Otec filmového Terminátora takmer natočil R-kového Spideyho.
Po dlhšej pauze sa vraciame k sérii Filmy, ktoré nikdy nevznikli, aj keď by sa pokojne mohla premenovať na Komiksovky, ktoré nikdy nevznikli. A opäť si posvietime na najobľúbenejšieho superhrdinu, ktorého nedávno postihol nešťastný osud.
Z nadpisu ti je už jasné, že svojho Spider-Mana si chcel natočiť aj James Cameron, otec ságy Terminátor a režisér filmov Aliens, Titanic či Avatar. Ešte pred tým, než práva na Spideyho vlastnilo Sony a svoju víziu nakrútil Sam Raimi, ich na Cameronov popud kúpila spoločnosť Carolco, ktorá produkovala aj druhý diel Terminátora.
Ako dodal sám Cameron pre magazín Collider v roku 2004: „Spider-Man sa nikam nehýbal. Nikto s tou značkou nič nerobil. Postavy z Marvelu sa v tej dobe príliš nevyužívali. Tak som nechal Carolco kúpiť Spider-Mana. Chcel som natočiť sériu filmov."
Cameron k filmu napísal vyše 50-stránkový "scripment", čo je niečo medzi treatmentom (krátke spracovanie príbehu) a scriptom (scenárom). Podobne ako neskôr Sam Raimi, aj on chcel vyrozprávať zrod pavúčieho hrdinu, v jeho príbehu však nechýbali vulgarizmy, sex či bizarné scény na hranici vkusu.
Režisér nemal v castingu úplne jasno, no hovorí sa, že jednou z jeho volieb bol Leonardo DiCaprio. Toho s Cameronom neskôr čakal Titanic a hviezdna kariéra, tá však pokojne mohla začať skôr a úplne inak. Je však nepravdepodobné, že by herec s ponukou súhlasil, keďže neskôr odmietol stať sa Peterom Parkerom aj v Raimiho Spider-Manovi.
Dôvod bol podľa Lea jednoduchý: „Bola to jedna z tých situácií ako pri Robinovi (pozn.: herec taktiež odmietol hrať Robina v Schumacherovom Batman Forever), kedy som sa necítil pripravený obliecť si ten kostým.“
Ešte viac, ako o DiCapriovi, sa však ako o Cameronovom Spider-Manovi hovorilo o Edwardovi Furlongovi. Pokiaľ ti to meno nič nehovorí, ide o herca, ktorý si zahral mladého Johna Connora v druhom Terminátorovi. Ak si ten film videl, vieš, že by bol výbornou voľbou. V predpokladanej dobe nakrúcania mal okolo 15 rokov a že by mu to ako reportérovi Daily Bugle svedčalo, ťa presvedčí aj nižšia fotografia z filmu Pecker.
Ako každý superhrdina, aj Spider-Man potrebuje záporákov. V Cameronovom príbehu sa objavovali dvaja. Prvým bol Carlton Strand, bohatý a skorumpovaný biznismen/mafián so schopnosťami Electra. Cameron ho napísal ako veľmi osamelú postavu, ktorá sa kvôli elektrine vo svojom tele nemôže nikoho dotknúť a svoje schopnosti využíva na manipuláciu s technológiami a ľahkému získavaniu informácií, dát a peňazí.
Jeho pravou rukou mal byť Boyd, ktorý bol defacto Sandmanom. Cameron sa rozhodol nepoužiť pravé mená postáv a známych zločincov mierne pretvoriť. „Electra“ si mal zahrať Lance Henriksen a „Sandmana“ Michael Biehn. Prvého môžeš poznať ako androida z Aliens a druhého ako Kylea Reesa z prvého Terminátora.
V oboch prípadoch by išlo o zaujímavé voľby. Najzaujímavejším však bolo údajné angažovanie Arnolda Schwarzeneggera, ktorý mal mať vo filme malé cameo ako Otto Octavius, resp. Doctor Octopus a predstaviť tak svoju postavu pre prípadné pokračovania.
Zvyšok castingu taktiež nebol na zahodenie. Maggie Smith ako teta May, Robyn Lively ako Mary Jane Watson, R. Lee Ermey ako J. J. Jameson a hovorilo sa aj o Drew Barrymore ako Gwen Stacy.
Vráťme sa však k príbehu. V 90. rokoch zadal Burtonov Batman tón superhrdinských filmov. A v podobnom, temnejšom duchu, chcel Cameron spracovať aj svojho obľúbenca. V jeho scripmente bol Peter Parker nerd, ktorý populárnymi a bohatými deťmi svojho veku pohŕdal. Taktiež sa tam však objavovalo niekoľko scén, ktoré spôsobovali nechápavé pohľady a nadvihnuté obočia.
Cameron poňal získanie pavúčich schopností ako metaforu k dospievaniu. Peter napríklad objaví schopnosť strieľať pavučiny ráno v posteli, kedy s námahou odkryje zalepenú perinu. Uff.
Podobne nevkusná bola aj scéna, v ktorej Peter Parker zo strechy domu špehoval vyzliekajúcu sa Mary Jane, ktorá len v nohavičkách vkĺzla do svojej postele. A do tretice môžeme spomenúť ich spoločnú bondage sex scénu, v ktorej Spider-Man zoberie Mary Jane na vrchol mostu Brooklyn Bridge, kde ju zviaže pavučinami a popritom vysvetľuje, ako sa rozmnožujú pavúky.
Zaujímavé je, že aj napriek tomuto všetkému príbeh ocenil aj Stan Lee. :„Bol to Spider-Man, akého sme všetci poznali a milovali. A predsa to všetko pôsobilo akosi novo a čerstvo.“ Jednou z noviniek bol napríklad fakt, že Peter si svoje vystreľovače pavučín vyrobil, aby prekryl svoje zmutované žily. Že bude Spidey strieľať pavučinu priamo zo svojich rúk bol jeden z aspektov, ktorý neskôr prebrali scenáristi Raimiho Spider-Mana.
Ďalšou zmenou bol J. Jonah Jameson, ktorý bol v Cameronovom filme vedúcim televíznej stanice, nie novín. A Spider-Man si v začiatkoch svojej kariéry podľa Camerona zarábal ako pouličný umelec, nie zápasník.
Osud tohto filmu bol však spečatený dávno pred jeho vznikom. Už nedostatočný rozpočet filmu, 50 miliónov dolárov (pozn.: True Lies malo 100, Titanic 200), naznačoval, že priviesť Spider-Mana na strieborné plátna bude náročné. Definitívnu bodku za vznikom filmu však dalo samotné Carolco, ktoré zbankrotovalo.
Navyše, kúpna zmluva k právam na Spideyho bola nedokonalá a tak sa onedlho začali dlhé a nákladné súdne spory. To odradilo aj štúdio Fox, aby Cameronovu víziu filmu podporilo a práva kúpilo. Ako sám režisér dodal: „Keď Carolco padlo, tie práva bolo možné získať, ale neusiloval som sa spraviť to, lebo som už vtedy pripravoval Titanic a iné projekty.“
Dnes sa môžeme iba pýtať, či je neexistencia tohto filmu dobrá, alebo na škodu. Koniec-koncov, Cameronov scripment si môže prečítať každý a spraviť si tak vlastný názor. Jedno je však isté - je príjemné o tomto filme, ktorý nikdy nevznikol, aspoň vedieť. Nabudúce si zase niečo povieme o Batmanovi.
