Skutočne je za sériou detských vrážd v Atlante Wayne Williams?
Leto roku 1979 prinieslo do Atlanty okrem horúčav aj sériu detských vrážd, z ktorých sa nikdy úplne nespamätala. Policajné úrady si dlho z vrážd veľkú hlavu nerobili. Spočiatku nedávali jednotlivé vraždy ani do súvislosti, no to sa zmenilo, keď telá neprestávali pribúdať.
Za neochotou polície mohol stáť aj afroamerický pôvod všetkých zavraždených. To je teraz však už ťažko preukázateľné. Po čase boli k prípadu povolaní aj agenti FBI, ktorých novodobé metódy s prípadom síce do značnej miery pohli, no nikdy neboli aj tak úplne objasnené.
Krv v uliciach Atlanty
Prvá vražda otriasla Atlantou 21. júla 1979, kedy bez akýchkoľvek stôp zmizol len 14-ročný Edward Smith. O štyri dni neskôr ho nasledoval rovnako starý Alfred Evans. Ich telá boli objavené v blízkych lesoch o týždeň neskôr. Zatiaľ čo Edward bol usmrtený zrejme výstrelom z brokovnice, Alfred mal na tele známky po škrtení.
Obhliadajúci vyšetrovatelia vtedy ani len netušili, čo sa týmito vraždami odštartovalo. Nasledovala pár týždňová odmlka, aby sa vrah 4. septembra opäť prihlásil. Premávajúc sa po uliciach Atlanty na bicykli zmizol za bieleho dňa ďalší chlapec afroamerického pôvodu. Bicykel bol síce o týždeň neskôr nájdený na okraji mesta, no po jeho vlastníkovi nebolo ani stopy.
Medzitým však vrah nepoľavoval a koncom októbra opäť zaútočil. Tentokrát mala obeť iba 9 rokov. Telo vyšetrovatelia objavili taktiež v priebehu novembra, pričom aj na jeho tele boli objavené stopy po škrtení. Polícia však ani po týchto štyroch vraždách neoperovala s príbehom, že by za všetkými vraždami mohol byť jeden páchateľ.
Na dlhé 3 mesiace nastala odmlka. Krv sa do ulíc Atlanty vrátila až začiatkom marca roku 1980. V tomto prípade existujú dva scenáre. Keďže ide o prvú ženskú obeť, existuje možnosť, že nemá s celou sériou vrážd nič spoločné a za jej smrťou stojí úplne iný vinník alebo chcel vrah len dostatočne zmiasť vyšetrovateľov. Telo 12-ročnej Angel Lenair bolo nájdené o 6 dní neskôr v tom istom oblečení, v akom ju priatelia a rodina videli naposledy.
Na mieste činu, konkrétne v ústach obete, bol zaistený veľmi cenný dôkaz. Išlo o pár bielych nohavičiek, ktorými mohla byť Angela udusená. Udusenie bolo totiž aj príčinou jej smrti.
Wayne Williams zadržaný políciou
Zhruba v čase, kedy kriminalisti zaisťovali telo Angely, z ulíc Atlanty bol unesený ďalší mladík. Telo 11-ročného Jeffreyho Mathisa objavila polícia až o rok neskôr, kedy už nebolo možné určiť ani príčinu smrti. V tomto prípade však existovali očití svedkovia, ktorí polícii vypovedali, ako videli Jeffreyho nastupovať do neznámeho modrého auta s dvomi mužmi.
Ani táto výpoveď však neviedla k žiadnej významnejšej stope. Na jar tohto roku zmizol z afroamerickej komunity ďalší chlapec. Eric Middlebrooks bol naposledy videný taktiež na bicykli. S jeho pátraním polícia veľký problém nemala. Ericove telo bolo totiž nájdené hneď na druhý deň od jeho zmiznutia. Na tele mal stopy po bodno-rezných ranách, no ako určil patológ neskôr, príčinou smrti boli údere smerované na hlavu obete.
Telá mladistvých Afroameričanov sa v Atlante už skutočne doslova kopili a vyšetrovatelia boli stále bezradní. Vrah navyše nepoľavoval a približne mesiac na to vraždil v uliciach opäť. 12-ročný Christopher Richardson zmizol, keď mieril na miestne kúpalisko.
Jeho nevládne telo sa dlho nedarilo ani len vypátrať. Vyšetrovateľom sa pošťastilo až v januári budúceho roku, pričom pozostatky boli natoľko znehodnotené, že patológ nevedel určiť ani príčinu Christopherovej smrti.
Do Atlanty sa blížilo horúce leto a s ním aj krvavá smršť, na ktorú nebol nikto pripravený. Len v priebehu dvoch mesiacov zmizlo hneď 5 detí, čo prinieslo aj ďalšie svedectvá, no vrah bol stále o krok vpred. V tomto čase boli už k prípadu povolaní aj agenti FBI. Konkrétne po zmiznutí len 7-ročnej Latonyi Wilson.
Medzi mesiacmi september až december boli unesení a zavraždení ďalší štyria chlapci, pričom telo Darrona Glassa nebolo nikdy objavené.
Príchod nového roka nebol v ničom iný. Už 3. januára zasiahla mesto ďalšia krvavá vražda. Čo bolo však nezvyčajné, na jar roku 1981 začali okrem násťročných chlapcov miznúť aj dospelí muži. Od marca do mája bolo zavraždených celkovo 6 mužov vo veku 20 až 28 rokov. Atlantská polícia tak mala celkovo na stole 30 nevyriešených vrážd.
Prvý podozrivý
22. mája 1981 vraždy ustali. V tom istom čase bol pritom v hľadáčiku polície prvý nádejný podozrivý. Bol ním Wayne Bertram Williams, ktorého polícia zbalila po tom, čo sledovala most, v okolí ktorého bolo nájdených viacero tiel, pričom v čase, keď tadiaľ Wayne prechádzal, mali viaceré hliadky začuť dopad neznámeho predmetu na hladinu rieky.
Prvý automobil, ktorý po tomto hluku prechádzal, bol práve Williamsov. Strážnici teda neváhali a vozidlo okamžite odstavili ku krajnici. Wayne nekládol žiaden odpor a polícii vychádzal vo všetkom v ústrety. Na otázku čo robí o druhej ráno v tejto oblasti odpovedal, že ide za istou mladou nádejnou speváčkou menom Cheryl Johnson. Telefóne číslo ako aj osoba sa však ukázali ako falošné.
Dopad na hladinu vody sa o dva dni neskôr ukázal ako reálny, keďže 24. mája objavila polícia v rieke telo 27-ročného Nathaniela Cartera. Všetky skutočnosti si polícia pospájala a ako najpravdepodobnejší podozrivý sa stal Wayne Williams.
23-ročný Wayne bol okamžite zadržaný, vypočúvaný a dokonca podrobený aj viacerým testom na detektore lži, pričom v ani jednom z nich neprešiel.
Vyšetrovatelia následne predvolávali a navštevovali Waynových priateľov, rodinu a známych, pričom zistili, že Wayne mal viackrát v období vrážd na tvári a rukách škrabance a iné banálne poranenia, ktoré mohli byť však v tomto prípade stopy po bojoch viacerých z obetí.
Ako vrah sa ale rozhodne nesprával a svojimi následnými činmi šokoval aj samotnú políciu. Po tom, čo bol prepustený pre nedostatok dôkazov, usporiadal tlačovú konferenciu priamo pred svojím domom, ktorý bol už v tom čase obklopený radom novinárov. Priamo do kamier vyhlásil svoju nevinu, pričom sa priznal aj k tomu, že cez detektor lži neprešiel.
Nanajvýš podozrivé bolo však to, že akonáhle bol Wayne pod drobnohľadom polície a médií, vraždy ustali a žiadna ďalšia obeť už nepribudla. 21. júna 1981 bol Wayne zatknutý po tom, čo vyšetrovatelia zistili, že chlpy a vlákna zaistené na jednej z tiel obeti sa zhodujú s chlpmi a vláknami z Waynovho domu.
Všetko tak nasvedčovalo tomu, že polícia má v putách toho správneho. Ako sa však ukázalo, dokázať Waynovi 30 vrážd bolo nereálne. Súd s Waynom Williamsom začal 6. januára 1982, počas ktorého bolo porote ukázaných viacero priamych, ale aj nepriamych dôkazov.
Wayne Williams v roku 2006
Po 12 hodinovom rokovaní poroty bol 27. februára vynesený nad obžalovaným rozsudok. Porota uznala Wayna Williamsa vinného, paradoxne, len z dvoch vrážd dospelých mužov, pri ktorých existovali jasné a priame dôkazy. Ani jedna z detských obetí sa nepodarila s istotou priradiť k Waynovej osobe. Aj to však stačilo na to, aby ho súd poslal na dve doživotia.
I keď si pozostalí zavraždených mysleli, že hlavnými podozrivými sú členovia Kukluxklanu, vyšetrovateľ FBI John Douglas mal na vec opačný názor. Podľa neho bol sériový vrah rovnakej rasy ako jeho obete, čo podporoval aj fakt, že existovalo len málo očitých svedkov. Ak by bol vrahom „biely“, svedkov by bolo podľa Douglasa oveľa viac, bol by nápadnejší.
Čo sa týka motívu činov, za ktoré nesie pravdepodobne zodpovednosť, ten nebol pre absenciu doznania nikdy úplne zrejmý. Agent FBI John Douglas poukazoval najmä na Waynove životné zlyhania, ktoré ho mohli viesť k začatiu jeho vražednej série.
Kariérny, ale aj osobný neúspech mohol u Wayna zapríčiniť pocity straty kontroly nad vlastným životom, vraždy mu mohli onen pocit kontroly dodať, vyhlásil Douglas v jednom zo svojich rozhovorov.
Do dnešného dňa sa pri tom s istotou nevie, či je Wayne Williams skutočným vrahom 24 detských obetí, isté je však to, že po Waynovom zatknutí žiadne ďalšie dieťa nezmizlo.
Viacerí pozostalí si ale nemyslia, že za vraždu ich dieťaťa bol odsúdený správny človek. Bývalí agent FBI John Douglas sa ale vo svojej publikácii Mindhunter vyjadruje na Wayneovu adresu, že forenzné aj behaviorálne dôkazy jednoznačne svedčia proti obvinenému. Zároveň však poznamenáva, že neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by ho spájal so všetkými vraždami.
V roku 2007 však FBI prípad znovu už po niekoľkýkrát otvorila, aby vykonala testy DNA, ktoré sa v dobe vrážd ešte neuplatňovali. Testy preukázali, že dva chlpy zaistené na jednej z obetí patria s 98 % pravdepodobnosťou práve Williamsovi. Rovnako boli skúmané aj psie chlpy, ktoré boli následne porovnané so psom Williamsových. Tu sa preukázala 99% pravdepodobnosť, že išlo práve o ich psa. 61-ročný Wayne Williams však naďalej z väzenia hlása svoju nevinu.
