vtedajšia koalícia nepresadila a namiesto neho zvolila v júni 2011 Čentéša. Jeho vymenovaniu vtedy zabránil vtedajší prezident Ivan Gašparovič. Čentéš sa proti tomu bránil aj na Ústavnom súde, kde uspel a získal odškodné 60.000 eur. To už mu však k funkcii nepomohlo a tak bol o svoju príležitosť ukrátený.
Tento rok to Čentéš však evidentne skúsi znova. Prokurátorom je od roku 1992 a na Generálnej prokuratúre pracuje od roku 1999. Čentéša môžeme považovať za jedného z odborníkov na drogovú trestnú činnosť, ktorej sa venoval ako prokurátor aj ako vedec. Okrem svojej prokurátorskej činnosti je totižto profesorom trestného práva a vedúcim rovnomennej katedry na Univerzite Komenského v Bratislave
Ján Šanta
Ján Šanta je prokurátorom, ktorého zo zoznamu kandidátov treba predstavovať asi najmenej. Je to totiž jeden z mála prokurátorov, ktorý nevyužíva svoje právo na nezverejňovanie tváre a je zároveň vďačným zdrojom novinárskych otázok. Šanta sa totiž nikdy nebál komunikovať svoju prácu bez ohľadu na to, aký prípad práve dozoroval.
Jeho tri najznámejšie skalpy sú bezpochýb Marian Kočner, Jozef Majský a Mikuláš Vareha. Ako vedúci oddelenia majetkovej kriminality odboru ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry má Šanta na starosti práve tie najväčšie ryby obvinené z ekonomickej trestnej činnosti.
Mediálne známym prípadom bolo aj falšovanie zmeniek TV Markíza, pri ktorých sa Šanta dostal v ostatných rokoch do povedomia najviac. Ako dozorový prokurátor tejto kauzy bol voči obvineným Pavlovi Ruskovi a Kočnerovi nekompromisný a zároveň bol zatiaľ prvým a jediným prokurátorom, ktorý dostal v posledných rokoch Mariana Kočnera do vyšetrovacej väzby.
To sa ukazuje najmä vo svetle ostatných dní ako dôležitý fakt, keďže Kočnera neprávoplatne oslobodili v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka.
Šanta je z pätíce kandidátov jediným, ktorého navrhol poslanec Národnej rady SR a to Juraj Gyimesi z koaličného OĽANO.
Maroš Žilinka
Maroš Žilinka je prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorého malo zlikvidovať vražedné komando. Vraj sa tak malo stať na objednávku Aleny Zsuzsovej ešte pred tým, ako prišiel o život Ján Kuciak.
Vyšetrovateľ si myslí, že Kočnerova volavka mala zaplatiť 20-tisíc za jeho likvidáciu vopred. Rozmyslieť si to však vraj mal Zoltán Andruskó dnes odsúdený ako sprostredkovateľ vraždy novinára na 15-ročný test. Z prípravy vraždy Žilinku (a ďalších vrážd) obvinili aj „šoféra“ Tomáša Szabóa a „strelca“ Miroslava Marčeka. Súčasťou vražednej objednávky mali byť aj prokurátor Peter Šufliarsky a advokát Daniel Lipšic.
Maroš Žilinka dohliada na ekonomické kauzy okolo Mariana Kočnera. Tou najznámejšou je kauza Technopol Servis, kde je podnikateľ z mafiánskych zoznamov obvinený z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Skupina ľudí spájaná cez Kočnera mala ovládnuť Technopol cez ukradnuté akcie a fingované valné zhromaždenie. Mali takto získať majetok v hodnote asi 20 miliónov eur.
Maroš Žilinka v minulosti dozoroval kauzy ako podvod na nebankový subjekt Drukos, Transpetrol a prípad exsiskára Ľuboša Kosíka.
Na post generálneho prokurátora navrhla Maroša Žilinku Slovenská advokátska komora. „Domnievame sa, že generálnym prokurátorom by mal byť kandidát, ktorý fungovaniu prokuratúry rozumie a zároveň má vysoký morálny aj odborný kredit,“ odôvodnila hovorkyňa komory nomináciu.
Juraj Kliment
Sudca Najvyššieho súdu SR a člen súdnej rady Juraj Kliment bol jedným z mála odvážnych ľudí, ktorý sa dokázali postaviť na Najvyššom súde Štefanovi Harabinovi. Juraj Kliment v minulosti inicioval odvolanie šéfky súdnej rady Lenky Praženkovej, ktorá bola na zabíjačke s Marianom Kočnerom.
Sudca Juraj Kliment ostro kritizuje aj súčasnú náhradníčku na čele generálnej prokuratúry Vieru Kováčikovú, ktorá vyjadrila právny názor, že skutky Moniky Jankovskej sú posudzované príliš prísne. Do rozhodnutia o väzobnom stíhaní „Kočnerovej opičky“ Jankovskej Juraj Kliment napísal, že je manipulatívna a pomstychtivá. Systematicky a za úplatky mala podľa Klimentovho senátu ovplyvňovať živé súdne konania.
Z Threemy vyplýva, že sudcu Najvyššieho súdu nenávidel Marian Kočner, ale aj bývalá štátna tajomníčka Monika Jankovská.
Sudca Juraj Kliment spolupracoval s bývalým príslušníkom SIS Petrom Tóthom na knihách o kauze Cervanová. V tom čase podľa svojich slov nevedel o blízkom vzťahu Tótha s Kočnerom, dozvedieť sa to mal až na krste knihy, kde si Tóth napísal Kočnera ako jedného z hostí. Kauza sa týka rozporuplnej vraždy študentky medicíny zo 70tych rokov minulého storočia.
Juraj Kliment bol predsedom senátu Najvyššieho súdu, ktorý potvrdil rozsudok v kauze nástenkový tender, ktorá sa týkala dvoch politikov z SNS. Vymeral im 11 a 9-ročné tresty.
Sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta nominoval Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Dôvodom podľa riaditeľa ústavu Jozefa Vozára je, že sa Kliment vypracoval na významného odborníka na trestné právo a zároveň je charakterný človek i bojovník za právo. „Juraj Kliment sa nebál postaviť na Najvyššom súde SR proti takej hydre svojvôle, akou bol Štefan Harabin v čase, keď disponoval najväčšou mocou v súdnictve,“ opisuje Vozár v návrhu.
Skúška koalície
Ako sme naznačili v predchádzajúcich vetách tohto článku - voľba generálneho prokurátora je mimoriadne dôležitá udalosť a historicky mimoriadne ťažká skúška koalície. Vzhľadom na moc, ktorú drží generálny prokurátor v rukách, do hry vstupuje mnoho záujmov a často aj zákulisných hráčov. Mementom ostávajú slová Mariana Kočnera, ktorý sa nechal na nahrávke s Dobroslavom Trnkom počuť ako do jeho voľby investoval milión eur a je na mieste si myslieť, že vedel prečo.
Koalícia dlhodobo komunikuje, že dohodu na konkrétnom mene nemajú a má vyvstať až z verejného vypočutia. Ostáva len dúfať, že nebude voľná ruka poslancov pri hlasovaní znamenať chaos, ako sme to videli počas fiaska Radičovej vlády pred desiatimi rokmi.
