Lifestylový obsah, ktorý inšpiruje, vzdeláva aj zabáva, nájdeš na webe Refresher.
Články o móde, hudbe, športe či iných zaujímavostiach nájdeš na webe Refresher. Čítaj rozhovory so zaujímavými osobnosťami, otestuj sa v kvízoch, načerpaj inšpiráciu, čo pozerať, počúvať alebo aké trendy práve letia. Sleduj lifestylový obsah na webe Refresher.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na www.refresher.sk
Refresher Slovensko
Otvoriť v aplikácii Refresher
Stiahnuť
X
Eduard Starkbauer
14. decembra 2022, 17:00
Čas čítania 4:31

Budeme striekať kyselinu do atmosféry? Kontroverzné geoinžinierstvo chce klimatickú krízu vyriešiť plánmi ako zo sci-fi filmu

Kategória:
Zahraničie
Uložiť Uložené

Niektoré vedecké riešenia pôsobia ako vytrhnuté zo stránok sci-fi literatúry.

Pred siedmimi rokmi sa v Paríži hlavy väčšiny štátov sveta dohodli, že teplota na Zemi by sa mala zvýšiť o maximálne 1,5 – 2 stupne Celzia. Ide o symbolickú hranicu, ktorá by mala zaručiť, že nedôjde k „nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému“.

Ak by sa oteplenie na tejto úrovni nepodarilo udržať, ľudstvo aj príroda budú mať vážny problém. „Naše oceány sa budú naďalej otepľovať a okysľovať, morský ľad a ľadovce sa budú naďalej topiť, hladina morí bude naďalej stúpať a naše počasie bude extrémnejšie,“ hovorí šéf svetových meteorológov z WMO Petteri Taalas.

Klimatické dáta však nasvedčujú tomu, že nárast priemernej teploty na dohodnutej a želanej hranici neudržíme. Svetoví lídri sa tak bez irónie tvária, že intenzívne navrhujú riešenia. Počúvame najmä o masívnom prechode na obnoviteľné zdroje energie či dotáciách na zelený rozvoj chudobných krajín. 

Už menej otvorene sa hovorí o inom arzenáli zbraní v boji voči klimatickej kríze: geoinžinierstve. Tento termín označuje rozsiahlu manipuláciu inžinierskymi procesmi, ktorých cieľom je kontrola zemskej klímy a jej pozitívne ovplyvnenie. 

Climeworks
Climeworks patrí k priekopníkom zachytávania CO2 z atmosféry. Zdroj: Twitter/Climeworks

Sci-fi alebo riešenia na kľúč?

Základy geoinžinierstva boli položené v polovici 20. storočia a vychádzali z technológií vyvinutých počas druhej svetovej vojny. Vedci sa vtedy zaoberali možnosťou zmeniť poveternostné podmienky.

14. januára 2024, 9:00 Čas čítania 1:42 Vybíja sa tvoj MacBook príliš rýchlo? Vďaka týmto 6 tipom ti batéria vydrží dlhšie Vybíja sa tvoj MacBook príliš rýchlo? Vďaka týmto 6 tipom ti batéria vydrží dlhšie

Asi najznámejšou teóriou sa stalo „siatie“ zrážok: proces, ktorý sa pokúša umelo vyprovokovať dážď, aby sa viac darilo poľnohospodárskym plodinám. Robí sa to rozptýlením častíc jodidu strieborného alebo oxidu uhličitého. Kým siatie zrážok funguje len v regionálnom meradle, súčasné návrhy geoinžinierstva sa už sústredia na to globálne.

Bývalá hlava Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a dnes šéf globálneho think-tanku Climate Overshoot Commission Pascal Lamy má vo veci jasno. Svet má dnes v podstate už len tri možnosti: Veľmi rýchlo sa prispôsobíme alebo budeme efektívne odstraňovať z atmosféry CO2, a/alebo blokovať slnečné žiarenie. 

V blokovaní slnečného žiarenia vedcov inšpirujú sopky

Prvý z hlavných spôsobov udržania stabilnej teploty geoinžinierstvom je intuitívny: zablokovať slnečné žiarenie. Teoreticky môžeme na orbit zemegule nainštalovať milióny malých zrkadiel alebo tienidiel.

Zvýšiť odraz prichádzajúceho slnečného žiarenia je rovnako možné aj priamo na povrchu zeme. Dá sa to spraviť pomocou rozptyľovania práškového skla či sklenených guľôčok na oceánske ľadovce. V tejto súvislosti sa spomína aj tzv. bielenie oblakov.

Najväčší progres je zatiaľ pri výskume vstrekovania aerosólov kyseliny sírovej alebo oxidu siričitého do stratosféry. Tieto látky majú blokovať slnečné lúče a odrážať ich späť do vesmíru.

Mount Pinatubo
Cieľom niektorých vedcov je zreprodukovať vplyvy sopečných erupcií. Erupcia Mount Pinatubo v roku 1991 znížila teplotu na celom svete. Zdroj: Flickr/James St. John

Zástancovia vstrekovania aerosólov chcú v podstate napodobniť atmosférický efekt  sopečných erupcií. Citujú najmä výbuch sopky Mount Pinatubo z Filipín v roku 1991. Ten do atmosféry vyniesol obrovské množstvo pevných častíc a oxidu siričitého. Vzniknutá aerosólová vrstva v priebehu niekoľkých rokov znížila priemerné svetové teploty o približne 0,5 °C. 

11. januára 2024, 9:00 Čas čítania 3:07 Ak si milovník vesmíru, v Brne je miesto pre teba. Pozri si, ako vyzerá štúdium kozmických technológií a kde sa môžeš uplatniť Ak si milovník vesmíru, v Brne je miesto pre teba. Pozri si, ako vyzerá štúdium kozmických technológií a kde sa môžeš uplatniť

Rozptyľovanie aerosólov v atmosfére si ako prví pomocou helikoptér vyskúšali ruskí vedci v roku 2009. Výsledky štúdie boli podľa jej vedúceho Yuriho A. Israela povzbudivé. Na vytvorenie rozsiahlejšej aerosólovej vrstvy by však museli byť častice síry do stratosféry vystreľované alebo rozptýlené z množstva balónov či lietadiel. Na Harvarde sa výskumná skupina Keutsch seriózne zaoberá experimentmi s riadenou perturbáciou stratosféry pomocou balónov (SCoPEx).

K solárnemu geoinžinierstvu sa však mimoriadne kriticky vyjadril hlavný odborník OSN na klimatickú zmenu Kevin Trenberth. „Odstavenie prichádzajúceho slnečného žiarenia by vplývalo na kolobeh vody a počasie. Podporovalo by to sucho, pôsobilo destabilizujúco a mohlo by dokonca spôsobiť vojny. Možné vedľajšie účinky sú skrátka príliš početné a naše modelovanie budúcnosti nie je dosť dobré, aby sme ich presne predpovedali,“ obáva sa.

Scopex
Experiment s riadenou perturbáciou stratosféry. Zdroj: www.keutschgroup.com/scopex

Odborníčka na solárne geoinžinierstvo z Kalifornskej univerzity Katharine Ricková navyše odhaduje, že ochladenie planéty o 0,3 °C by si ročne vyžadovalo do stratosféry vyniesť až približne 3 milióny ton aerosólov. 

Podľa The Economist je spustenie rozsiahleho solárneho geoinžinierskeho projektu nielen mimoriadne drahé, ale aj neperspektívne. Jeho dôsledky by boli pomerne malé, keďže „trblietky“ na oblohe by len zmiernili vplyvy nárastu teploty, no samotnú príčinu – zvýšenú úroveň skleníkových plynov by nevyriešili.

Zachytávanie a ukladanie CO2 používame už dnes

Aj preto sa druhý hlavný geoinžiniersky prúd sústredí na odstraňovanie oxidu uhličitého zo vzduchu a jeho ukladanie do oblastí, odkiaľ nemôže prichádzať do interakcie s atmosférou zemegule, napríklad do horských masívov alebo pod morské dno.

Prales, les, stromy
Zdroj: Unsplash/Waren Brasse

Aj pri drastickom znížení emisií bude pri súčasnom trende nutné z atmosféry odstrániť vyše 10 miliárd ton oxidu uhličitého ročne. Zbavovanie sa nadbytočného CO2 pomocou geoinžinierstva je teoreticky možné štyrmi rôznymi spôsobmi: jeho „pochovávaním“, hnojením oceánov, výrobou biouhlia alebo výstavbou čistiacich veží. Pozrime sa na prvú možnosť. 

26. novembra 2023, 9:30 Čas čítania 2:11 Bývaš na internáte alebo v malom byte? Toto sú dôvody, prečo si zaobstarať minichladničku Bývaš na internáte alebo v malom byte? Toto sú dôvody, prečo si zaobstarať minichladničku

Pochovávanie zachyteného CO2 je možné len vo vhodných plynotesných geologických štruktúrach hlboko pod zemou alebo oceánmi. Uskladňovanie stlačeného CO2 pomocou potrubí už od roku 1996 využívajú nórski ťažiari zemného plynu v oblasti Sleipner Vest v Severnom mori. Americkí ťažiari ročne do podzemia vložia až 54,3 milióna ton oxidu uhličitého. Do tejto technológie investuje vo veľkom aj Čína, Austrália či Nový Zéland.

 Sleipner Vest
Odčerpávanie CO2 dnes používajú najmä pri ťažbe zemného plynu. Na obrázku nórske ložisko Sleipner Vest. Zdroj: Store norske leksikon

Geoinžinierskym cieľom je však uhlík zachytiť nielen pri ťažbe, ale priamo z atmosféry. K priekopníkom zachytávania CO2 zo vzduchu patrí napríklad švajčiarska firma Climeworks. O priame zachytávanie uhlíka (DAC) sa starajú tzv. čistiace veže, do ktorých sa vháňa vzduch, ten sa rozpráši hydroxidom sodným, hydroxidom draselným alebo hydroxidom vápenatým, ktorý z neho oddelí CO2. Produkty reakcie následne putujú potrubím do trvalých bezpečných skladovacích úložísk.

Keďže asi 31 % emisií oxidu uhličitého z atmosféry absorbujú svetové oceány, vedci pracujú aj na návrhu podobných metód určených na odstránenie oxidu uhličitého z morskej vody.  

Budeme predbežne opatrní alebo stavíme všetko na budúcnosť? 

Ovládať planétu geoinžinierstvom je lákavé pokušenie, neuvážené použitie technológií však môže viesť k efektu motýlích krídel. Geoinžinierske zásahy môžu negatívne ovplyvniť regionálne teploty a zrážky, bezpečnosť vody, poľnohospodárske výnosy aj ľudské zdravie. 

23. novembra 2023, 9:00 Čas čítania 4:05 Oceníš multitasking a skvelý výkon. 7 dôvodov, prečo ekosystém Samsung Galaxy nesmie chýbať žiadnemu kreatívcovi Oceníš multitasking a skvelý výkon. 7 dôvodov, prečo ekosystém Samsung Galaxy nesmie chýbať žiadnemu kreatívcovi

Obrovským rizikom by tiež bolo, ak by sa technológie dostali do nesprávnych rúk, napríklad by ich získali vojnuchtiví diktátori a začali využívať ako zbraň voči susedným štátom. 

Keďže komplexné klimatické mechanizmy dopodrobna nepoznáme, vedecká obec navrhuje dodržiavanie princípu predbežnej opatrnosti vo forme rozsiahlych výskumov a testovaní, ktoré majú odhaliť rozsah a povahu možných rizík.   

Svetoví lídri sa na samite COP21 v Paríži dohodli na zastropovaní rastu globálnej teploty.
Svetoví lídri sa na samite COP21 v Paríži dohodli na zastropovaní rastu globálnej teploty. Zdroj: Flickr/UNclimatechange

Geoinžinierstvo je však s nami svojským spôsobom už tu, aspoň na papieri. Podľa nemeckého klimatického bezpečnostného analytika Olivera Gedena sú už odvážne inžinierske riešenia súčasťou ratifikovaných dohovorov o zastropovaní otepľovania pod limitom 2, respektíve 1,5 °C. Súčasťou kalkulácií sú totiž abstraktné budúce benefity z geoinžinierstva, vedené ako tzv. záporné emisie, ktoré sa raz ľudstvu podarí ušetriť v budúcnosti.

Podľa Gedena je zahrnutie neotestovaných a riskantných metód do medzinárodných smerníc dôkazom o zavádzaní až neúprimnosti zákonodarcov. „Ak sa zaviažete, že udržíte nárast pod 1,5 stupňa za každú cenu, vytvárate problém ​​bez očividne dostupných riešení. Znamená to, že geoinžinierstvo bude nevyhnutné,“ predpovedá.

25. októbra 2023, 10:00 Čas čítania 2:13 Potrebuješ novú chladničku, práčku či počítač? Táto predajňa ti dá 50 EUR na nákup spotrebnej elektroniky Potrebuješ novú chladničku, práčku či počítač? Táto predajňa ti dá 50 EUR na nákup spotrebnej elektroniky

The Economist predpokladá, že financovanie rozsiahlych geoinžinierskych projektov bude v budúcnosti možné nielen vďaka filantropickým investíciám miliardárov, ale aj prostredníctvom preskupenia obranných rozpočtov najbohatších krajín.

Výskumníci a environmentálne skupiny varujú, že geoinžinierstvom môže ľudstvo otvoriť Pandorinu skrinku a vyslať nás na cestu, z ktorej niet návratu, pričom „zabudneme“ dôsledne regulovať emisie skleníkových plynov. Dôvodom na opatrný optimizmus je vznik kontrolného a riadiaceho inštitútu C2G, ktorý má harmonizovať spoluprácu v oblasti výskumu aj implementácie geoinžinierskych metód.

Domov
Zdieľať
Diskusia