Kto na slovenskom internete zavádza najviac?
Košičan Victor BREINER roky pracoval ako vojnový fotograf. Počas Arabskej jari od roku 2010 navštívil krajiny Blízkeho východu, bol v Mali či na Ukrajine počas Majdanu. Tam pochopil, že konečné štádium politického boja, ktoré sa vedie propagandou a dezinformáciami, je vojenský konflikt. Od apríla 2019 prevádzkuje portál Infosecurity.sk, ktorý sa zameriava na odhaľovanie dezinformačného obsahu a ľudí, ktorí ho šíria na slovenskom internete.
Pôvodne vyštudoval germanistiku a pracoval ako prekladateľ a tlmočník. Po kariére fotografa sa zameral na štúdium medzinárodnej bezpečnosti na univerzite v anglickom Leicestri, kde sa sústredil na teoretické rámce propagandy v digitálnom a globalizovanom svete.
Ako vyzerá váš bežný deň, keď pracujete na obsahu Infosecurity.sk?
Platforma Infosecurity sa zaoberá prevažne problémom dezinformácii, propagandy a kognitívnych manipulácii, čo vlastne spadá do kategórie hybridných hrozieb a nebojových vojenských operácii. Tu riešime hráčov, ktorí v slovenskej infosfére, teda najmä na facebooku, rozširujú propagandu a dezinformácie a destabilizujú tým celú spoločnosť.
Snažíme sa tiež písať o mediálnej gramotnosti. Veľmi málo ľudí si uvedomuje, že sa nachádzame v dosť „tekutej dobe“, kedy technológie a internet zásadne menia náš život, vzťahy, našu prácu.
Cítite sa viac ako novinár alebo analytik tajnej služby?
Ja nie som novinár, kedysi som býval. Som bezpečnostný analytik a nemám nič s tajnými službami, ani by som nechcel mať.
Podpísala sa na vašom odhodlaní odhaľovať propagandistické a dezinformačné weby nejak skúsenosť s fotením v konfliktných oblastiach?
Konečné štádium politického boja, ktoré sa vedie propagandou, je vojenský konflikt. Pretože posúvate bariéru toho mysleného násilia, ktoré môžete spáchať voči nepriateľovi až do tej miery, že to celé spadne.
Už sa vám za odhaľovanie dezinfowebov niekto vyhrážal? Bojíte sa ľudí, o ktorých píšete?
Nie, vôbec. Pretože sa nemám čoho báť. Pomery na Slovensku sa po vražde Jána a Martiny zmenili tak radikálne, že toto si už naozaj nedovolí nikto. A úprimne, zatiaľ až toľko zloby som s Infosecurity nenarobil, aby po mne naozaj išli.
Ako konkrétne odhaľujete dezinformácie? Čo presne hľadáte? Scrollujete facebook a hľadáte pochybné stránky alebo ako?
S komunitou ľudí alebo expertov, ktorí sa hybridom a dezinformáciami zaoberajú, sa vzájomne zásobujeme tipmi a potom analyzujeme obsah. Takúto analýzu však môžete robiť len vtedy, keď máte o danom poli záujmu hlboké teoretické znalosti z komunikačnej stratégie, z politiky, z bezpečnosti. Tiež musí poznať slovenský terén, teda kto sú tí hráči a akým spôsobom operujú.
Jeden novinár, ktorý má kontrolovať obsah na facebooku v infosfére, v ktorej pôsobí 2,7 milióna ľudí, je výsmech akémukoľvek racionálne zmýšľajúcemu človeku, ktorý vie narátať do desať.
Čo je dezinformácia? Podľa čoho ju viem v článkoch, statusoch, popisoch skupín odhaliť?
Podľa definície Európskej komisie je dezinformácia vytvorená a rozširovaná s cieľom ekonomického zisku alebo so zámerom klamania verejnosti. Môže mať ďalekosiahle následky, spôsobiť verejnú ujmu, predstavovať hrozbu pre demokratické procesy a procesy tvorby politík a môže dokonca ohroziť ochranu zdravia a bezpečnosti občanov, ako aj ich prostredia. Inak povedané, ide o klamlivý obsah, ktorý je vyprodukovaný so zámerom zavádzať a má potenciálne nebezpečný dosah.
Napríklad, keď začnem šíriť zdravotné dezinformácie o tom, že vďaka pitiu kapustového džúsu dvakrát denne nemusíte chodiť k onkológovi ak máte diagnostikovanú rakovinu prsníka, je to vedomé zavádzanie vytvorené s cieľom zisku, pretože fičíte na webe, ktorý zarába na reklame. Je to vytvorené so zámerom klamať a má to potenciálne zdraviu nebezpečné následky. Ale toto je taký očividný príklad.
Keby sme sa bavili o nejakých politických dezinformáciách, alebo takých, čo spadajú do kategórie hybridných hrozieb, tak ich cieľom je dlhodobo podmývať piliere, na ktorých stojí demokratická spoločnosť. Napríklad tak, že budem teraz na svojom webe roky tvrdiť, že slovenské štátne inštitúcie pracujú proti svojim občanom, že sa im nedá veriť, sú skorumpované, pracujú pre zahraničných agentov a podobne.
Strategickým cieľom dezinfowebov je spochybnenie spoločenskej súdržnosti. Keď vo futbalovom tíme prídete k dvom hráčom a poviete im lož, že ich tréner okráda o peniaze alebo, že nedostanú to, čo im sľúbili na konci sezóny, tak tí chlapi prestanú podávať najlepší výkon a naruší sa spojitosť tímu. Možno práve pracujete pre opačný tím, ktorý tak získa strategickú výhodu. Takto isto fungujú aj dezinformácie na národnej, či nadnárodnej úrovni.
Takže je to spochybnenie nejakých spoločných cieľov a smerovania krajiny? Napríklad členstvo Slovenska v EÚ, v NATO?
Áno aj. Ako spoločnosť by sem mali súhlasiť s tým, že patríme do Európskej únie a do nejakého širšieho spoločenstva. Ale tých pilierov, ktoré sa dezinfoweby snažia podkopať je viac. Napríklad rešpekt k inakosti. Inakosti akejkoľvek - sexuálnej, etnickej, vierovyznania, politickej, spoločenskej. Pretože extrémisti sa pravidelne vyhradzujú tým, že oni si postavia svoj „vlastný vesmír“ a všetko, čo bude iné, je nepriateľ. Potom je tu rovnaká interpretácia histórie, veľmi dôležité. Pokiaľ tu niekto začne podávať alternatívne výklady invázie vojsk Varšavskej zmluvy v 68`, tak tým veľmi zásadne podkopáva jeden z pilierov spoločenskej súdržnosti. Ďalej je to viera v dodržiavanie zákonov a zdieľané vnímanie legitímneho násilia, to je snáď najdôležitejšie.
Každý štát je štátom vtedy, keď má monopol na násilie. V momente, keď stratí kontrolu nad bezpečnosťou svojich ľudí a kajinou sa začnú hemžiť ozbrojené gangy, už to nie je štát. A čo dezinformačné stránky vlastne robia je, že posúvajú pomaličky v ľuďoch hranicu toho, čo považujú za ešte prípustné násilie.
Toto bolo o obsahu, ale ako môžu ľudia rýchlo a efektívne rozlišovať, čo sú relevantné média a čo už je dezinfoweb?
Rozdiely medzi dezinfowebmi, médiami a politickými projektami sa postupne stierajú. Keďže finančné toky sa nám nepodarilo potvrdiť, lebo na to nemáme technické možnosti a legálne kompetencie, rozhodli sme sa zmerať „toxicitu“ vyjadrení politikov a porovnať ju s dezinfowebmi. Teda či to, čo vychádza z úst samozvaného šéfredaktora Zem a veku, čo je stálica dezinfowebov, a z úst „nemenovaného poslanca“ za stranu Smer (Ľuboš Blaha, pozn red.) alebo europoslanca za ĽSNS, sú merateľne podobné veci. Jednoznačne sme sa dostali do situácie, keď sa obsah z nejakej periférie dezinfowebov, dostal do komunikácie hlavného politického prúdu!
Na základe monitoringu z novembra 2019 je jasné, že najtoxickejší dezinformátori už nie sú dezinfoweby, ale sú to samotní politici. Ten posun bol veľmi jasný a postupný, ale nevieme to vecne dokázať, lebo nevieme odsledovať tie finančné toky. Tomu by sa mala venovať tajná služba, u nás kontrarozviedka konkrétne, a tých by ste sa mali pýtať, prečo tak nerobia.
Kto konkrétne teda vedie v rebríčku dezinformácii?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ktoré slovenské Facebookové stránky vedú v šírení dezinformácií
- Či bude kontrolný systém Facebooku proti dezinformáciám fungovať
- Prečo je propaganda aj dnes nebezpečná a aké sú ciele dezinformátorov
- Prečo sú nebezpečné šarlatánske stránky
- Ktoré krajiny podporujú dezinfoscénu a čo tým sledujú
