Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Pondelok 21. 10. 2019 meniny má Uršuľa

hľadaj na refresheri

Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Odporúčame zapnúť browser notifikácie, ak budeš prihlásený na Refresher s týmto zariadením.
Zaujímavosti - Ľudia
0
Timea Krauszová
20. september 2019, 9:07

Klimatická kríza: Za 70 % celosvetových emisií je zodpovedných len 15 krajín. Môže malé Slovensko pomôcť zachrániť planétu?

Triezvy pohľad na situáciu vo svete a na Slovensku. Oplatí sa mladým Slovákom investovať čas a energiu do záchrany planéty?

Timea Krauszová
20. september 2019, 9:07
Klimatická kríza: Za 70 % celosvetových emisií je zodpovedných len 15 krajín. Môže malé Slovensko pomôcť zachrániť planétu?
Zdroj: pexels.com
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
0
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

O klimatických zmenách počúvaš každý deň. Vieš, že situácia nie je ružová a že je potrebné s tým niečo robiť. A tak skúšaš, čo zvládneš: vyradíš každodenné mäso, zameníš taxíky za čakanie na nočáky, do školy začneš nosiť vlastnú fľašku a vyhýbaš sa plastovým vrecúškam. 

 

Stále však máš pocit, že nielenže to nestačí, ale svet to vôbec nespasí. Aj keby všetci Slováci prestali produkovať odpad hneď zajtra, aký by to malo význam z celosvetového hľadiska?

 

Nuž, zisťovali sme odpoveď a zdá sa, že nejaký význam to naozaj má. S viacerými odborníkmi sme sa porozprávali o tom, ako momentálne vyzerá situácia na Slovensku v oblasti ochrany životného prostredia a či má zmysel, aby sa naša malá krajina vôbec usilovala.

 

V tomto článku si prečítaš:
  • Ktoré krajiny produkujú najviac emisií na svete
  • Ako je na tom Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami
  • Ako je možné, že Slovensko produkuje viac emisií na osobu ako Čína
  • Či má podľa odborníkov význam, aby sa taká malá krajina ako my o niečo pokúšala
  • Ako sa o udržateľnosť usilujú mladí Slováci
  • Praktické tipy, čo môžeš urobiť aj ty a pomôcť tak k udržateľnému rozvoju našej krajiny

Veď to nie my, to sa deje v zahraničí

Pravdou je, že mnohé extrémne situácie spojené s klimatickou krízou sa nedejú na Slovensku. Naposledy spôsobili rozruch požiare v Amazonskom pralese.

 

Vedci podľa magazínu TIME varujú, že sa blížime k bodu zlomu, kedy už bude škoda napáchaná na pralese nezvratná. Čo môžeme očakávať? Prelomí sa cyklus vody, čo znamená menej dažďov a predlžujúce sa obdobia sucha. Minimálne polovica pralesa sa podľa TIME premení na savanu a katastrofické predpovede prináša aj World Wild Life, kde vedci upozorňujú, že pri súčasnom tempe bude do roku 2030 až 27 % pralesa bez stromov.

 

TIME tiež informoval, že hoci v pralese žije vyše 400 druhov cicavcov, najpočetnejšie sú zastúpené kravy: až 80 % odlesnených plôch sa dnes využíva na poľnohospodárstvo. V roku 2018 bola Brazília najväčším exportérom hovädzieho mäsa na svete – tento argument je často dôvodom, prečo sa ľudia rozhodujú pre vegánsky spôsob života (hoci k nám sa brazílske mäso sotva dostane).

 

Ďalšie následky, ktoré spôsobí odlesňovanie Amazonského pralesa:

  • Prales uchováva viac ako 120 miliárd kubických ton CO2. Väčšina z neho v prípade odlesnenia skončí v našej atmosfére. Pre porovnanie, toto množstvo je ekvivalentom hodnoty, ktoré dosahujú celosvetové emisie za 12 rokov.
  • Vymieranie pralesa je spojené aj s roztápaním ľadovej plochy Grónska, ktoré by viedlo k zvýšenej morskej hladine. Rovnako hrozí, že sa následkom odlesňovania a globálneho otepľovania roztopí arktický permafrost. Ten dnes v zamrznutej forme uchováva veľké množstvo skleníkových plynov a tiež dávno zabudnuté civilizačné choroby, informuje TIME.

 

Podľa vedcov nastane bod zlomu vtedy, keď bude Amazon odlesnený na 20-25 %. Spustí to lavínu klimatických zmien, ktoré už ľudstvo nebude môcť zvrátiť. Ostávajú nám teda dve povinnosti: pracovať na záchrane pralesa a zároveň sa čo najlepšie pripraviť na zmeny klímy.

 

Dominik a Karin začali od seba a majú nízkoodpadovú domácnosť

 

V článku ti postupne predstavíme príbehy mladých Slovákov, ktorí sa rozhodli chrániť životné prostredie tak, ako môžu. Ten prvý je o manželoch Karin a Dominikovi, ktorí sa snažia žiť v súlade s prírodou a podelili sa s Refresherom o „tipy na prežitie“. Zaujímalo nás, ako to robia, či to nie je drahšie alebo komplikované a čo by poradili iným, ktorí chcú pomôcť svojou troškou. 

 

Dominik je online marketér, vyskúšal si už aj prácu novinára. Karin je podnikateľka a venuje sa tvorbe ručne vyrobených diárov. Ich domácnosť je dôkazom, že je možné dbať na životné prostredie aj v tejto rýchlej dobe, ktorá možno na prvý pohľad mladým ľuďom bezodpadovosť či udržateľnosť neumožňuje.

 

„Ja som od malička tvorila. Vždy som mala ambíciu si veci vyrábať sama: plietla som, šila, dnes robím zápisníky. Odjakživa som tiež mala málo vecí, takže asi nemám nejaký zlom, kedy som sa rozhodla prestať. Skôr to asi súvisí s tým, že som v mladom veku začala predávať vlastnoručne vyrobené veci, “ povedala nám Karin. Na portáli Sashe Karin spočiatku predávala veci, ktoré ušila. Keď si zrátala náklady na kvalitnejšiu látku, dopravu a balné, k tomu prirátala pracovný čas, rýchlo zistila, že je nemožné, aby kvalitné tričká stáli zlomok tej sumy. Začala teda hľadať viac informácií.

 

Dopad slovenských paradajok balených v plaste je predsa iný ako španielskych, ktoré síce nie sú v plaste, ale precestovali oveľa viac kilometrov lietadlom.

 

Dominika k tomu, aby sa o udržateľnosť zaujímal, priviedla manželka. Na otázku, čo praktické robia, čo iným nenapadne, odpovedal jasne: „Veľa mojich kamarátov má dlhodobé vzťahy, ale nechcú sa brať. Dôvodov je viacero, ale jedným z nich je, že sa boja zariaďovania domácnosti. Ľudia si kvôli tomu berú úvery, dokonca aj hypotéky, a podľa mňa úplne zbytočne.“

 

Dominik ďalej vysvetlil, že do svojo bytu invetovali približne 500 €. Skombinovali nábytok, ktorý mali, s nábytkom, ktorí so zohnali z druhej ruky, zaplatili iba za odvoz. Okrem novej práčky od babičky nemali nový nábytok. Neskôr si byt dotvorili, majú pár vecí z obchodu, ale nie je ich veľa. So smiechom dodali, že mladým ľuďom odporúčajú svadbu: „Ľudia vám budú dávať darčeky a peniaze, oplatí sa to!“

 

Ich domácnosť je inak nízkoodpadová: používajú čapovanú drogériu a kozmetiku, nahradili aj pomôcky ako zubné kefky či špongie a na osobnú hygienu využívajú mydlá a tuhé šampóny. Čerstvé potraviny kupujú prezieravo. „Dopad slovenských paradajok balených v plaste je predsa iný ako španielskych, ktoré síce nie sú v plaste, ale precestovali oveľa viac kilometrov lietadlom,“ vysvetlili manželia.

 

Sú si vedomí, že čapované a bezodpadové obchody sú drahšie, no pre nich je už prirodzené nakupovať tam. To, čo ušetria na novom oblečení, proste investujú do domácnosti. Tento ich pohľad na to, ako ich správanie a nakupovanie ovplyvňuje planétu, pramení z presvedčenia, že jednoducho na výber už nemáme a každý by sa mal zaujímať.

Amazon ani zďaleka nie je náš jediný problém

A možno ani ten najväčší.

 

Od priemyselnej revolúcie rapídne vzrástlo množstvo emisií CO2. Spôsobujú zmenu klímy dnes známu ako globálne otepľovanie. Takáto zmena so sebou prináša širokú škálu ekologických, fyzických a zdravotných následkov, medz inými sú to napríklad extrémne počasie (záplavy, extrémne sucho, búrky, vlny horúčavy), zvýšenie hladiny oceánov a narušený cyklus vody.

 

Samozrejme, úzko to súvisí aj s poľnohospodárstvom: posuny klimatických pásiem znamenajú, že už v daných oblastiach neporastie to, čo doteraz. Aj s ohľadom na stále závažnejšie následky už vedci hovoria o klimatickej kríze.

 

Na interaktívnej tabuľke od Our World in Data si môžeš pozrieť, ako sa v priebehu času (od roku 1850) menila globálna klíma. Až do neskorého 20. storočia boli kolísavé zmeny pomerne udržateľné. Momentálne sme už (predovšetkým na severnej pologuli) za hranicou 1 ° C, čo je je teda už polovica toho globálneho limitu dvoch stupňov. Ten sa členské štáty OSN snažia dodržať, aby sa tak vyhli predpovediam vedcov.

 

Priemerné výkyvy teploty (2018): Červená čiara predstavuje medián priemernej zmeny v teplote, sivé čiary ukazujú toleranciu 5 %.

 

Len hŕstka „vinných“?

Celosvetové rebríčky upozorňujú, že medzi najväčších znečistovateľov už dlhodobo patrí malá skupina krajín. Viac ako 40 % svetových emisií CO2 vyprodukujú Čína a USA, krajiny, ktoré obsadili prvé dve priečky celosvetového rebríčka znečisťovateľov v júni 2019. O výsledku informovalo Svetové ekonomické fórum.

 

Rebríček zostavil Global Carbon Atlas a podľa ich údajov viac ako 70 % emisií je výsledkom len 15 krajín sveta. Zvyšok sveta produkuje dohromady okolo 28 % – takmer rovnako veľa ako vyprodukuje Čína sama o sebe.

 

Na všetky tieto dáta sa však dá pozerať aj z iného uhľa pohľadu, tvrdí Visual Capitalist. Vedec Neil Kaye sa pozrel na to, koľko percent celkovej svetovej produkcie emisií v histórii sme už zažili podľa toho, koľko máme rokov. Počíta s množstvom emisií od roku 1751.

 

Dnešní 15-roční tínedžeri mali možnosť „vidieť“ už 30 % všetkých emisií. Ak máš už 20, tak si zažil až 40 %. Dôvodom je rapídny rast množstvo emisií ročne – kým kedysi trvala produkcia 400 miliárd ton CO2 viac ako 200 rokov, v tomto storočí to s prehľadom svet zvládne za 11 (!) rokov. Tieto čísla sú alarmujúce a vedci sa zhodujú, že musíme spoločnými silami zapracovať na znížení emisií pomocou technológií, legislatívy a individuálnych činov.

 

Druhú grafiku o tom, koľko emisií si zažil podľa veku, uvidíš, keď klikneš na šípku na fotke

 
 
 
View this post on Instagram

A post shared by Visual Capitalist (@visualcap) on

 

Môže sa zdať, že individuálne kroky sú teda úplne zbytočné. Rebríček sa však venuje aj emisiám jednotlivcov – koľko ton CO2 vyprodukuje krajina v prepočte na 1 osobu. V tomto rebríčku sa USA umiestnili až na 8. mieste, Čína sa do top 20 nedostala. Na prvom mieste je Katar a v top 5 nájdeš aj Trinidad a Tobago, Kuvajt či Spojené arabské emiráty. Práve tento rebríček poukazuje na fakt, že aj snaha jednotlivca zredukovať svoju uhlíkovú stopu môže mať pozitívny vplyv na celkový stav v spoločnosti.

 

Grafika od Visual Capitalist zobrazuje top 20 krajín podľa emisií na 1 človeka. Pri vytváraní grafiky zohľadnili iba krajiny s počtom obyvateľov nad 1 milión. Vylúčili tým napríklad Luxembursko, Grónsko či Bermudy.

Zdroj: Visual Capitalist. Top 20 krajín podľa emisií na 1 človeka. Pri vytváraní grafiky zohľadnili iba krajiny s počtom obyvateľov nad 1 milión. Vylúčili tým napríklad Luxemburg, Grónsko či Bermudy.

 

Slovensko sa v týchto rebríčkoch osobitne neuvádza. V zozname Global Carbon Atlas sa nachádzame na 74. mieste z celkového počtu krajín 215. Odborníčka z INCIEN pre Refresher odhalila, že emisie celej EÚ sa pohybujú niekde na úrovni 11 %, čo je len o pár percent menej ako samotné USA.

 

NAČÍTAŤ CELÝ ČLÁNOK BEZPLATNE
Podpor tvorbu kvalitného obsahu
Roky tvoríme kvalitné autorské články, ktoré nikde inde nenájdeš. Ak chceš viac takýchto článkov, predplať si REFRESHER+ a dostaneš ďalšie výhody.
CHCEM PODPORIŤ

Keď sa však pozrieme na porovnanie v čase, vďaka tabuľkám z Our World in Data vidíme, že Slovensko má oveľa vyššie množstvo emisií na jedného obyvateľa než napríklad Čína či India. Celkovo tieto emisie stúpajú časom lineárne, no globálne rozdiely sú stále citeľné.

 

Michaela Suchá je stredoškoláčka a spoluzakladateľka projektu Young&Eco. K ochrane životného prostredia dostala cez módny priemysel. Jej nadšenie vyústilo do prvej upcycled módej prehliadky v roku 2019. Jej praktické rady je celkom jednoduché nasledovať: má sklenenú fľašku, plátené vrecká na ovocie a zeleninu, chodí mestskou hromadnou dopravou. Takmer výlučne si kupuje len pomalú módu.  
„Okrem spodného prádla už vôbec nenakupujem vo fast fashion obchodoch. Keď niečo potrebujem, v prvom rade hľadám alternatívu priateľskú voči životnému prostrediu, vo fast fashion nakupujem iba v krajnom prípade (čiže vtedy, keď som nenašla slow fashion alternatívu a nenašla som to ani v sekáčoch).“ Podľa Mišky je dôležité naučiť sa, že v skutočnosti nepotrebujeme nové kúsky oblečenia. Máme ho dosť, stačí sa naučiť správne ho kombinovať.

 

Samozrejme, CO2 nie je jediný skleníkový plyn, ktorý zodpovedá za otepľovanie: ostatné však v tejto tabuľke zahrnuté nie sú. Poľnohospodársky priemysel, predovšetkým chov zvierat, je zdrojom práve týchto iných plynov, takže ak by sme ho započítali, čísla by opäť vyzerali inak. Konzumácia mäsa je úzko spätá s príjmom v danej krajine, takže tie, kde sú príjmy jednotlivcov vyššie, by mali v konečnom dôsledku vyšší podiel na emisiách. Globálne rozdiely sú týmto ešte viac prehĺbené.

 

V tabuľke si môžeš od roku 1850 porovnať emisie CO2 na jedného obyvateľa. Slovensko porovnávame s Katarom (číslo 1 v produkcii na osobu) a s top troma producentami globálnych emisií: USA, Čínou a Indiou. Zdroj: Our World in Data

 

 

Ak by sme sa pozreli na emisie skleníkových plynov podľa sektorov, najviac samozrejme produkuje energetický a dopravný priemysel, svoj podiel viny nesie aj stavebný a poľnohospodársky priemysel. Netreba ale zabúdať, pre priemysel žije, kým ho ľudia živia.

 

 

Pýtajme sa sami seba: koľko leteckých dovoleniek budeme mať a je možné docestovať tam aj inak alebo objaviť krásy Slovenska?

 

 

O ekologickom cestovaní nám porozprával Marek, ktorý je členom Cyklokoalície. V istom bode začal hľadať alternatívu k ranným zápcham a preplenej mestskej doprave. O výhodách využívania bicyklov rád komunikuje aj s miestnou správou doma v Stupave. Práve tieto informácie v menších obciach, podľa neho, častokrát chýbajú.

 

Snažím sa používať nemotorovú dopravu, čiže bicykel, a keď to nejde, idem busom. Do centra to je 20 km, trvá mi to hodinu. Je to vlastne podobne aj autom v ranných zápchach. Mimo špičky sa s autom neviem porovnávať, ale aj tak má to jeden obrovský benefit: že sa hýbem.“  Marek dodal, že sa teraz cíti oveľa lepšie. Navyše, zabije dve muchy jednou ranou: čas, ktorý by inak strávil cvičením, dnes strávi na bicykli.

 

 

Využívanie bicyklov je nielen zdravé, ale dokonca spoločnosti zarába peniaze, tvrdí Daniel Duriš z Cyklokoalície. Refresheru povedal, že viaceré štúdie potvrdzujú, že jazda na bicykli spoločnosti ako celku prináša konkrétny ekonomický zisk v porovnaní s jazdou v motorových vozidlách, ktoré majú iba negatívne externality a teda sú stratou pre spoločnosť. Táto štúdia z Kodane, ktorú publikovala Európska komisia, dokonca tvrdí, že kilometer prejdený autom stojí spoločnosť 0,15 €, pričom spoločnosť zarobí 0,16 € za každý kilometer jazdy bicyklom.

Dobré správy: Slovensko prijalo viaceré zákony, ktoré pomáhajú chrániť životné prostredie

„Legislatíva je kľúčová vec spolu s infraštruktúrou a osvetou. Zmenou zdola síce vieme zmeniť veľa vecí, ale nástupom legislatívnej zmeny vieme plošne riešiť veci,“ vysvetľuje Ivana Maleš, odborníčka z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN).

 

Už vieme, že o dva roky nás na Slovensku čaká zákaz jednorazových plastov, čo je tiež legislatíva. Budú sa tiež musieť plošne vyriešiť bioodpady, ktoré majú najväčší podiel na tvorbe odpadu. Od budúceho roka už totiž nebudú platiť žiadne výnimky a ich zber bude musieť riešiť každá samospráva. Okrem toho bude od júla 2020 povinné odpad z čiernych kontajnerov pred skládkovaním ešte dotriediť.

 

Keď už hovoríme o odpade, vieš, koľko šatstva ročne vyhodíme? Na túto otázku pozná odpoveď Juraj Kunák, zakladateľ o.z. Ekocharita, ktorý po 7 rokoch advokácie chcel začať robiť niečo iné. Podľa jeho slov v čase, kedy projekt zakladali, neexistoala slovenská firma, ktorá by sa starala o zber a následnú distribúciu a recykláciu textilov. „Zastrešovali to iné firmy, z Poľska, Rakúska a z Česka,“ povedal pre Refresher. Časom sa z toho vyvinul rodinný startup, ktorého princíp fungovania je pomerne jednoduchý, hoci ich prácu jednoduchou nazvať nemôžeme.

 

V spolupráci s obcami a tiež mnohými slow fashion iniciatívami, blogerkami a SWAPmi organizujú zber a následné triedenie šatstva. Približne 30 % vyzberaného šatstva ostáva na Slovensku, zvyšok sa recykluje. Na Slovensku majú momentálne rozmiestnených 1200 kontajnerov a len za minulý rok vyzbierali neuveriteľné 3 milióny kilogramov oblečenia!

 

„Ak by som chcel odovzdať jeden odkaz, je to jasné: musíme prestať kupovať nové oblečenie,“ hovorí a dodáva, že tempo, akým rastie konzum, ho desí. Kedysi vraj mali na jednej ulici 1 kontajner, ktorý stačilo prísť vyprázdniť raz za týždeň. Na rovnakej ulici sú dnes štyri, všetky sa naplnia aj dvakrát týždenne. Samozrejme, svojej rady sa drží a nakupuje len pomalú módu. Spolu s rodinou postupne prechádzajú na zero waste životný štýl,  snažia sa redukovať odpad, ktorý vyprodukujú. Je presvedčený o tom, že je potrebné sa zamyslieť nad tým, čo si vlastne kupujeme a či sa dá nájsť alternatíva. 

 

Ďalšou novinkou na Slovensku je aj zálohovanie plechoviek a PET fliaš, ktoré by podľa Ministerstva životného prostredia mohlo zvýšiť mieru recyklácie týchto obalov až na 90 %. Zákon vstúpi do platnosti 1. januára 2020. Zálohovať sa však začne až v roku 2022, po nastavení celého systému zálohovania.

 

Video: Som za zálohovanie PET fliaš (MŽP SR)

 

Ako krajina pracujeme aj na Agende 2030 pre udržateľný rozvoj. Tú predstavili členské štáty OSN v roku 2015. Sú to záväzky, ktoré spoločnými silami riešia výzvy v oblasti klímy, chudoby a ďalších tém. Týkajú sa každej krajiny na svete bez ohľadu na ich sociálnu či ekonomickú situáciu. Agenda okrem štátov vyzýva k činom aj jednotlivcov.

 

V takýchto systematických krokoch vidí zmysel aj Dominik Hrtánek. Je študentom vysokej školy a zároveň je veľmi aktívny v ekologických projektoch (Roots and Shoots). Rozhodol sa však nečakať na systematické riešenia a radšej začať sám od seba.

 

„Ak chceme zmierniť klimatickú katastrofu, ktorá sa deje a čaká nás vo väčšej miere, musíme obmedziť všadeprítomný odpad po ľudskej činnosti,“ vysvetlil pre Refresher. Tvrdí, že by sme sa mali samých seba pýtať, či naozaj nové veci potrebujeme. Je si vedomý toho, že o tejto téme je toho priam neznesiteľne veľa počuť, ale verí, že je to extrémne dôležité. „Ak nebudeme upozorňovať mocných, nikdy sa zmeny nedočkáme. Celé to je len a len o nás a ak to nezmeníme my, generácia po nás nebudem mať čo meniť,“ dodáva.

 

Nezabúdame ani na vzdelávanie mladých Slovákov

Slovenská agentúra pre životné prostredie (SAŽP) ponúka množstvo vzdelávacích a výchovných aktivít pre školy, žiakov, ale aj dospelých. Jana Rajnohová, špecialistka na environmentálnu výchovu a vzdelávanie, pre Refresher povedala, že tieto vzdelávacie programy sú určené nielen pre žiakov základných a stredných škôl, ale pomôcť môžu širšej verejnosti. Zároveň slúžia ako pomôcky pre učiteľov. Na otázku, či v týchto aktivítách vidí istý posun vpred, odpovedala kladne.

 

„Vidím odozvu, v školách sa čoraz viac zaujímajú o globálne problémy. Výchova k udržateľnému rozvoju prispieva k zmene hodnôt, zvyšije kritické myslenie a povedomosť.“ Na Slovensku to podľa jej slov ide celkom dobrým smerom a práve mladí ľudia častokrát  preberajú iniciatívu. Ako skvelý príklad slúžia Fridays for Future, piatkové štrajky, ktorých iniciátorkou bola Greta Thunberg.

 

Stredoškoláci nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku sa snažia inšpirovať ďalších. Dôkazom je Ema Dulíková, ktorá o tom dokonca aj prednáša. Ema sa módnemu priemyslu začala venovať asi pred 3 rokmi. Vtedy držala v ruke tričko, ktoré bolo lacnejšie než káva v blízkej kaviarni. Nešlo jej to do hlavy a začala si vyhľadávať informácie. „Začala som malými krokmi a postupne takmer zanevrela na nakupovanie vo fastfashion reťazcoch,“ povedala pre Refresher. Neskôr o svojom príbehu hovorila aj na TEDx Youth v Nitre. Na otázku, ako to teda vyzerá v praxi, odpovedala:

 

„Človek si to najprv musí upratať v hlave a naučiť sa klásť si pred každým nákupom otázku, či danú vec naozaj potrebuje a ak áno, či sa k nej nedá nájsť udržateľnejšia a ekologickejšia alternatíva. Netreba sa báť dať šancu skriniam starých rodičov, rôznym bazárom, second handom, swapom, pozrieť sa po lokálnych značkách alebo si vec požičať či vyskúšať ušiť doma.“

 

Zároveň verí, že ani nákup vo fast fashion reťazci nemusí nutne byť zlý. Ide o to, či tú vec budeš naozaj nosiť a využiješ ju. Sama si tak nejaké kúsky kupuje, vždy však s rozmyslom. Podľa jej slov tým šetrí nielen životné prostredie, ale aj svoju peňaženku.

Má nejaký význam, aby taká malá krajina ako Slovensko investovalo do riešení zmeny klímy?

Podľa odborníčky z INCIEN áno. „Sme súčasťou celku, ktorý sa rozhodol veci meniť. Áno, EÚ má celkový podiel na emisiách možno 11 %, ale ideme ako príklad, že sa to dá. Určite to má zmysel. Pred pár rokmi bolo nemysliteľné, že budú zakázané nejaké druhy plastov a dnes je to tu. Má zmysel robiť to, čo robíme.“ Aktívnym prístupom k ochrane životného prostredia si zabezpečujeme našu budúcnosť, a to najmä, ak chceme, aby Slovensko bola krajina, kde sa bude žiť dobre a dopad tých zmien bol čo najmenší. Veľký potenciál v boji za našu planétu vidí Maleš práve v mladých ľuďoch.

 

„V každodennom živote môžeme nahradiť napríklad jednorazové veci znovu použiteľnými, ale je potrebné tiež zvážiť náš spôsob dopravy. Pýtajme sa sami seba: koľko leteckých dovoleniek budeme mať a je možné docestovať tam aj inak alebo objaviť krásy Slovenska?“  poukazuje Maleš na veci, ktoré v našich životoch dokážeme zmeniť sami.

 

Ďalšou položkou, ktorú vieme vo veľkom ovplyvniť, je výber nášho oblečenia či ľudí, ktorí našu krajinu vedú. Pokiaľ ide o celoslovenské meradlo, tí z nás, ktorí už mali 18, sa vedia zapojiť tým, že si pozorne prečítajú, či a akým spôsobom politické strany venujú klimatickým zmenám pozornosť. Aj mladší ľudia sa však vedia zapojiť do rozličných iniciatív (alebo rozbehnúť vlastnú), ktoré bojujú za ochranu a zveľaďovanie životného prostredia.

 

O rýchlej a pomalej móde prednáša a natáča YouTube videá aj Natália Pažická, aktivistka a študentka módy na Amsterdam Fashion Institute v Holandsku. Aj u nej stál za prvotným impulzom, kvôli ktorému začala vyhľadávať viac informácií, dnešný módny priemysel. Neskôr o tom natočila video a dokonca o tejto téme aj prednáša. Pre Refresher prezradila, že podľa nej je dôležité sa o týchto témach rozprávať, pretože ľudia potrebujú vlastný impulz k tomu, aby sa niečo v ich živote zmenilo.

 

„Peniaze sú v dnešnej dobe ekvivalent k volebným lístkom,“ vysvetľuje svoj pohľad na vec. „Rozhodujeme o budúcnosti trhu, rozhodujeme, ktorým značkám sa bude dariť a ktoré vďaka našim peniazom budú rásť. Preto si pri nákupoch dobre premyslime, komu naše peniaze dáme.“  Okrem postoju mysle pri nákupoch upozorňuje aj na rýchlosť, akým rastie počet obyvateľstva. Tvrdí, že veľa ľudí jednoducho chce deti, lebo to je pre nich samozrejmosťou pri zakladaní rodiny. Chcela by však, aby sa ženy, ktoré sa rozhodnú inak, nemuseli báť názoru okolia.

 

 

Krátke zhrnutie: Aké kroky môžeš podniknúť v osobnom živote pre ochranu životného prostredia ty?

  • zníženie odpadu, ktorý produkujeme (zmysluplné nakupovanie vecí a potravín), v ideálnom prípade nákup bez obalov
  • náhrada jednorazových plastov za udržateľnejšiu podobu (fľaše, tašky, poháre...)
  • menej nakupovania v reťazcoch s rýchlou módou (namiesto toho využiť bazáre, second hand obchody, swapy a predovšetkým oblečenie, ktoré už máme doma)
  • nákup recyklovateľných vecí
  • separovanie odpadu
  • využívanie MHD vždy, keď sa dá

Dôležité je však nehrať sa na spasiteľov sveta a uvedomiť si, že ak ako krajina nebudeme spolu s ďalšími tlačiť na tých, ktorí na planéte zanechávajú najväčšie škody, podľa predpovedí vedcov sa zdá, že čochvíľa nebude o čo bojovať. V jednej veci mala Greta Thunberg pravdu: musíme sa prestať správať tak, akoby nám nehorel vlastný dom. Lebo horí.

Pridaj sa k tým, ktorí nas podporili. Predplať si R+ VIAC
Ohodnoť článok
7
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Ako neregistrovaný si prečítal už 1/40 článkov tento mesiac. Prihlás sa pre neobmedzený prístup. Ako neregistrovaný si prečítal už 1/40 článkov za mesiac. PRIHLÁSIŤ / REGISTROVAŤ PRIHLÁSIŤ
Najčítanejšie
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies a iné technológie zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky. Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies, prípadne sa oboznám Podmienkami používania portálu platných od 24.5.2018. Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača, prípadne pre detailnejšie nastavenie klikni na viac možností nižšie.
Upozornenie na právo nastavenia ochrany osobných údajov na Refresheri

Vzhľadom na existujúce a aj chystané zmeny v zákonoch ti dávame možnosť detailného nastavenia spracovania osobných údajov a preferencií spojených so spracovaním osobných údajov.

Prečítaj si možnosti, posuň zobrazenie nadol, nastav si svoje preferencie a klikni na tlačidlo súhlasím, keď budeš chcieť pokračovať do služieb Refresheru. Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie v tvojom prehliadači. Sú natoľko dôležité, že ich budeme musieť použiť pre zapamätanie si toho, že si toto okno potvrdil/a, v opačnom prípade by sme ti ho museli zobrazovať znova a znova.

Údaje, ktoré spracovávame, keď používaš Refresher
Zo strany Refresheru zbierame tieto osobné údaje:
  • Keď navštíviš Refresher, uchovávame si informácie o tom, ktoré články si prečítal, identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, alebo IP adresu v prípade prihlásenia do účtu, súbory cookie a poloha.
  • Pri prihlásení do účtu e-mailovú adresu
Prečo zbiera Refresher tieto údaje:
  • Na zlepšenie kvality našich web stránok a vývoj nových webových služieb
  • Na vykonávanie analýz a meraní, s cieľom pochopiť, ako sú naše web stránky využívané
  • Na to, aby sme nezobrazovali obsah, ktorý si už videl
  • Pre zobrazovanie prispôsobenejší obsah, ako sú napríklad relevantnejšie články
  • Pre schopnosť identifikovať ťa ako užívateľa pri prihlasovaní do svojho účtu
Zbierame údaje pre partnerov a reklamné siete:
  • identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, súbory cookie a poloha.
Prečo zbierame tieto údaje pre partnerov, tretie strany a reklamné siete:
  • Na to, aby mohli fungovať a zobrazovali relevantnejšie a užitočnejšie reklamy.
Zoznam reklamných sietí a nastavenia reklám

Nevyhnutné osobné údaje - cookies - pre zobrazovanie reklám zbierame pre nasledujúce spoločnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
Formulár kontakt v súvilosti s osobnými údajmi >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

 

Možnosť vypnúť si personalizovanie reklám a zbieranie osobných údajov pre jednotlivých partnerov:

Upraviť nastavenia typov reklám Google - personalizovanie od spoločnosti Google

Upraviť nastavenia typov reklám AdForm - personalizovanie od spoločnosti AdForm

 

Svoje nastavenia pre všetky ostatné reklamné siete, aj tie, ktoré na Refresheri nenájdeš, si vieš prezrieť na stránke youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Meranie návštevnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránok používajú na zlepšenie funkčnosti svojich stránok údaje zhromaždené službou Google Analytics. Zhromažďovanie údajov môžete deaktivovať tak, že si stiahnete a nainštalujete doplnok pre svoj prehliadač.

Stiahnuť doplnok pre prehliadač

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Spoločnosť Gemius podobne ako služba Google Analytics vyhodnocuje a meria návštevnosť na niektorých webových stránkach. Na meranie využíva Cookies, ktoré si môžeš deaktivovať vo svojom prehliadači.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využívame na analýzu návštevnosti a správanie sa užívateľov. Vytvára nám mapu aktivity návštevníkov, na webových stránkach, ktoré vizualizuje a vyhodnocuje. Tieto informácie nie sú zbierané vždy, nikdy nie sú spárovateľné s aktivitami užívateľov a teda nie je možné identifikovať jednotlivcov, ale Hotjar ti môže nastaviť súbory Cookies.

Ovládacie prvky súvisiace s prehliadačom

Nastavenia súborov cookie

Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie vo vašom prehliadači a slúžia na zlepšenie prostredia pri používaní internetu.

Ak napríklad na určitom webe nastavíte predvolený jazyk, súbory cookie pomôžu prehliadaču zapamätať si túto voľbu. Niektoré alebo všetky súbory cookie môžete tiež zablokovať, to však môže viesť k zastaveniu fungovania niektorých funkcií na internete.

Mnoho webov napríklad vyžaduje zapnuté súbory cookie vtedy, keď sa chcete prihlásiť. Informácie o tom, ako upraviť nastavenia súborov cookie, nájdete v zdrojoch pomocníka vášho prehliadača.

Zásady ochrany osobných údajov

Prečítaj si naše Zásady ochrany osobných údajov

Ďalšie informácie o tom, ako Refresher používa na zlepšenie služieb
  • Prihlasovanie - pre účely prihlasovania potrebujeme tvoju emailovú adresu.
  • Prispôsobenie - pre zistenie toho, čo ťa zaujíma, vytvárame tvoj unikátny profil. Ak nejaké informácie pozbierame, nájdeš ich vo svojich nastaveniach súkromia a profil môžeš upraviť, alebo zmeniť, alebo celé personalizovanie vymazať.
Ako zmeniť nastavenia spracovania osobných údajov?

Ak zmeníte názor, kedykoľvek tieto údaje môžete zmeniť na adrese https://refresher.sk/nastavenia/sukromie.
Ak nechceš vidieť toto okno, ak nás navštívíš z iného zariadenia alebo prehliadača, prihlás sa a tvoje preferencie si zapamätáme.