Triezvy pohľad na situáciu vo svete a na Slovensku. Oplatí sa mladým Slovákom investovať čas a energiu do záchrany planéty?
O klimatických zmenách počúvaš každý deň. Vieš, že situácia nie je ružová a že je potrebné s tým niečo robiť. A tak skúšaš, čo zvládneš: vyradíš každodenné mäso, zameníš taxíky za čakanie na nočáky, do školy začneš nosiť vlastnú fľašku a vyhýbaš sa plastovým vrecúškam.
Stále však máš pocit, že nielenže to nestačí, ale svet to vôbec nespasí. Aj keby všetci Slováci prestali produkovať odpad hneď zajtra, aký by to malo význam z celosvetového hľadiska?
Nuž, zisťovali sme odpoveď a zdá sa, že nejaký význam to naozaj má. S viacerými odborníkmi sme sa porozprávali o tom, ako momentálne vyzerá situácia na Slovensku v oblasti ochrany životného prostredia a či má zmysel, aby sa naša malá krajina vôbec usilovala.
- Ktoré krajiny produkujú najviac emisií na svete
- Ako je na tom Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami
- Ako je možné, že Slovensko produkuje viac emisií na osobu ako Čína
- Či má podľa odborníkov význam, aby sa taká malá krajina ako my o niečo pokúšala
- Ako sa o udržateľnosť usilujú mladí Slováci
- Praktické tipy, čo môžeš urobiť aj ty a pomôcť tak k udržateľnému rozvoju našej krajiny
Veď to nie my, to sa deje v zahraničí
Pravdou je, že mnohé extrémne situácie spojené s klimatickou krízou sa nedejú na Slovensku. Naposledy spôsobili rozruch požiare v Amazonskom pralese.
Vedci podľa magazínu TIME varujú, že sa blížime k bodu zlomu, kedy už bude škoda napáchaná na pralese nezvratná. Čo môžeme očakávať? Prelomí sa cyklus vody, čo znamená menej dažďov a predlžujúce sa obdobia sucha. Minimálne polovica pralesa sa podľa TIME premení na savanu a katastrofické predpovede prináša aj World Wild Life, kde vedci upozorňujú, že pri súčasnom tempe bude do roku 2030 až 27 % pralesa bez stromov.
TIME tiež informoval, že hoci v pralese žije vyše 400 druhov cicavcov, najpočetnejšie sú zastúpené kravy: až 80 % odlesnených plôch sa dnes využíva na poľnohospodárstvo. V roku 2018 bola Brazília najväčším exportérom hovädzieho mäsa na svete – tento argument je často dôvodom, prečo sa ľudia rozhodujú pre vegánsky spôsob života (hoci k nám sa brazílske mäso sotva dostane).
Ďalšie následky, ktoré spôsobí odlesňovanie Amazonského pralesa:
- Prales uchováva viac ako 120 miliárd kubických ton CO2. Väčšina z neho v prípade odlesnenia skončí v našej atmosfére. Pre porovnanie, toto množstvo je ekvivalentom hodnoty, ktoré dosahujú celosvetové emisie za 12 rokov.
- Vymieranie pralesa je spojené aj s roztápaním ľadovej plochy Grónska, ktoré by viedlo k zvýšenej morskej hladine. Rovnako hrozí, že sa následkom odlesňovania a globálneho otepľovania roztopí arktický permafrost. Ten dnes v zamrznutej forme uchováva veľké množstvo skleníkových plynov a tiež dávno zabudnuté civilizačné choroby, informuje TIME.
Podľa vedcov nastane bod zlomu vtedy, keď bude Amazon odlesnený na 20-25 %. Spustí to lavínu klimatických zmien, ktoré už ľudstvo nebude môcť zvrátiť. Ostávajú nám teda dve povinnosti: pracovať na záchrane pralesa a zároveň sa čo najlepšie pripraviť na zmeny klímy.
Dominik a Karin začali od seba a majú nízkoodpadovú domácnosť
V článku ti postupne predstavíme príbehy mladých Slovákov, ktorí sa rozhodli chrániť životné prostredie tak, ako môžu. Ten prvý je o manželoch Karin a Dominikovi, ktorí sa snažia žiť v súlade s prírodou a podelili sa s Refresherom o „tipy na prežitie“. Zaujímalo nás, ako to robia, či to nie je drahšie alebo komplikované a čo by poradili iným, ktorí chcú pomôcť svojou troškou.
Prečo stojí vlak do Popradu toľko čo letenka do Milána? Toto sú dôvody
20. augusta 2023 o 12:30
Dominik je online marketér, vyskúšal si už aj prácu novinára. Karin je podnikateľka a venuje sa tvorbe ručne vyrobených diárov. Ich domácnosť je dôkazom, že je možné dbať na životné prostredie aj v tejto rýchlej dobe, ktorá možno na prvý pohľad mladým ľuďom bezodpadovosť či udržateľnosť neumožňuje.
„Ja som od malička tvorila. Vždy som mala ambíciu si veci vyrábať sama: plietla som, šila, dnes robím zápisníky. Odjakživa som tiež mala málo vecí, takže asi nemám nejaký zlom, kedy som sa rozhodla prestať. Skôr to asi súvisí s tým, že som v mladom veku začala predávať vlastnoručne vyrobené veci, “ povedala nám Karin. Na portáli Sashe Karin spočiatku predávala veci, ktoré ušila. Keď si zrátala náklady na kvalitnejšiu látku, dopravu a balné, k tomu prirátala pracovný čas, rýchlo zistila, že je nemožné, aby kvalitné tričká stáli zlomok tej sumy. Začala teda hľadať viac informácií.
Dopad slovenských paradajok balených v plaste je predsa iný ako španielskych, ktoré síce nie sú v plaste, ale precestovali oveľa viac kilometrov lietadlom.
Dominika k tomu, aby sa o udržateľnosť zaujímal, priviedla manželka. Na otázku, čo praktické robia, čo iným nenapadne, odpovedal jasne: „Veľa mojich kamarátov má dlhodobé vzťahy, ale nechcú sa brať. Dôvodov je viacero, ale jedným z nich je, že sa boja zariaďovania domácnosti. Ľudia si kvôli tomu berú úvery, dokonca aj hypotéky, a podľa mňa úplne zbytočne.“
Dominik ďalej vysvetlil, že do svojo bytu invetovali približne 500 €. Skombinovali nábytok, ktorý mali, s nábytkom, ktorí so zohnali z druhej ruky, zaplatili iba za odvoz. Okrem novej práčky od babičky nemali nový nábytok. Neskôr si byt dotvorili, majú pár vecí z obchodu, ale nie je ich veľa. So smiechom dodali, že mladým ľuďom odporúčajú svadbu: „Ľudia vám budú dávať darčeky a peniaze, oplatí sa to!“
Ich domácnosť je inak nízkoodpadová: používajú čapovanú drogériu a kozmetiku, nahradili aj pomôcky ako zubné kefky či špongie a na osobnú hygienu využívajú mydlá a tuhé šampóny. Čerstvé potraviny kupujú prezieravo. „Dopad slovenských paradajok balených v plaste je predsa iný ako španielskych, ktoré síce nie sú v plaste, ale precestovali oveľa viac kilometrov lietadlom,“ vysvetlili manželia.
Sú si vedomí, že čapované a bezodpadové obchody sú drahšie, no pre nich je už prirodzené nakupovať tam. To, čo ušetria na novom oblečení, proste investujú do domácnosti. Tento ich pohľad na to, ako ich správanie a nakupovanie ovplyvňuje planétu, pramení z presvedčenia, že jednoducho na výber už nemáme a každý by sa mal zaujímať.
Amazon ani zďaleka nie je náš jediný problém
A možno ani ten najväčší.
Od priemyselnej revolúcie rapídne vzrástlo množstvo emisií CO2. Spôsobujú zmenu klímy dnes známu ako globálne otepľovanie. Takáto zmena so sebou prináša širokú škálu ekologických, fyzických a zdravotných následkov, medz inými sú to napríklad extrémne počasie (záplavy, extrémne sucho, búrky, vlny horúčavy), zvýšenie hladiny oceánov a narušený cyklus vody.
Samozrejme, úzko to súvisí aj s poľnohospodárstvom: posuny klimatických pásiem znamenajú, že už v daných oblastiach neporastie to, čo doteraz. Aj s ohľadom na stále závažnejšie následky už vedci hovoria o klimatickej kríze.
Na interaktívnej tabuľke od Our World in Data si môžeš pozrieť, ako sa v priebehu času (od roku 1850) menila globálna klíma. Až do neskorého 20. storočia boli kolísavé zmeny pomerne udržateľné. Momentálne sme už (predovšetkým na severnej pologuli) za hranicou 1 ° C, čo je je teda už polovica toho globálneho limitu dvoch stupňov. Ten sa členské štáty OSN snažia dodržať, aby sa tak vyhli predpovediam vedcov.
Priemerné výkyvy teploty (2018): Červená čiara predstavuje medián priemernej zmeny v teplote, sivé čiary ukazujú toleranciu 5 %.
Len hŕstka „vinných“?
Celosvetové rebríčky upozorňujú, že medzi najväčších znečistovateľov už dlhodobo patrí malá skupina krajín. Viac ako 40 % svetových emisií CO2 vyprodukujú Čína a USA, krajiny, ktoré obsadili prvé dve priečky celosvetového rebríčka znečisťovateľov v júni 2019. O výsledku informovalo Svetové ekonomické fórum.
Rebríček zostavil Global Carbon Atlas a podľa ich údajov viac ako 70 % emisií je výsledkom len 15 krajín sveta. Zvyšok sveta produkuje dohromady okolo 28 % – takmer rovnako veľa ako vyprodukuje Čína sama o sebe.
Na všetky tieto dáta sa však dá pozerať aj z iného uhľa pohľadu, tvrdí Visual Capitalist. Vedec Neil Kaye sa pozrel na to, koľko percent celkovej svetovej produkcie emisií v histórii sme už zažili podľa toho, koľko máme rokov. Počíta s množstvom emisií od roku 1751.
Dnešní 15-roční tínedžeri mali možnosť „vidieť“ už 30 % všetkých emisií. Ak máš už 20, tak si zažil až 40 %. Dôvodom je rapídny rast množstvo emisií ročne – kým kedysi trvala produkcia 400 miliárd ton CO2 viac ako 200 rokov, v tomto storočí to s prehľadom svet zvládne za 11 (!) rokov. Tieto čísla sú alarmujúce a vedci sa zhodujú, že musíme spoločnými silami zapracovať na znížení emisií pomocou technológií, legislatívy a individuálnych činov.
Druhú grafiku o tom, koľko emisií si zažil podľa veku, uvidíš, keď klikneš na šípku na fotke
View this post on Instagram
Môže sa zdať, že individuálne kroky sú teda úplne zbytočné. Rebríček sa však venuje aj emisiám jednotlivcov – koľko ton CO2 vyprodukuje krajina v prepočte na 1 osobu. V tomto rebríčku sa USA umiestnili až na 8. mieste, Čína sa do top 20 nedostala. Na prvom mieste je Katar a v top 5 nájdeš aj Trinidad a Tobago, Kuvajt či Spojené arabské emiráty. Práve tento rebríček poukazuje na fakt, že aj snaha jednotlivca zredukovať svoju uhlíkovú stopu môže mať pozitívny vplyv na celkový stav v spoločnosti.
Grafika od Visual Capitalist zobrazuje top 20 krajín podľa emisií na 1 človeka. Pri vytváraní grafiky zohľadnili iba krajiny s počtom obyvateľov nad 1 milión. Vylúčili tým napríklad Luxembursko, Grónsko či Bermudy.
Slovensko sa v týchto rebríčkoch osobitne neuvádza. V zozname Global Carbon Atlas sa nachádzame na 74. mieste z celkového počtu krajín 215. Odborníčka z INCIEN pre Refresher odhalila, že emisie celej EÚ sa pohybujú niekde na úrovni 11 %, čo je len o pár percent menej ako samotné USA.
