Dĺžka stopáže však nemusí mať vôbec nič s kvalitou snímky, takže sa pravdepodobne nemáme čoho obávať.
V roku 1998 natočil vtedy ešte len začínajúci režisér Christopher Nolan mysteriózny krimi-thriller Following, v ktorom sme mohli sledovať príbeh spisovateľa, žijúceho v Londýne svoj samotársky, ničím nerušený život. Spisovateľ sa jedného dňa rozhodne, že ako inšpiráciu k svojej tvorbe začne nenápadne sledovať nič netušiacich ľudí. Čo sa však stane v prípade, keď poruší svoje pravidlo náhodného, jednorázového sledovania? Túto otázku nám Nolan zodpovedal vo svojej debutovej snímke za nie príliš dlhých 69 minút.
Obratom sa ale pozrime na rok 2014, kedy už Christopherova kariéra bola v stave plného rozkvetu. V danom roku natočil úspešný Interstellar, ktorý sa mohol pochváliť takmer trojhodinovou dĺžkou. V prípade vojnového Dunkirku by sme teda mohli očakávať taktiež nemalú dĺžku, ale opak bude pravdou, vážení. Tentokrát sa režisér rozhodol, že niekedy je menej viac, a po spomínanom Following bude Dunkirk jeho najkratší počin (s dĺžkou 107 minút). Podľa všetkého by sme mali očakávať skôr takzvaný "survival-movie" než klasickú vojnovú snímku, takže skrátená stopáž sa dá ľahšie pochopiť. Bude však zaujímavé sledovať, ako ju Nolan rozdelí medzi pozemné, letecké a námorné boje. Čo si o tom myslíte vy? Veríte, že filmu bude na plnohodnotné zobrazenie jeho troch časti 107 minút postačovať?
