Kto na slovenskom internete zavádza najviac?
Košičan Victor BREINER roky pracoval ako vojnový fotograf. Počas Arabskej jari od roku 2010 navštívil krajiny Blízkeho východu, bol v Mali či na Ukrajine počas Majdanu. Tam pochopil, že konečné štádium politického boja, ktoré sa vedie propagandou a dezinformáciami, je vojenský konflikt. Od apríla 2019 prevádzkuje portál Infosecurity.sk, ktorý sa zameriava na odhaľovanie dezinformačného obsahu a ľudí, ktorí ho šíria na slovenskom internete.
Pôvodne vyštudoval germanistiku a pracoval ako prekladateľ a tlmočník. Po kariére fotografa sa zameral na štúdium medzinárodnej bezpečnosti na univerzite v anglickom Leicestri, kde sa sústredil na teoretické rámce propagandy v digitálnom a globalizovanom svete.
Ako vyzerá váš bežný deň, keď pracujete na obsahu Infosecurity.sk?
Platforma Infosecurity sa zaoberá prevažne problémom dezinformácii, propagandy a kognitívnych manipulácii, čo vlastne spadá do kategórie hybridných hrozieb a nebojových vojenských operácii. Tu riešime hráčov, ktorí v slovenskej infosfére, teda najmä na facebooku, rozširujú propagandu a dezinformácie a destabilizujú tým celú spoločnosť.
Snažíme sa tiež písať o mediálnej gramotnosti. Veľmi málo ľudí si uvedomuje, že sa nachádzame v dosť „tekutej dobe“, kedy technológie a internet zásadne menia náš život, vzťahy, našu prácu.
Cítite sa viac ako novinár alebo analytik tajnej služby?
Ja nie som novinár, kedysi som býval. Som bezpečnostný analytik a nemám nič s tajnými službami, ani by som nechcel mať.
Podpísala sa na vašom odhodlaní odhaľovať propagandistické a dezinformačné weby nejak skúsenosť s fotením v konfliktných oblastiach?
Konečné štádium politického boja, ktoré sa vedie propagandou, je vojenský konflikt. Pretože posúvate bariéru toho mysleného násilia, ktoré môžete spáchať voči nepriateľovi až do tej miery, že to celé spadne.
Už sa vám za odhaľovanie dezinfowebov niekto vyhrážal? Bojíte sa ľudí, o ktorých píšete?
Nie, vôbec. Pretože sa nemám čoho báť. Pomery na Slovensku sa po vražde Jána a Martiny zmenili tak radikálne, že toto si už naozaj nedovolí nikto. A úprimne, zatiaľ až toľko zloby som s Infosecurity nenarobil, aby po mne naozaj išli.
Ako konkrétne odhaľujete dezinformácie? Čo presne hľadáte? Scrollujete facebook a hľadáte pochybné stránky alebo ako?
S komunitou ľudí alebo expertov, ktorí sa hybridom a dezinformáciami zaoberajú, sa vzájomne zásobujeme tipmi a potom analyzujeme obsah. Takúto analýzu však môžete robiť len vtedy, keď máte o danom poli záujmu hlboké teoretické znalosti z komunikačnej stratégie, z politiky, z bezpečnosti. Tiež musí poznať slovenský terén, teda kto sú tí hráči a akým spôsobom operujú.
Jeden novinár, ktorý má kontrolovať obsah na facebooku v infosfére, v ktorej pôsobí 2,7 milióna ľudí, je výsmech akémukoľvek racionálne zmýšľajúcemu človeku, ktorý vie narátať do desať.
Čo je dezinformácia? Podľa čoho ju viem v článkoch, statusoch, popisoch skupín odhaliť?
Podľa definície Európskej komisie je dezinformácia vytvorená a rozširovaná s cieľom ekonomického zisku alebo so zámerom klamania verejnosti. Môže mať ďalekosiahle následky, spôsobiť verejnú ujmu, predstavovať hrozbu pre demokratické procesy a procesy tvorby politík a môže dokonca ohroziť ochranu zdravia a bezpečnosti občanov, ako aj ich prostredia. Inak povedané, ide o klamlivý obsah, ktorý je vyprodukovaný so zámerom zavádzať a má potenciálne nebezpečný dosah.
Napríklad, keď začnem šíriť zdravotné dezinformácie o tom, že vďaka pitiu kapustového džúsu dvakrát denne nemusíte chodiť k onkológovi ak máte diagnostikovanú rakovinu prsníka, je to vedomé zavádzanie vytvorené s cieľom zisku, pretože fičíte na webe, ktorý zarába na reklame. Je to vytvorené so zámerom klamať a má to potenciálne zdraviu nebezpečné následky. Ale toto je taký očividný príklad.
Keby sme sa bavili o nejakých politických dezinformáciách, alebo takých, čo spadajú do kategórie hybridných hrozieb, tak ich cieľom je dlhodobo podmývať piliere, na ktorých stojí demokratická spoločnosť. Napríklad tak, že budem teraz na svojom webe roky tvrdiť, že slovenské štátne inštitúcie pracujú proti svojim občanom, že sa im nedá veriť, sú skorumpované, pracujú pre zahraničných agentov a podobne.
Strategickým cieľom dezinfowebov je spochybnenie spoločenskej súdržnosti. Keď vo futbalovom tíme prídete k dvom hráčom a poviete im lož, že ich tréner okráda o peniaze alebo, že nedostanú to, čo im sľúbili na konci sezóny, tak tí chlapi prestanú podávať najlepší výkon a naruší sa spojitosť tímu. Možno práve pracujete pre opačný tím, ktorý tak získa strategickú výhodu. Takto isto fungujú aj dezinformácie na národnej, či nadnárodnej úrovni.
Takže je to spochybnenie nejakých spoločných cieľov a smerovania krajiny? Napríklad členstvo Slovenska v EÚ, v NATO?
Áno aj. Ako spoločnosť by sem mali súhlasiť s tým, že patríme do Európskej únie a do nejakého širšieho spoločenstva. Ale tých pilierov, ktoré sa dezinfoweby snažia podkopať je viac. Napríklad rešpekt k inakosti. Inakosti akejkoľvek - sexuálnej, etnickej, vierovyznania, politickej, spoločenskej. Pretože extrémisti sa pravidelne vyhradzujú tým, že oni si postavia svoj „vlastný vesmír“ a všetko, čo bude iné, je nepriateľ. Potom je tu rovnaká interpretácia histórie, veľmi dôležité. Pokiaľ tu niekto začne podávať alternatívne výklady invázie vojsk Varšavskej zmluvy v 68`, tak tým veľmi zásadne podkopáva jeden z pilierov spoločenskej súdržnosti. Ďalej je to viera v dodržiavanie zákonov a zdieľané vnímanie legitímneho násilia, to je snáď najdôležitejšie.
Každý štát je štátom vtedy, keď má monopol na násilie. V momente, keď stratí kontrolu nad bezpečnosťou svojich ľudí a kajinou sa začnú hemžiť ozbrojené gangy, už to nie je štát. A čo dezinformačné stránky vlastne robia je, že posúvajú pomaličky v ľuďoch hranicu toho, čo považujú za ešte prípustné násilie.
Toto bolo o obsahu, ale ako môžu ľudia rýchlo a efektívne rozlišovať, čo sú relevantné média a čo už je dezinfoweb?
Rozdiely medzi dezinfowebmi, médiami a politickými projektami sa postupne stierajú. Keďže finančné toky sa nám nepodarilo potvrdiť, lebo na to nemáme technické možnosti a legálne kompetencie, rozhodli sme sa zmerať „toxicitu“ vyjadrení politikov a porovnať ju s dezinfowebmi. Teda či to, čo vychádza z úst samozvaného šéfredaktora Zem a veku, čo je stálica dezinfowebov, a z úst „nemenovaného poslanca“ za stranu Smer (Ľuboš Blaha, pozn red.) alebo europoslanca za ĽSNS, sú merateľne podobné veci. Jednoznačne sme sa dostali do situácie, keď sa obsah z nejakej periférie dezinfowebov, dostal do komunikácie hlavného politického prúdu!
Na základe monitoringu z novembra 2019 je jasné, že najtoxickejší dezinformátori už nie sú dezinfoweby, ale sú to samotní politici. Ten posun bol veľmi jasný a postupný, ale nevieme to vecne dokázať, lebo nevieme odsledovať tie finančné toky. Tomu by sa mala venovať tajná služba, u nás kontrarozviedka konkrétne, a tých by ste sa mali pýtať, prečo tak nerobia.
Kto konkrétne teda vedie v rebríčku dezinformácii?
Môžem vám povedať ako dopadlo meranie pomeru toxických príspevkov. A tou toxicitou myslíme to, že ako veľmi obsah podmýva piliere demokratického zriadenia, tej spoločenskej súdržnosti.
Veľmi ďaleko prvý je „poslanec Smeru“, čo už ani často nepíšem, lebo on si to potom zavesí na web a bude sa chvastať, ako je ďaleko pred všetkými. To naozaj nie je nič, s čím by sa mal slušný človek chváliť. Druhý je poslanec za ĽSNS Milan Uhrík. Potom blog Mária Vidáka. To je človek, čo robí magazin1.sk - to je kotlebovský blog, ktorý sa snaží pôsobiť anonymne, teda nie je podpísaný, nemá tiráž ani uvedených autorov. Keď sa ale dostanete do zdrojového kódu stránky, čo predo mnou urobil napríklad aj náš partnerský projekt, analytický portál blbec.online a písal o tom aj Vlado Šnídl, dá sa veľmi jednoducho vidieť, že hlavným administrátorom je človek, ktorý používa rovnakú adresu ako podpisuje vlastný profil pán Mário Vidák. Ten je už tradične prepojený s ĽSNS, dokonca, keď si pozriete transparentný predvolebný účet ĽSNS, tak Vidákovi minimálne trikrát odišli peniaze.
Myslíte, že by ste mali s odhaľovaním dezinformácii toľko práce aj keby neexistovali sociálne siete?
Ťažko povedať. Ale myslím, že hľadať dezinformácie na webe je trochu jednoduchšie ako robiť to na Facebooku. Facebook je uzatvorená platforma, ktorá si tie informácie veľmi dobre stráži. Ak chcete prevádzkovať nejakú dezinformačnú stránku na facebooku, tak jednoducho si zapnete, že váš profil bude anonymný a nikto ho neuvidí. Ak by ste chceli prevádzkovať takto anonymný web, na to potrebujete lepšie IT zručnosti, aby sa vám to podarilo.
Sociálne siete veľmi vedome a aktívne krivia informačný a mediálny priestor, pretože to nie sú spoločnosti, ktoré sledujú verejný záujem. To sú komerčné spoločnosti, ktorých hlavnou motiváciou je zisk. A takáto firma nemá zábrany pre svoj zisk povedzme štiepiť spoločnosť. Toto si treba to uvedomovať na dennej báze, keď si pozeráme akýkoľvek obsah z Facebooku.
Čo hovoríte na tú novinku, ktorú Facebook predstavil pred pár dňami, že budú mať nový kontrolný systém. Teda, že budú robiť „fact checking“ na podozrivý obsah, ktorý sa objavuje na ich sociálnej sieti. Ak nebude v poriadku, tak to budú posúvať nižšie na rebríčku dosahu.
Pri najlepšej vôli, s ktorou sa na toto riešenie pozerám, tak si myslím, že je to absolútne neefektívne riešenie. To nevyrieši zásadný problém s dezinformáciami, šírením nenávisti a polarizácii spoločnosti, ktorý u nás je. Facebook v tomto nadviazal spoluprácu s medzinárodnou tlačovou agentúrou Agence France-Presse, ktorej zástupca u nás bude fungovať v úlohe fact-checkera. Slovensku tak bude pridelený jeden novinár. Jeden novinár, ktorý má kontrolovať obsah na sieti, v ktorej pôsobí 2,7 milióna ľudí. To je výsmech akémukoľvek racionálne zmýšľajúcemu človeku, ktorý vie narátať do desať.
Facebook hovorí dobre, budeme odstraňovať falošné správy zo Slovenska z dezinfowebov. Ale nebudeme to robiť pre politikov - tí môžu naďalej vedome šíriť dezinformácie, klamstvá nenávisť, nenávistné prejavy, rasizmus, čokoľvek, lebo na nich sa tento fact-checking nevzťahuje. Je toto efektívne riešenie problému dezinformácii na sociálnej sieti? Nie, je to PR stratégia! Reálne Facebook na Slovensku do dnešného dňa neurobil nič na to, aby zlepšil pomery v našom infopriestore. Proste nič, nula.
Viete si predstaviť, že by fungoval nejaký spôsob kontroly sociálnych sietí, ktorý by bol funkčný?
Sú rôzne modely. Jeden je ten klasický, teda štátna regulácia, respektíve regulácia na úrovni Európskej únie. Lebo my sme veľmi malá krajina na to, aby sme si mohli niečo vydupať. Aby sociálne siete umožnili väčšiu transparentnosť, aby zamedzili tomu, že na platforme fungujú anonymné stránky, anonymní admini, ktorí si potom robia absolútne čo chcú. Aby zamedzili šíreniu nenávistných prejavov a podobne.
Ďalší prístup, viac technologický je, že vy keď sedíte oproti svojmu počítaču, tak na druhej strane zemegule je „superpočítač“, ktorý o vás vie možno viac ako vy sám alebo váš partner. A vy hráte tak vojnu o pozornosť. On na vás strieľa informácie presne podľa toho aká ste. Jedným z riešení je vyvinúť produkt, počítač, hardware, ktorý by ste mala vedľa svojho počítača a on by vám pomáhal určitým spôsobom kompenzovať to, čo s vami tá sociálna sieť robí, ako vás manipuluje. Je to trochu sci-fi, ale nie je to technicky nemožné!
Aké sú podľa vašich zistení najčastejšie klamstvá, hoaxy alebo dezinformácie v slovenskom mediálnom priestore.
No napríklad veľmi aktuálna téma - Istanbulský dohovor. Keby sa Istanbulský dohovor volal Dohovor Solúnskych bratov, nikto by po tom ani neštekol! Každá dobrá propaganda sa prispôsobuje teritóriu. Učili ste sa v škole o Turčinovi Poničanovi? Jajže, bože, strach veliký, padli Turci na Poniky. To je presne to, že propagandu musíte nastaviť tak, aby sa chytala mýtov, alebo príbehov, ktoré sú zdieľané v spoločnosti. V Turčínovi Poničanovi je to príbeh ako prišli Turci z Turecka, z Istanbulu zlikvidovať Slovač. Tu je úplne jedno o čom ten dohovor je, že je o týraní žien. On by mohol byť kľudne aj o niečom, s čím tí ľudia súhlasia!
Čiže celý ten hype je podľa vás len kvôli názvu?
Jasné! Aspoň vidíte aké je to plytké, jednoduché a zároveň nebezpečné.
Migranti sú predpokladám tiež jedna z top tém dezinformátorov na slovenskom webe.
Áno, a vysvetlenie je veľmi jednoduché. Propaganda slúžila v minulosti najmä na to, aby sa v prípade nebezpečia komunita veľmi rýchlo zmobilizovala a vedela buď ísť do boja alebo utiecť. Čiže príbehy o krvilačnom nepriateľovi, o tom, ako reže deti cestou do našej dediny, dehumanizácia - to nie sú ľudia, to sú beštie, zvieratá... To patrí do dôb, kedy ľudia holdovali násiliu oveľa viac ako dnes. Ale keď použijete rovnaké komunikačné prostriedky aj dnes, tak stále mobilizujete svojich ľudí ako keby do boja.
Takáto komunikačná stratégia vyústi len do toho, že bude práve posúvať vnímanie toho násilia, ktoré je legitímne použiť proti nepriateľovi. Keď budete donekonečna dehumanizovať tých migrantov, tak, keď sa ich po čase utopí v mori 200-300, tak si ľudia povedia len, že „dobre, aspoň neprídu sem“.
A to nie je v poriadku...
To určite nie. A tí ľudia, ktorí sú vystavení takejto propagande, sa reálne úprimne boja, že sem prídu hordy migrantov, ktorí znásilnia naše dievčatá, vezmú nám prácu, budú nám brať peniaze, opozícia im dá na prídavky a podobe. Skôr či neskôr to musí vyústiť do násilia. A to je to, čo je na tom nebezpečné. Viete, teraz nad tým mávnete rukou, ale už sa stalo aj to, že filipínsky občan bol dokopaný na smrť v Bratislave na ulici.
Aký je teda podľa vás teda cieľ dezinformátorov? Čo chcú dosiahnuť v dnešnej dobe?
Keď si vezmete, kto z politikov aktuálne najviac šíri dezinfo, tak sú to vládne strany alebo strany, ktoré nemajú reálny politický program a propagujú akési hodnoty národného štátu minulosti. Nie štátu budúcnosti - ktorého identita je postavené na spolupráci s ostatnými krajinami, ktorého ekonomika je postavená na informáciách a vzdelanosti, nie na priemyselnej produkcii, na tom, že štát sa vzdáva svoji práv v prospech väčšej komunity.
Inak toto je ďalší dobrý príklad dezinformácie - „diktát Bruselu a berú nám štátnu suverenitu“. Ale čo je tá štátna suverenita? To, že štát má absolútnu moc? Čím viac sa spoločnosť demokratizuje, čím ďalej sa štát mení z absolútneho na právny, čiže štátna suverenita ustupuje ľudským právam. Títo páni, keď hovoria o tom, že Brusel nám kafre do štátnej suverenity, tak to je presne o tom, že oni by chceli rozhodovať sami. A teraz predstavte si, že by nám tu vládla koalícia, ktorá sa teoreticky črtá - Smer, ĽSNS, SNS alebo Sme rodina. Tí by sa tak zabetónovali, že by ich odtiaľto už nedostal nikdy nikto.
Ja ale verím, že ak by náš vzdelávací systém fungoval tak ako napríklad vo Fínsku, tak sme úplne inde. A ak by som osobne chcel vo svojom živote priložiť ruku k nejakému dielu, tak to je dlhodobé vzdelávanie, pretože to je najefektívnejší boj s dezinformáciami.
Existuje nejaký zoznam dezinfowebov, ktorým by sa mali naši čitatelia vyhýbať?
Na Slovensku existuje iniciatíva, ktorá sa volá konšpirátori.sk, ktorá zozbierala tieto weby, odmerala ich toxicitu a urobila hierarchický zoznam od najhorších po tie najmenej toxické. Tieto weby žili najmä z reklamy. Teda čím viac ľudí nalákate na hlúposti, na dezinformácie, tým viac vám zaplatí google alebo ktokoľvek iný za reklamu na vašej stránke. Vďaka tomuto zoznamu potom vy ako majiteľ firmy, ktorá predáva nejaký produkt, môžete zabrániť aby sa reklama na vaše veci zobrazovala na ich webe. Ja si napríklad nastavím, že moja reklama sa nebude zobrazovať na stránke Hlavných správ a nebudem im tým aktívne prispievať k tomu, aby mohli ďalej publikovať.
Kto sú ľudia, ktorí stoja za dezinformačnými stránkami, za pochybnými facebookovými skupinami? Sú tam nejakí známi ľudia, celebrity, hudobníci, politici? My sme napríklad písali o tom, že raper Majk Spirit rád šíri konšpirácie.
Jasné. Tak spomeniem si napríklad na Jaromíra Nohavicu, ale to je už taký starší prípad. A z takýchto populárnych ľudí záleží, či sa pýtate na tých „užitočných idiotov“, teda ľudí, ktorí šíria dezinfo, lebo tomu reálne veria. To treba rozlišovať. Original dezinformátori sú tí, ktorí správy produkujú, lebo sú si vedomí toho komunikačného efektu, ale absolútne im neveria - to sú politici napríklad.
Niekto konkrétny?
Nuž, pozrite si napríklad kampaň najsilnejšej vládnej strany, tam je to úplne jasné. Tiež „nemenovaný poslanec Smeru“, ten je tiež jasný dezinformátor.
Čo napríklad poslankyňa NR SR Martina Šimkovičová, ktorá teraz nedávno na facebooku útočila na LGBTI komunitu a potom si to vlastne rozmyslela.
Ona je klasický príklad človeka, ktorý v to naozaj verí - to je ale môj osobný tip.
A poslanci ĽSNS?
Ja si myslím, že tí, ktorí „stoja na tribúnach“, teda poslanci ĽSNS, farár Kuffa, to sú ľudia, ktorí tomu neveria. Sú si vedomí toho, že slová majú moc a vedia mobilizovať určitú skupinu ľudí, ktorá im potom tú moc vďačne odovzdá. Treba ich naozaj rozlišovať. To hovorím veľmi často aj ľuďom, ktorí sa ma snažia presvedčiť, že s nimi treba diskutovať, viesť dialóg. A ja hovorím, áno, veďme dialóg s obeťami propagandy. Patologický klamár a politický prospechár nemá záujem o dialógom, pretože mu leziem do biznisu
Kto je najzraniteľnejšia skupina ľudí, na ktorú sa dezinfoweby zacieľujú?
Nechcem to zovšeobecňovať, lebo často nájdete v takýchto kruhoch aj veľmi vzdelaných ľudí. Minule som napríklad videl príspevok, ktorý hovoril „toto mi pripomína môjho strýka, ktorý operuje nádory na jednej strane a na druhej strane verí všetkým tým konšpiráciám, ktoré naňho pľuvá internet“. Takže máte veľmi inteligentných ľudí s vysokým spoločenským statusom, ktorí jednoducho nemajú kritické myslenie na takej úrovni, aby vedeli čeliť týmto informačným výzvam.
Tipujem ale, že čím nižšie vzdelanie, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa na niečo také dáte. Ale neplatí to plošne.
Veľmi vážne a nebezpečné dezinformácie kolujú v oblasti zdravotníctva. Vy ste teraz nedávno odhalili podnikateľa Mareka Polackého, ktorý stál za niekoľkými takýmito dezinformačno-šarlatánskymi stránkami, ktoré zasahovali až 600tisíc čitateľov. Ako sa vám to podarilo? Prečo sú práve takéto "lifestylové stránky" nebezpečné?
Nebezpečné sú preto, že rozširujú dezinformácie, ktoré vám môžu ohroziť život. Vy napríklad odmietnete klasickú liečbu a začnete sa liečiť buď savom, bylinkami alebo kapustovým džúsom, tak sa vaša choroba dostane do štádia, kedy už nie je liečiteľná. V jednom z mojich článkov som citoval takého prešovského onkológa, ktorý povedal, že každý onkológ má takéto príbehy vo vrecku. Našťastie ich nie je veľa, ale čo je „veľa“, keď dezinformácie pripravia človeka o život. Stačí jeden? Stačí...
Ďalší rozmer je taký istý ako pri politických dezinformáciách. Lebo tieto weby často pracujú s takými naratívmi, že „medzinárodné farmacautické firmy nám klamú, robia to ruka v ruke so slovenskými inštitúciami. Robia to preto, aby na nás zarábali, chemoterapiu vlastne vôbec nepotrebujete. Dajte si zmrazený citrón, za 40 dní vás rakovina prejde.“ Teda okrem toho, že ohrozujete zdravie ľudí, tak aj podrývate opäť jeden z tých pilierov spoločenskej súdržnosti, čo je viera v inštitúcie.
Tu mi prišlo na um, že ďalšie často objavujúce sa dezinformácie sú spojené s povinným očkovaním, je to tak?
Určite. Ja som sa rozprával s jednou špecialistkou na očkovanie a ona mi našťastie povedala, že možno to je rozšírené ako téma na stránkach či blogoch, ale percento rodičov, ktorí neočkujú je malé, okolo 2%.
Ak by sa dokázalo, že Marian Kotleba má priame väzby na kontakty v ruskej vláde alebo administratíve, tak ako sa to dokázalo pri Marie LePenovej či Mateovi Salvinim, tak by bolo veľmi jednodnačne dokázané, že ĽSNS a jej predstavitelia sú výsledky ruských vplyvových operácii. Čo v dnešnom kontexte znamená, že to sú vojenské alebo nebojové operácie.
Zasahujú do obsahu dezinfowebov nejaké iné krajiny? Ak áno, aké sú o tom dôkazy?
Na to, aby ste vedeli dokázať vzťah alebo spoluprácu s cudzou mocou, musíte mať na stole veľmi zásadné dôkazy. Jeden z takýchto dôkazov je napríklad preukázanie finančných tokov. Ako zástupcovia občianskej spoločnosti na to nemáme prostriedky, to môže robiť napríklad tajná služba alebo ľudia, ktorí sú ochotní ísť za hranice zákona, čo my nie sme.
Vieme na Slovensku o jednom prípade, kedy bolo dokázané, že existuje médium, pomerne známe, ktoré je finančne prepojené na Ruskú federáciu. Možno si to pamätáte v roku 2016 uniklo video ako si Tibor Rostás zo Zeme a veku dohaduje financovanie svojho časopisu s predstaviteľmi ruskej vlády. To je veľmi jednoznačný dôkaz, tam netreba nič iné vysvetľovať. O ďalších takýchto dôkazoch, ktoré by spájali niekoho zo slovenskej dezinfoscény so zahraničnou mocou, zatiaľ nevieme.
Tibor Rostas si pýta peniaze približne od 4:45
Čo môžeme analyzovať je čo dezinformátori hovoria a akým spôsobom sa to podobá na tie vyjadrenia, ktoré poznáme z ruskej propagandy. Z takejto analýzy vyplýva to, že je ich pomerne dosť. Veľká väčšina klasických dezinfohráčov, ale aj hlavnoprúdová politika vykazuje zásadným spôsobom známky komunikačnej stratégie takej, ako ju poznáme z ruských vplyvov.
Je to len Rusko alebo sú to aj nejaké ďalšie krajiny, ktoré majú takéto aktivity?
Pod tým, čo nazývame dezinfoscéna u nás, existuje ešte čínsky vplyv, ale ten funguje dosť iným spôsobom. Nie nutne dezinformáciami, ale skôr na úrovni obchodných a osobných stykov.
Pri tejto téme ma teda zaujíma aj možné prepojenie politický strán napríklad na Rusko. Hovorilo sa o tom, že strana Mariana Kotlebu je financovaná z Ruska, podobne ako aj rôzne iné antisystémové strany po celej Európe - napríklad strana francúzskej političky Marie LePen. To sa dá považovať za podporu dezinfoscény?
No samozrejme. Ak by sa dokázalo, že Marian Kotleba má priame väzby na kontakty v ruskej vláde alebo administratíve, tak ako sa to dokázalo pri Marie LePenovej či Mateovi Salvinim, tak by bolo veľmi jednoznačne dokázané, že ĽSNS a jej predstavitelia sú do určitej miery výsledky ruských vplyvových operácii. Čo v dnešnom kontexte znamená, že to sú vojenské alebo nebojové operácie. Toto dokázať neviem, preto sa môžeme len domnievať. Ale opäť vďaka analýze komunikačných stratégii ĽSNS a ruskej propagandy, môžem konštatovať, že sa to veľmi podobá.
Politici si často v kampaniach na sociálnych sieťach dovolia oveľa viac ako v oficiálnej kampani. Myslíte si, že toto miesto na novodobý politický boj zásadne ovplyvňuje nadchádzajúce parlamentné voľby?
Už ich ovplyvnil. Veď ten nárast extrémizmu je veľmi jasne spojený s tým, ako sa predvolebná kampaň presunula zo sveta na Facebook, do kyberpriestoru. Pri takej normálnej kampani ako sú stretnutia po kulturákoch a na námestiach, tam ste zoči-voči ľuďom. Musíte odpovedať na otázky, čeliť davu. Na Facebooku nemusíte. Facebook vás ochráni, anonymizuje, bude favorizovať váš obsah ak je dostatočne agresívny.
ĽSNS má najmenšie výdavky na online kampaň zo všetkých strán. Na druhej strane má najväčší nárast oproti roku 2016. Je to spôsobené tým, že ĽSNS a jej priaznivci prevádzkujú nič nehovoriace weby a Facebookové stránky, ktoré produkujú a rozširujú stranícku propagandu. Napríklad blog Mária Vidáka, donedávna Slovenské správy, ďalej Hlavné správy a tak ďalej.
Vy z týchto nič nehovoriacich webov dostávate informácie a neviete, že sú od ĽSNS. A oni tým, že skryto tlačia svoju agendu, vás formujú na svoj obraz a vy o tom vôbec neviete. Ak teda nemáte dosť široko vyvinuté kritické myslenie, respektíve základy mediálnej gramotnosti, a to 99,9% ľudí nemá.
Je dôležité vedieť, kto stojí za jednotlivými fanpage alebo účtami strán politikov, verejne činných osôb?
Bola by to zásadná zmena. Zásadné stransparentnenie celého infopriestoru.
Aj pred pár dňami unikli nejaké informácie, že kto stojí za akou stránkou na facebooku, kto sú jednotliví administrátori - pomohlo to niečomu?
No, aj v tomto sme mali prsty my, respektíve primárne odborníci, ktorí stoja za analytickým portálom Blbec.Online. Teda tie informácie sa k nám dostali, nie, že by sme to spôsobili, to nevieme ako sa robí. Jeden z prípadov bola agentúra, ktorá robila kampaň Harabinovi. Táto agentúra mala na svojom webe zverejnené rôzne veľké mená firiem, s ktorými akože spolupracovala - napríklad Eset, Denník SME, Tatrabanka. Všetci sa od nich do jedného dňa dištancovali!
Určite si myslím, že tí najtoxickejší hráči, ktorí sa skrývajú za anonymitu sociálnej siete, by sa rozplynuli ako jarný sniežik, ak by ich niekto vytiahol na svetlo. A to sa presne stalo s Marekom Polackým, ktorého sme tu už spomínali. Keď sa zverejnila jeho identita, stal sa z toho veľký virál, do niekoľkých dní všetky weby a stránky z Facebooku zmizli. Spolu ich bolo 13 webov a 15 fanpages, ktoré sledovalo tých 600 tisíc ľudí. To je ukrutné číslo na slovenské pomery.
Alebo ďalší príklad bol web idemvolit.sk - to je ďalší pán na holenie, ktorého sme odhalili. Je to stránka, ktorá donedávna šírila komplet útočný obsah proti všetkým členom opozície (až na ĽSNS) a k obsahu mala pribalený aj „dosť tučný antisemitský balíček“. Tam sme prišli na to, že za tým webom je lekár z Považskej Bystrice, doktor Radoslav Čičala. Propagoval politický obsah v čase moratória, za čo následne dostal pokutu.
