Niektoré vedecké riešenia pôsobia ako vytrhnuté zo stránok sci-fi literatúry.
Pred siedmimi rokmi sa v Paríži hlavy väčšiny štátov sveta dohodli, že teplota na Zemi by sa mala zvýšiť o maximálne 1,5 – 2 stupne Celzia. Ide o symbolickú hranicu, ktorá by mala zaručiť, že nedôjde k „nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému“.
Ak by sa oteplenie na tejto úrovni nepodarilo udržať, ľudstvo aj príroda budú mať vážny problém. „Naše oceány sa budú naďalej otepľovať a okysľovať, morský ľad a ľadovce sa budú naďalej topiť, hladina morí bude naďalej stúpať a naše počasie bude extrémnejšie,“ hovorí šéf svetových meteorológov z WMO Petteri Taalas.
Klimatické dáta však nasvedčujú tomu, že nárast priemernej teploty na dohodnutej a želanej hranici neudržíme. Svetoví lídri sa tak bez irónie tvária, že intenzívne navrhujú riešenia. Počúvame najmä o masívnom prechode na obnoviteľné zdroje energie či dotáciách na zelený rozvoj chudobných krajín.
Už menej otvorene sa hovorí o inom arzenáli zbraní v boji voči klimatickej kríze: geoinžinierstve. Tento termín označuje rozsiahlu manipuláciu inžinierskymi procesmi, ktorých cieľom je kontrola zemskej klímy a jej pozitívne ovplyvnenie.
Sci-fi alebo riešenia na kľúč?
Základy geoinžinierstva boli položené v polovici 20. storočia a vychádzali z technológií vyvinutých počas druhej svetovej vojny. Vedci sa vtedy zaoberali možnosťou zmeniť poveternostné podmienky.
Asi najznámejšou teóriou sa stalo „siatie“ zrážok: proces, ktorý sa pokúša umelo vyprovokovať dážď, aby sa viac darilo poľnohospodárskym plodinám. Robí sa to rozptýlením častíc jodidu strieborného alebo oxidu uhličitého. Kým siatie zrážok funguje len v regionálnom meradle, súčasné návrhy geoinžinierstva sa už sústredia na to globálne.
Bývalá hlava Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a dnes šéf globálneho think-tanku Climate Overshoot Commission Pascal Lamy má vo veci jasno. Svet má dnes v podstate už len tri možnosti: Veľmi rýchlo sa prispôsobíme alebo budeme efektívne odstraňovať z atmosféry CO2, a/alebo blokovať slnečné žiarenie.
V blokovaní slnečného žiarenia vedcov inšpirujú sopky
Prvý z hlavných spôsobov udržania stabilnej teploty geoinžinierstvom je intuitívny: zablokovať slnečné žiarenie. Teoreticky môžeme na orbit zemegule nainštalovať milióny malých zrkadiel alebo tienidiel.
Zvýšiť odraz prichádzajúceho slnečného žiarenia je rovnako možné aj priamo na povrchu zeme. Dá sa to spraviť pomocou rozptyľovania práškového skla či sklenených guľôčok na oceánske ľadovce. V tejto súvislosti sa spomína aj tzv. bielenie oblakov.
Najväčší progres je zatiaľ pri výskume vstrekovania aerosólov kyseliny sírovej alebo oxidu siričitého do stratosféry. Tieto látky majú blokovať slnečné lúče a odrážať ich späť do vesmíru.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aká prestížna univerzita vypúšťa do vesmíru balóny s cieľom blokovania slnečného žiarenia.
- Aké riziká predstavuje geoinžinierstvo.
- Aký priemysel už dnes zachytáva CO2 z ovzdušia.
- Čo je to princíp predbežnej opatrnosti.
