Doterajšie merania si však navzájom protirečili.
NASA aj súkromná spoločnosť SpaceX vedená Elonom Muskom sa aktuálne snažia o podrobnejšie skúmanie Marsu. Americká vesmírna agentúra chystá misiu s výskumným vozidlom Rover schopným analyzovať jeho povrch na júl 2020, SpaceX zas hovorí o vybudovaní základne so stálou prítomnosťou človeka do roku 2028.
Stále viac sa dozvedáme aj o tom, ako Mars vyzeral v minulosti. Dnes je to chladná a výrazne nehostinná planéta plná oxidu uhličitého, no Digital Trends píše, že pred miliardami rokov sa jeho povrch a atmosféra výrazne podobali tej na Zemi.
Hustá vrstva plynov dokázala na Marse udržiavať teplo a kondenzovala v nej voda, ktorá tak pokryla aj samotný povrch - nikoho neprekvapí, že toto je jedna zo základných podmienok na existenciu života.
How much of its atmosphere has Mars lost over time? NASA-funded scientists are finding new insights: https://t.co/NAD47JzheY pic.twitter.com/BisHsQlTYg
— NASA Solar System (@NASASolarSystem) September 6, 2019
Vedci chcú podobu atmosféry Marsu pred miliardami rokov odhadnúť podľa veľkosti izotopov kyslíka vo vzorkách zozbieraných z jeho povrchu. Podľa webu platí, že čím sú tieto izotopy väčšie, tým je pravdepodobnejšie, že väčšina z nich zostávala vo blízkosti plynného obalu planéty. Tie menšie jednoducho odleteli a stratili sa vo vesmíre.
Problémom je, že pomer týchto izotopov sa na Marse mení aj počas dňa, doterajšie výsledky teda vedcom na veľa neposlúžili. Zmeniť sa to má až vďaka štúdii, ktorú viedol Timothy Livengood a spomína ju NASA na svojom webe.
Jeho tím totiž ako prvý dokázal odsledovať hodnoty počas dňa na Marse z rovnakých zariadení, nie porovnávaním hodnôt z rôznych prístrojov.
Tento výsledok tak vedcom umožní správne interpretovať aj predchádzajúce merania, ktoré si často navzájom protirečili. Až doteraz to bol jeden z najväčších orieškov, keďže počet senzorov a satelitov, cez ktoré vieme koncentráciu izotopov na Marse aktuálne merať, je vďaka nehostinnému prostrediu stále limitovaný.
