Členovia zastupiteľstva tvrdia, že krajná pravica ohrozuje slobodnú a liberálnu demokraciu.
Drážďany majú problém s krajnou pravicou, píše BBC. Vyhlásili tzv. „Nazi pohotovosť“, člen miestneho zastupiteľstva povedal médiám, že už roky zápasia s rasizmom a extrémizmom. Len nedávno schválili nové uznesenie, ktoré prehlásilo, že v meste je krízová situácia, ktorú treba riešiť.
Vážny problém pripodobnili klimatickej kríze
Stav nazývajú Nazinotstand a vyjadruje závažnosť problému, ktorý člen zastupiteľstva Max Aschenbach prirovnáva ku klimatickej kríze. Práve Aschenbach predložil návrh na nové uznesenie z obavy o otvorenú demokratickú spoločnosť.
Podľa Aschenbacha bolo potrebné zakročiť, pretože politici sa nepostavili jasne proti krajnej pravici. Svojim návrhom chcel toto zmeniť. „Tiež som chcel zistiť, čo za ľudia sedia spolu so mnou v zastupiteľstve,“ vysvetlil pre BBC.
V uznesení sa píše, že aktivita krajnej pravice stále stúpa a mesto je svedkom rastúcej popularity extrémistických názorov. Zároveň politici v novom dokumente vyzývajú ľudí k ochrane menšín, posilneniu demokracie a k pomoci obetiam extrémistických útokov.
Podľa Aschenbacha týmto mesto zaujalo jasné stanovisko. Drážďany sa tak zaviazali k udržiavaniu slobodnej, liberálnej a demokratickej spoločnosti, ktorá ochraňuje menšiny a ostro odporuje Nacistom.
S uznesením nesúhlasili napríklad kresťanskí demokrati. Predseda ich strany Jan Donhauser tvrdí, že ide o provokáciu. „Pohotovostný stav znamená kolaps verejného poriadku alebo jeho vážne ohrozenie,“ povedal pre BBC. Tiež kritizoval, že sa mesto ohradilo voči násiliu zo strany krajnej pravice. Podľa Donhausera je ich úlohou chrániť liberálno-demokratický poriadok a žiadne násilie tak tolerovať nemôžu, bez ohľadu na to, z ktorého konca politického spektra pochádzajú jeho páchatelia.
Mesto má dlhodobo aktívnych extrémistov
Práve Drážďany sú rodiskom protižidovského hnutia Pegida (Vlasteneckí Európania proti islamizácii Západu), ktoré bojuje proti ismalizácii, ale aj celkovo proti cudzincom. Ich zástancovia tvrdia, že ľudia sa musia „zobudiť“ a uvedomiť si islamskú hrozbu. Hnutie funguje už päť rokov a za ten čas sa rozrástlo. Napriek priazni fašistov sa podľa BBC Pegida ohradilo voči tomu, že by boli rasistickým hnutím alebo šírili nenávisť. Tvrdia, že sú proti radikalizmu. Kancelárka Merkelová ich však označila za xenofóbov.
Nedávno do ulíc mesta vyšli členovia Pegidy, ako aj ich odporcovia. O proteste píše SME.
Okrem hnutia Pegida sa tu už od 90-tych rokov angažujú neonacistické zoskupenia, ktoré organizujú pravidelné zhromaždenia. Dolné Sasko je navyše už dlhodobo baštou extrémne-pravicových politických strán. Donedávna to bola Národnodemokratická strana Nemecka (NPD), od posledných volieb je to Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa vyznačuje silným protiimigrantským postojom.
Podobné postoje ohrozujú celú krajinu
Merkelová označila rastúci antisemitizmus za hrozbu pre Nemecko. Práve nenávisť k Židom a pravicový extrémizmus motivovali útočníka v meste Halle, ktorý zabil dvoch ľudí. Nie je to ani zďaleka jediný útok v poslednom čase.
Twitch streamoval útok na synagógu v Nemecku. Video videlo 2 200 ľudí
10. októbra 2019 o 15:30
Zaútočili napríklad aj na jedného z najznámejších rabínov v krajine. Na rabína Jehuda Teichtala napadli aj s jeho dieťaťom, podľa reportáže ČT naňho pľuli a nadávali mu po arabsky.
Bezpečnostný expert britského parlamentu Tom Schreiber sa pre ČT vyjadril, že približne 18 % útokov majú pravicovo-extrémistické pozadie, 2 % útokov zase poháňa protiislamský postoj. Celkovo stúpol aj počet útokov.
27-ročný útočník v Halle má okrem dvoch vrážd na svedomí aj pokus o zabitie približne 50 návštevníkov synagógy. Tvrdí, že nenávisť čerpal z internetových stránok. Verí, že Židia ovládajú USA, Európu aj migráciu, a práve kvôli nim nemá prácu ani priateľku. Podľa dostupných informácií chcel k podobným činom povzbudiť ľudí na celom svete, svoj útok totiž natáčal.
Videá, ktoré zaznamenávajú útok podobný tomu v Halle alebo v Christchurch, sa snažia úrady pomocou algoritmov obmedzovať. Pomáhajú im v tom aj videozáznamy zo zásahov polície v podobných prípadoch. Stále je však pred nimi kopec práce. „Ak sa niekto dlhodobo radikalizuje v súkromnom byte pred počítačom, nemáme šancu,“ uzavrel pre ČT Schreiber.
