Netflix konečne uvoľnil všetkých 8 epizód jedného z najočakávanejších seriálov tohto roka. Oplatí sa ich vidieť?
Game of Thrones skončilo a chvíľu potrvá, kým sa dočkáme prvého spin-offu. Svoj zrak sme tak mohli uberať k ambicióznemu spracovaniu knižných poviedok a ságy The Witcher (Zaklínač) od Andrzeja Sapkowskeho. Ten mimochodom nedávno uzavrel s CD Projekt Red novú zmluvu, a tak nás dozaista čaká množstvo ďalších hier. Sapkowski je so seriálom a jeho prvou sériou spokojný a na internete prevládajú pozitívne názory, no a aj my k tomu máme čo povedať.
Seriál od showrunnerky Lauren S. Hissrich adaptuje hlavne prvú knihu poviedok s názvom The Last Wish, pričom ale využíva aj niečo z tej druhej s názvom Sword of Destiny. Zároveň začína s jemným úvodom do ságy a pridáva aj niečo originálne. Dokopy tak prvú sériu tvorí 8 epizód, z ktorých ani jedna nenudí a stále pracuje s niečím novým.
Tvorcovia sa rozhodli, že vsunú do popredia hlavné ženské hrdinky. Yennefer a Ciri majú oproti poviedkam rozšírené dejové linky, pričom taká Ciri sa v nich pôvodne ani veľmi neobjavuje. Môže to byť súčasným sociálnym a politickým rozpoložením, alebo len preferenciami autorov, ktorí to tak cítili. Nič to ale nemení na fakte, že výsledný koncept nefunguje. Vzhľadom na udalosti ságy a rôznorodých poviedok sa musíme na príbeh pozerať v rozsahu mnohých rokov, ba niekedy aj desaťročí.
V rámci jednotlivých epizód sa neprelínajú len dejové línie rôznych postáv, ale aj časové horizonty. V rámci dvoch po sebe idúcich epizód si tak svedkom 3 či 4 dejových línií v rovnakom počte rôznych časových skokov. Faktor chaotického rozprávačského štýlu by sa ešte dal zniesť, najväčším problémom ale je, že to konceptuálne nefunguje. Divák sa stráca v deji, v čase, v postavách a udalostiach. Po skončení prvej série zrejme nebudeš mať páru o tom, ako vyzerá jej časová os, kde sa nachádzajú jednotlivé postavy a podobne. Navyše ťa toto skákanie medzi na seba nenadväzujúce dejové linky kompletne vyrušuje.
