Viackrát sa sám prihlásil, no odborníci v ňom paradoxne veľké nebezpečenstvo pre spoločnosť nevideli.
Carroll Edward Cole je dokonalý prípad zlyhania štátnych inštitúcií a systému ako takého. Za svoj búrlivý život sa opakovane ocitol pred súdom, no z väzenia sa mu vždy za prapodivných okolností podarilo dostať.
Viackrát sa pritom prišiel sám udať na políciu, či niekoľkokrát dobrovoľne navštívil psychiatrické zariadenia za účelom liečby. Podľa vyjadrenia psychiatrov mal však len zneužívať svoju ťažkú minulosť, aby si v psychiatrických liečebniach zaistil strechu nad hlavou.
Laxný prístup psychológov, pedagógov, psychiatrov aj vyšetrovateľov napokon stál život desiatok žien. Presné číslo nie je dodnes známe a zrejme ani nikdy nebude. Ako sa začal Carrollov príbeh?
Namiesto vytúženej dcéry, Carroll
Všetko sa začalo už v deň Carrollovho narodenia. Matka sa nevedela vyrovnať s narodením syna, vychovávala ho preto ako dcéru. Dievčenské meno, dlhé vlasy, šatičky a oslovovanie „my little girl“. Psychika malého Carrolla bola skúšaná hneď od začiatku.
Ideálny vzťah nemal ani so svojim otcom. Tesne po jeho narodení v roku 1939 odchádza otec bojovať do 2. svetovej vojny. Aj po návrate z bojov však odchádza na dlhé pracovné cesty. Vôbec nepomáha ani jeho prítomnosť v domácnosti. Voči svojej manželke je nadmieru submisívny a so synom ju nechá manipulovať podľa jej predstáv.
Despotická matka ťahá malého syna už od piatich rokov za svojimi milencami na hotelové izby, kde je očitým svedkom všetkých sexuálnych aktivít. Kvôli nezáujmu matky nastupuje do školy až o 2 roky neskôr a medzi vrstovníkmi sa vďaka dievčenskému menu a štýlu obliekania stáva ľahkým terčom šikany.
Prvej vraždy sa dopustil v ôsmich rokoch
S urážkami a osočovaním sa vyrovnáva po svojom. Od kolektívu sa izoluje a svoju stúpajúcu agresivitu si začína vybíjať na bábikách a drobnými krádežami. Keď má Carroll 8, ocitá sa s celou triedou na školskom výlete, ktorý postihne veľká tragédia.
Pri kúpaní sa jeden z jeho spolužiakov topí a prichádza o život. Tieň podozrenia okamžite padá na Carrolla, ktorý sa podľa viacerých svedkov nachádzal blízko neho. Fakt, že Carroll topiacemu sa chlapcovi nepomohol bol prisudzovaný šoku, ktorý sa ho mal v napätej chvíli zmocniť.
Carroll sa neskôr k prípadu vyjadril a popísal, ako doslova čakal, kedy bude vodca šikany a hlavný agresor sám, aby mu oplatil všetko, čo spôsobil on jemu. Vo vode ho mal napadnúť a následne stiahnuť pod hladinu, kde ho držal až do samého konca.
Bolo to prvýkrát, keď si uvedomil, aká tenká je hranica medzi predstavami a realitou a zároveň medzi životom a smrťou. Vražda chlapca bola presne ten okamih, keď sa u Carrolla malo patologické správanie rozvinúť v patológiu osobnosti.
V štrnástich už vykazuje širokú škálu rôznych psychických a behaviorálnych porúch. Na rováši má krádeže, neustále klamanie, lúpežné prepadnutia, ale aj nadmerné požívanie alkoholu.
Aj kvôli tomu je posadený pred rad odborníkov z oblasti psychológie a psychiatrie, ktorí u neho jednotlivé poruchy odborne popisujú a napokon ho vystavujú aj testu inteligencie, ktorý odhaľuje, že v Carrollovi drieme mozog génia. Jeho IQ má hodnotu 152 a ako vznik poruchového správania odborníci označujú zlú výchovu a zlé rodinné zázemie.
Asi najviac sa na Carrollovi odráža nedostačujúci vzťah s otcom a frustrujúci vzťah k matke. Taktiež skúmajú aj rodinnú anamnézu, v ktorej okrem matkinej patologickej osobnosti nezisťujú väčšie problémy.
Zlyhanie systému
Po ukončení strednej školy sa Carroll, zrejme pre nedostatočný pocit muža, rozhodne pre povolanie vojaka. Chce si tým kompenzovať celoživotnú rolu dievčaťa. Myslí si, že iba nadmerne maskulínnou profesiou sa z neho stane plnohodnotný muž.
Z armády je však čoskoro pre svoje delikty vylúčený. Konkrétne sa dopustil krádeže z muničných skladov, podarilo sa mu ukradnúť viacero zbraní a výbušnín. Tie následne aj použil pri zapaľovaní áut na diaľnici.
Ako 22-ročný sa dopúšťa ďalšieho trestného činu, keď sa s kladivom v ruke vrhne na nič netušiaci pár v aute. Za tento útok bol odsúdený na smiešnych 30 dní verejnoprospešných prác. Môžeme teda hovoriť o ďalšom zlyhaní justičného systému.
Vzápätí však zlyhá aj zdravotná starostlivosť. Carroll sa totiž už nasledujúci rok príde sám prihlásiť do psychiatrickej liečebne. Personálu sa zdôveruje so svojimi nutkavými potrebami znásilňovania a zabíjania, ktorým sa nevie ubrániť.
Zdieľať svoje detstvo s psychiatrami ale odmieta. Tí mu diagnostikujú sociopatiu a disociálnu poruchu osobnosti, no doporučená mu je aj cez to všetko len dobrovoľná liečba.
Jeho výroky o nutkavých potrebách ubližovania tak ani oni neberú úplne vážne. Nasledujúce roky sa dopúšťa viacerých zločinov, pričom nocľah strieda vo všemožných psychiatrických zariadeniach. Z liečebného programu je vždy po krátkom čase prepustený.
V 25-rokoch je opäť zadržaný, tentokrát za pokus o vraždu mladej ženy. Za mrežami si ale posedí len pár dní. Dôvodom má byť jeho psychiatrický profil, ktorý mu v tomto prípade nahráva do karát. Justičný systém sa na neho totiž pozerá ako na „psychicky chorého“.
V tom istom roku si za ženu berie striptérku. Podľa očakávaní vydrží ich vzťah len dva roky. Jej profesiu už Carroll nehodlá ďalej tolerovať a jasne to svojej manželke vysvetľuje. Zapaľuje celý hotel, v ktorom spolu bývali. Za tento čin je opäť odvlečený v putách a odsúdený za podpaľačstvo. Dostáva 2 roky natvrdo, no už po roku sa dostáva na slobodu.
V roku 1967 sa vláme do domu, kde sa pokúsi v spánku uškrtiť iba 11-ročnú dievčinu. Čin sa mu však nepodarilo dokonať a za pokus o vraždu je tentokrát odsúdený na päť rokov.
Zdravý rozum by povedal, že za toľké prečiny, priestupky a vyčíňanie mu súd naloží vysoký trest. Uvedomí si, že takýto človek očividne nemôže pobehovať voľne po svete, pretože je skrátka nenapraviteľný. Americkému justičnému systému to však očividne nenapadlo.
Keď sa musí sériový vrah prihlásiť sám na polícii
Za 3 roky je vďaka dobrému správaniu znova medzi bežnými smrteľníkmi. Je rok 1970 a Carroll Cole má 31 rokov. Hľadá si zamestnanie, v ktorom by mohol mať dostatok slobody. Ako ideálna sa mu vidí práca vodiča kamiónu.
Pohybuje sa po území viacerých štátov, najmä Kalifornie, Nevady a Texasu, kde si opakovane vyhľadáva obete a pokúša sa ich sexuálne zneužiť. Zakaždým sa však ženám podarilo utiecť.
Uvedomujúc si, že to takto ďalej nepôjde, opäť sa dobrovoľne hlási na psychiatriu, kde v ňom kompetentní vidia len manipulatívneho človeka, ktorý chce stravu a strechu nad hlavou. Jeho príbehy pokladajú za vymyslené a posielajú ho nazad domov. Až neuveriteľne laxný prístup, ktorý si v nasledujúcich rokoch vyžiada životy desiatok žien.
Na odporúčanie sa teda vracia domov do San Diega, kde v priebehu jedného roka znásilní a zavraždí 3 ženy. Pre nedostatok dôkazov ho ale nemôžu obviniť. O rok neskôr je jeho bilancia rovnaká. Na svedomí má ďalšie 3 ženy, pri ktorých použije rovnaké modus operandi.
I keď sa Carroll viackrát pokúšal o rodinný život, nikdy v ňom nevedel zotrvať, sexuálne a vražedné myšlienky ho skrátka vždy premohli. Úrady však mali v tomto prípade konať, no namiesto toho si nikdy z Carrolla Colea nerobili ťažkú hlavu a zväčša v ňom videli len podvodníka, ktorý sa chce priživiť na svojom ťažkom detstve.
Jeho zatknutie je podobne absurdné ako celý tento príbeh. Carroll Cole sa totiž prihlásil na polícii sám. K svojim kriminálnym činom sa priznal v roku 1981. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že za 9 rokov práce na cestách mohol znásilniť a zavraždiť až 30 žien.
Nie len, že si svoju prácu nesplnili pedagógovia, psychológovia a psychiatri, ale totálne zlyhali aj samotní vyšetrovatelia. Carroll bol za svoje činy odsúdený na doživotie s možnosťou prepustenia, no to sa mu nepáčilo. Dožadoval sa trestu smrti.
Na nasledujúcich vypočutiach sa mu dodatočne podarilo presvedčiť porotu o ďalších 35 vraždách, ktorých sa mal dopustiť. V roku 1985 je ako 47-ročný napokon odsúdený k vysnívanému trestu smrti a popravený.
