
Lídra hnutia za občianske práva zatkli, pretože bol gay. 33 rokov po jeho smrti je šanca, že mu konečne udelia milosť
Predsedovia organizácií, ktoré bojujú za práva LGBTI a práva Afroameričanov žiadajú guvernéra o milosť.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
Bayard Rustin bol aktivista, ktorý viedol aj afroamerické hnutie za občianske práva v Spojených štátoch v polovici 20. storočia. Skončil vo väzení len preto, že bol gay. Záznamu v registri trestov sa nikdy nezbavil, ešte aj po smrti ho evidujú ako násilníka. Dvaja predstavitelia organizácií za práve menšín teraz bojujú o to, aby Rustinovi udelili milosť, píše CNN.
Bez neho by hnutie nebolo tým, čím bolo
Afroamerické hnutie za občianske práva bojovalo za práva menšiny v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia. Jeho predstavitelia chceli ukončiť rasovú segregáciu a diskrimináciu pomocou nenásilných protestov. Medzi najznámejších predstaviteľov hnutia patril Martin Luther King, bol to však Rustin, ktorý stál za najznámejšími protestami v krajine, vrátane bojkotu autobusovej dopravy v Montgomery (1955-1956) či pochodu na Washington za prácu a slobodu (1963).
Tento článok dočítaš bezplatne, no s predplatným REFRESHER+ získaš prístup ku viac ako 1630 zamknutým článkom a dostaneš ďalšie benefity.
VIAC O PREDPLATNOMMartina Luthera Kinga istý čas dokonca aj vyučoval. Jeho celoživotným dielom bol neúnavný boj za spravodlivosť, rovnoprávnosť a ukončenie diskriminácie podľa rasy. Jeho odkaz však aj po smrti stále poškvrňuje záznam v registri trestov: strávil dva mesiace vo väzení a dodnes je na zozname sexuálnych násilníkov.

Šiel do basy, lebo bol gay
Zatkli ho v roku 1953. Nie však pre jeho aktivizmus, ale preto, lebo bol gay. Prichytili ho pri milostných radovánkach s mužom v aute v Kalifornii. Strávil dva mesiace vo väzení kvôli „zlej morálke“ a záznamu v registri trestov sa už nikdy nezbavil.
Celý život žil s tým, že prichádzal o možnosť slušne pracovať a žiť normálny život. Nikto predsa nezamestná násilníka. Kvôli diskriminujúcim zákonom sa dostal na zoznam sexuálnych násilníkov, hoci nikomu neublížil. Previnil sa tým, že sa miloval s iným mužom, čo bolo v tom čase (aj z hľadiska zákona) nemorálne. Zomrel v roku 1987, počas humanitárnej misie na Haiti. O viac ako tridsať rokov neskôr sa našli ľudia, ktorí bojujú za jeho omilostenie.
Senátor Scott Wiener, ktorý predsedá kalifornskej organizácii za práva LGBT komunity (California Legislative LGBTQ Caucus) a Shirley Weber, ktorá predsedá organizácii za práva Američanov (Black Caucus), sa spojili pri žiadosti o udelenie milosti. Wiener podporil Weberin list adresovaný guvernérovi Kalifornie na Twitteri. V liste Weber žiada o udelenie milosti pre Rustina 67 rokov po nespravodlivom uväznení.
I’m joining @AsmShirleyWeber to call on the Governor to issue a posthumous pardon to civil rights hero Bayard Rustin, who was the victim of a 1953 homophobic arrest for having sex w men in a car. We make the request as chairs of the Legislative LGBTQ & Black Caucuses. Our letter: pic.twitter.com/8jjWKJYDh4
— Scott Wiener (@Scott_Wiener) January 21, 2020
Od guvernéra tiež žiadajú, aby uznal, že to, čo sa Rustinovi stalo, bola tvrdá diskriminácia a že to bola závažná chyba. Záznam o sexuálnom násilí chcú z jeho registra trestov vymazať.
Guvernér sa zatiaľ oficiálne nevyjadril, no pre CNN povedal, že sa listom už zaoberá. Poďakoval sa iniciátorom a uznal, že zákony v minulosti stigmatizovali a trestali ľudí, ktorí chceli žiť normálne.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.