Modern Warfare sa po rokoch vracia so silnou kampaňou.
Call of Duty je posledné dva-tri roky v problémoch, Activision to však so svojimi štúdiami zatiaľ zvláda ukočírovať, aj keď za nesmiernu cenu na životoch ľudí, ktorí do hier dali všetko. Odporúčame si prečítať tento článok, ktorý do takéhoto nehumánneho vývoja a zamestnania vnáša potrebné svetlo. Od roku 2003 a samotného začiatku série pre Activision vytvárajú každoročne (s výnimkou roku 2004) nový titul tri štúdiá (Infinity Ward, Treyarch a Sledgehammer Games).
Treyarch je po skončení Modern Warfare trilógie zrejme najstabilnejším. Každé 3 roky vydal nový diel Black Ops, čo vyvrcholilo minulý rok s podtitulom IIII. Oplýval síce Battle Royale režimom, no v priebehu vývoja sa zrušila kampaň. Nastal crunch a nekonečné nadčasy. Treyarch to však zvládol, no vôbec si neoddýchol. Už teraz totiž makajú na ďalšom diele. Sledgehammer Games a Raven mali viesť vývoj nového titulu. Nakoniec však budú len podpornými tímami pre Treyarch, ktorý má pripravovať Black Ops 5.
Do toho všetkého prichádza Infinity Ward s ich Modern Warfare. Nejde o prequel, sequel, ani reštart ako taký. Najlepšie zrejme znie označenie reboot. Nechceme prezrádzať nič z deja, ale zdá sa, že štúdio v budúcnosti vydá ďalšie diely z populárnej série s tým, že spracuje udalosti trilógie (a očividne aj niektoré čerstvé) v novom duchu a kabáte. V tohtoročnom počine sa však pozrieme do hneď niekoľkých oblastí v rôznych krajinách a kontinentoch na Zemi.
Hlavnú rolu hrá fiktívna krajina Uzrikstan. Tá (ne)má odkazovať na mnohé súčasné krajiny z Blízkeho východu, ktoré si prešli okupáciou cudzích vojsk. Američania si v dnešnej problémovej dobe znova rypli (nielen) do Ruska. Práve jeden z ich militantov pôsobí ako terorista, ochotný mučiť a zabíjať deti na Blízkom východe.
Tvorcovia celý čas tvrdili, že ich hra nie je politická a stoja si za tým. Dovolil by som si však povedať, že pravda je inde. V kampani sa síce nedočkáme niečoho ako No Russia z MW2, no aj tak je prítomný útok chemickými zbraňami, po ktorom umierajú nevinní civilisti. Voči tomuto sa ozvali aj veteráni, ktorí tvrdili, že hra pracuje s týmito motívmi necitlivo a podobné vojnové zločiny by nemali byť jej súčasťou.
Zaujímavosťou je, že hra v istom bode spomína Death Highway. Ide o diaľnicu medzi Kuvajtom a Irakom. Diaľnica bola v roku 1990 v skutočnosti použitá na presun jednotiek Irackej armády pred inváziou Kuvajtu. Po Vojne v Prezskom zálive (Gulf War) ju opravili. V roku 2001 americké, kanadské, britské a francúzske vzdušné sily túto diaľnicu zbombardovali. V počiatočných fázach americkej invázie do Iraku v roku 2003 ju využívala aj armáda USA.
Pokúšali sa totiž po nej stiahnuť iracké vojenské sily. Hra však prezentuje túto udalosť úplne inak. Skrýva sa síce za fiktívnu udalosť, no každému je jasné, o čo vývojárom išlo. Konflikt zamenila za Ruskú inváziu, počas ktorej mali Rusi túto cestu zbombardovať a zabiť pri tom aj civilistov (Rusi pritom v pôvodnom konflikte neboli aktívne zapojení). Call of Duty bolo vždy americkou propagandou a očividne sa to nikdy nezmení.
Venovať sa tejto téme by však bolo na celkom iný článok. Namiesto toho sa zameriame na kvality príbehovej kampane. Tá je miestami odvážna, inokedy zase nesmierne klišé. Pracuje s viacerými motívmi, ako pomsta, zrada, bolesť, strata, terorizmus, poslúchanie rozkazov a podobne.
Až na následky vojny na civilistoch a nevinných v príbehu vôbec nefungujú emócie. A to sme svedkami obety či smrtí. Jednotlivé udalosti, teroristické činy a podobne nemajú žiadny dopad a slúžia len ako premostenie príbehu. Bohužiaľ, kampaň prejdeš behom 5-6 hodín (v závislosti na obtiažnosti, ja som hral na Hardened). Postavy si nestihneš obľúbiť, keďže ich ani nestihneš spoznať. Call of Duty o tom nikdy nebolo, áno, no je to škoda.
Aj v pôvodnej Modern Warfare trilógii je plejáda sympatických postáv, no keď má každá priestor tak 10-15 minút, nestihnú sa ti dostať pod kožu. Aj keď mám pocit, že v prípade týchto umelých bábik by nepomohlo, ani keby mali viac cutscén ako God of War. A aj ten Price má plusové body vlastne len z nostalgie.
Dočkáš sa niekoľkých silnejších momentov a zábavných akčných pasáží, no väčšinou ide o stereotypné a sterilné sekvencie, aké si už vo FPS hrách hral mnohokrát. Oveľa pamätihodnejšie a údernejšie akčné sekvencie boli už v prvom Modern Warfare, ktoré vyšlo pred 10 rokmi. Tá kampaň však bola oveľa záživnejšia a zábavnejšia.
Našťastie sa nový diel nesnaží lacno „dostať“ hráča naskriptovanými epickými sekvenciami. Stačí si spomenúť na náraz vlaku v minulom diele (WWII) a človek je rád, že sa niečoho podobného tentoraz nedočká.
Niektoré stealth pasáže a misie špeciálnych jednotiek, čistiacich izbu po izbe v prehľadávanom dome, som si nesmierne užil. Je však škoda, že autoheal výrazne narúša level dizajn. Oveľa napínavejším a lepším zážitkom by bolo, keby v týchto misiách nebol prítomný. Aj tak sú však tieto sekcie najlepšími v hre. Pomáha tomu aj gunplay, ktorý je stále na vysokej úrovni.
Call of Duty vie, ako vyvíjať strieľačku, v ktorej ťa baví strieľať z každej zbrane. Ešte než si to všetko ale osvojíš, udrie ti do očí nádherná vizuálna stránka. Modern Warfare miestami pôsobí ako next-gen FPS. Neviem sa dočkať na ich skutočnú next-gen hru, aj keď tá zrejme príde až o nejakých 5-6 rokov, keďže najbližšie hry budú stále cross-gen.
Skvele je na tom aj technická stránka, teda aspoň, čo sa singleplayeru týka. Hra nepadá, FPS si držia svoju stabilnú úroveň a spoločne s nádhernou audiovizuálnou stránkou sa kampaň hrá jednoducho úžasne. Horšie to však je s multiplayerom. Počas úvodného víkendu servery zrejme nezniesli nápor hráčov a padali jedna radosť. Vyhodilo ma z jednej z 7 hier, čo nie je nikdy príjemné.
Otravné to je však aj v lobby, čo sa dialo neustále. Vzhľadom na meno značky je to tak trochu neodpustiteľné. Ešte horšie to bolo v co-op režimoch Spec Ops. Jeden z nich, Survival, je mimochodom exkluzívny pre PS4 na celý rok. Spec Ops sú co-op misie, kde sa vo štvorici púšťate do nepriateľských vĺn s rôznymi úlohami. Partia kamarátov sa v ňom môže zabaviť na dlhé hodiny, módy však vyžadujú veľkú pozornosť a tímovú hru. Hrá sa síce proti botom, no ich nekonečné vlny dostanú do kolien aj najskúsenejšieho hráča série.
A keď som si už konečne v polovici úlohy myslel, že sa to vlastne celkom dá, dorazili tanky a s tímom sme skončili. Dalo by sa povedať, že ide o férovú výzvu, no len ťažko pre náhodnú partiu hráčov nevyužívajúcich komunikáciu a ochotu spolupracovať. Ak sa však necítiš na multiplayer a rád by si v Modern Warfare strávil viac času, Spec Ops je ideálnou voľbou.
No a potom je tu multiplayer. Túto generáciu som hral len multiplayery pre WWII a Advanced Warfare, no bez zaváhania môžem prehlásiť, že ma baví až tento. Je trochu taktickejší a určite nie taký zbrklý. Mapy sú trochu otvorenejšie, nedostanete náhodný kill z hodeného noža a mal som dojem, že sa menej využívajú aj perky a killstreaky.
Skrátka, multiplayer Modern Warfare je prístupnejší pre nových hráčov. Bezpochyby si však zachováva svoju DNA a dokáže uspokojiť dlhoročných fanúšikov série. Na výber máš medzi množstvom módov, pričom niektoré ešte vývojári doplnia po vydaní. Najlepšie bude zrejme začať s Team Deatmatch, Realism či Search and Destroy.
Fanúšikom otvorenejších priestorov sadne Ground War. V ňom sú prítomné aj tanky, mnoholevelový vertikálny štýl gameplayu. Napratať do menšej Battlefield mapy DNA Call of Duty, akosi mi to vôbec nesadlo a po pár kolách som sa k tomuto módu už nevrátil. Multiplayer je však plný zábavných módov, vrátane Cyber Attack, Free for All, Headquarters (Conquest s pohyblivými sa cieľmi) či Gunpoint. Ide o novinku, kedy sa proti sebe postavia dva tímy s dvomi členmi na malých kúskoch máp. Ide o rýchly režim spoliehajúci sa na zručnosti a tímovú prácu hráčov.
Postupným získavaním experiences (XP) si hráč odomyká možnosť nových zbraní a vybavenia, ako aj možnosti jeho úpravy. K dispozícii je aj úprava in-game perkov a killstreakov. Upravovať si môžeš aj svoju postavu a všetko okolo klanov.
V multiplayeri dokážeš stráviť pár dlhých mesiacov, o čo sa postará aj post-launch plán. Modern Warfare neoplýva žiadnym Battle Passom, a tak dostaneš všetok dodatočný obsah do multiplayeru celkom zdarma, či už to budú zbrane, mapy alebo módy. Po rokoch by som dokonca zašiel až k prehláseniu, že ma multiplayer bavil viac ako singleplayer. Nepovedal by som, že sa toho vzhľadom na funkčný model hier z minulých rokov dočkám.
Stále budem viac inklinovať k Battlefieldu (keby tak ohlásili BC 2 remaster alebo tretí diel, akékoľvek FPS multiplayery by museli ísť bokom), no minimálne pár dní ešte s CoD strávim. V mojom prípade je to veľký úspech, keďže počas tejto generácie som sa viac ako týždeň udržal len pri multiplayeri Uncharted 4 a The Last of Us.
Call of Duty: Modern Warfare sa vrátilo so vztýčenou hlavou. Hráčom ponúka 3 rôzne režimy. Nadpriemerná singleplayerová kampaň (aj keď by už konečne mohla byť dlhšia), skvelo navrhnuté tímové Spec Ops, no a na záver vynikajúco vyvážený multiplayer s novinkami, ktoré ocení každý serióznejší hráč FPS. Škoda tých problémov so servermi hneď pri launchi.
Pripočítaj si k tomu nádhernú vizuálnu stránku a zábavnú hrateľnosť a vyjde ti chvályhodný finálny produkt. A ak si si v posledných rokoch nevedel nájsť k sérii cestu, mal by si to s Modern Warfare vyskúšať. Vzhľadom na problémy s pripojením a nevýraznú kampaň ale nemôžem udeliť viac ako 7,5/10, čo je však veľmi pozitívne hodnotenie.
