Uplynulý rok priniesol vojnové škody pre prírodu na Ukrajine, historicky najviac emisií, ale aj koniec Bolsonara.
Spravodajstvu dominovala v roku 2022 celkom oprávnene vojna na Ukrajine. Ekologické témy boli podobne ako počas koronakrízy odsunuté na vedľajšiu koľaj. Uplynulý rok však priniesol mnohé udalosti, ktoré zásadne formujú podobu planéty, na ktorej budeme žiť, a tak nezaškodí aspoň v skratke si ich zrekapitulovať.
Do nášho výberu sme zaradili aj správy, ktoré nám dovoľujú pozrieť do budúcnosti s opatrnou dávkou optimizmu. Chápeme, že nie každý chce pri záplave temných rizík stále dobrovoľne počúvať len o neodvratnosti klimatického chaosu.
1. Vojna na Ukrajine nie je len ľudská, no aj ekologická katastrofa
Ruské vojská okupujú od februára Ukrajinu a správy o tomto konflikte zase titulky všetkých médií. Okrem ľudských tragédií a ekonomickej krízy priniesla vojna aj negatívne ekologické dôsledky. Zmena dodávateľských reťazcov narušila krehkú rovnováhu na celom svete.
Západ sa na svoje pomery pomerne rýchlo skonsolidoval a uvalil sankcie na dodávky ruskej ropy a zemného plynu. Rastúce ceny energií sme okúsili všetci. Čína, Nemecko či Veľká Británia sa bohužiaľ uchýlili k (znovu)otvoreniu uhoľných elektrární. Ambiciózne ciele uhlíkovej neutrality leteli, dúfajme, že len dočasne, von oknom.
Dosahy vojny na životné prostredie priamo na Ukrajine sú viditeľné na satelitných záberoch ukrajinskej pobočky WWF. Ruská vojna podľa jej šéfa Bohdana Vykoroma ohrozuje 30 % všetkých chránených území na Ukrajine vrátane 14 ekologicky vzácnych oblastí s mokraďami.
Obrovské ekologické škody pácha priamo aj bombardovanie miest a infraštruktúry, ktoré ohrozuje najmä vodné ekosystémy. „Naše chránené územia a ekosystémy poškodili výbuchy, presuny vojenských vozidiel, požiare, nekontrolovateľná ťažba dreva na vojenské účely a na kúrenie, ale aj výstavba vojenských opevnení,“ rekapituluje Vykomora.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
2. Prešľapovanie na mieste počas 27. klimatickej konferencie COP
Klimatický samit COP 27 sa tento rok s výrazne menšou pompou ako pred rokom v Glasgowe odohral v egyptskom Šarm aš-Šajchu. Štáty sa v Egypte nedokázali dohodnúť na zvýšení svojich ambícií v boji proti klimatickej zmene a prijať radikálnejšie zníženie emisií skleníkových plynov.
Slovenský tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča, ktorý viedol našu delegáciu, považuje za „jednoznačné sklamanie“ fakt, že krajiny sa nezhodli na zastavení dotácií ťažby zemného plynu a neotváraní nových ložísk. Za hlavné prekážky označil postoj Číny a Egypta.
Usporiadateľská krajina sa viac sústredila na vznik fondu solidarity, cez ktorý by mali bohaté krajiny prispievať tým najchudobnejším na zmierňovanie následkov klimatickej zmeny. Tzv. adaptačná agenda zo Šarm Aš-Šajchu obsahuje 30 cieľov, ktoré majú do konca desaťročia zlepšiť životy štyroch miliárd ľudí. Do pohybu má každoročne uviesť až 300 miliárd dolárov.
3. OSN pomaly dochádzajú metafory
Vieme, že ak chceme udržať nádej na zastropovanie rastu teploty na 1,5 °C, musíme do roku 2030 emisie skleníkových plynov znížiť až o polovicu. Robíme však pravý opak a aj tento rok dosiahli podľa výročnej štúdie OSN emisie uhlíka rekordné hodnoty. Globálne emisie CO2 narástli o 1 % a ustálili sa na novom rekorde 36,6 miliardy ton. Alarmujúci nárast zaznamenali meteorológovia aj v prípade mimoriadne škodlivého metánu.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ktorá európska krajina nainštalovala v roku 2022 najviac solárnych panelov.
- V čom tkvie riziko reaktorov na jadrovú fúziu.
- Prečo pribudlo tento rok toľko protestov v galériách.
- Prečo sa tešili environmentalisti z výsledku brazílskych volieb.
