Neslávne známa leopoldovská vzbura si vyžiadala tvrdý zásah, pri ktorom bolo zranených niekoľko desiatok ľudí. Pozreli sme sa, ako v realite vyzerali okolnosti zachytené v novom slovenskom filme Amnestie.
V januári 1990 sa vtedajší prezident Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR) Václav Havel rozhodol udeliť väzňom pomerne širokú amnestiu. Po slobode ale, okrem trestancov odsúdených na niekoľko rokov, túžili aj nebezpeční vrahovia, sexuálni delikventi či lúpežníci, ktorých boli vo väznici v Leopoldove stovky. Na úvod treba povedať, že leopoldovská väznica je v bývalej pevnosti.
Keď však väzni zistili, že sa na nich amnestie nevzťahujú, rozpútali v priestoroch väznice horiace peklo, pri ktorom zničili majetok za desiatky miliónov vtedajších korún a takmer zaživa upálili ďalších 150 spoluväzňov. Zásah z konca marca 1990 sa ale postaral o zaistenie poriadku. Takto prebiehala najväčšia vzbura väzňov v bývalom Česko-Slovensku.
Bývalý riaditeľ väznice Oto Lobodáš, v ktorého mali trestanci výnimočnú dôveru a vyšetrovateľ vzbury Peter Vačok sa pre Refresher zhodli, že vzbura mohla byť zastavená už na jej počiatku. V tomto smere však podľa nich nebola z istých miest prejavená dostatočná vôľa.
- Akých kriminálnikov dostali na slobodu amnestie Václava Havla
- O príčinách vzbury a jej výsledku z pohľadu bývalého riaditeľa väznice a vyšetrovateľa trestancov
- Čím všetkým sa väzni vyzbrojili a ako prebiehal ich odpor
- Ako vyzeral zásah špeciálnych jednotiek
- Aké tresty čakali vzbúrencov
Z prepustených väzňov sa stali mafiáni aj sériový vrah
Po páde komunizmu a následnom zvolení za prezidenta vydal Václav Havel širokú amnestiu. Zo zhruba 31 000 väzňov sa vzťahovala na 23 260 trestancov. Z niektorých z nich sa časom vykľuli hrozivé kriminálne živly, ako neskorší sériový vrah Jozef Slovák, bratislavský mafián Vladimír Daniš alias Tuti, či niekdajší šéf východoslovenskej mafie Róbert Holub.
„Havlove amnestie stáli kopu utrpenia, ľudských životov a škôd na majetku. Aj keby sa vtedy vypustili len takí drobní zlodeji, vo väzení sa trestancom otvoria rôzne obzory, a je vysoká pravdepodobnosť, že aj drobní kriminálnici po príchode na slobodu taktiež okúsia násilné delikty. Buď preto, aby mali z čoho žiť, alebo aby rozšírili svoju zločineckú špecializáciu. Dnes už je jasné, že amnestie Havla boli veľkou politickou chybou. Je už síce neskoro plakať, no politici a národ by sa z toho mali raz a navždy poučiť. Robiť chyby nie je totiž určite také zlé, ako ich znova opakovať,“ mysli si bývalý kriminalista Matej Snopko.
Podľa Teraz.sk sa v leopoldovskej väznici vtedy nachádzalo približne 2 500 väzňov, z nich prepustili asi 600. Väčšina tých, čo ostali, ale patrila do tretej najťažšej nápravnovýchovnej skupiny. Medzi nimi bolo viac ako 200 vrahov, 170 sexuálnych delikventov a približne 690 zlodejov (lúpež/krádež veľkého rozsahu). Havlove amnestie boli pomerne široké, ale najhorší trestanci spadali pod paragraf 41 a teda v ich prípade išlo o obzvlášť nebezpečnú recidívu. Tých sa, pochopiteľne, amnestie netýkali. Istú dobu si ale mysleli, že sa z väzenia dostanú aj títo vrahovia či sexuálni delikventi.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či sa vrahovia dostali na slobodu
- Ako väzni vyhnali dozorcov a zabarikádovali sa v časti väznice
- Ako dlho vzbura trvala a čo vzbúrenci žiadali od štátu
- Prečo chceli vzbúrenci upáliť 150 spoluväzňov
- Ako vyzeral zásah bezpečnostných zložiek a prečo vyzliekali väzňov donaha
- Ako sa vzbure podľa vtedajšieho riaditeľa a vyšetrovateľa dalo predísť