Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
9. septembra 2019, 10:20
Čas čítania 0:00
Matej Krajčovič

Atmosféra Marsu bola kedysi hustá a povrch planéty plný vody

TECH NASA
Uložiť Uložené

Doterajšie merania si však navzájom protirečili.

NASA aj súkromná spoločnosť SpaceX vedená Elonom Muskom sa aktuálne snažia o podrobnejšie skúmanie Marsu. Americká vesmírna agentúra chystá misiu s výskumným vozidlom Rover schopným analyzovať jeho povrch na júl 2020, SpaceX zas hovorí o vybudovaní základne so stálou prítomnosťou človeka do roku 2028. 

Stále viac sa dozvedáme aj o tom, ako Mars vyzeral v minulosti. Dnes je to chladná a výrazne nehostinná planéta plná oxidu uhličitého, no Digital Trends píše, že pred miliardami rokov sa jeho povrch a atmosféra výrazne podobali tej na Zemi

Hustá vrstva plynov dokázala na Marse udržiavať teplo a kondenzovala v nej voda, ktorá tak pokryla aj samotný povrch - nikoho neprekvapí, že toto je jedna zo základných podmienok na existenciu života

Vedci chcú podobu atmosféry Marsu pred miliardami rokov odhadnúť podľa veľkosti izotopov kyslíka vo vzorkách zozbieraných z jeho povrchu. Podľa webu platí, že čím sú tieto izotopy väčšie, tým je pravdepodobnejšie, že väčšina z nich zostávala vo blízkosti plynného obalu planéty. Tie menšie jednoducho odleteli a stratili sa vo vesmíre. 

Problémom je, že pomer týchto izotopov sa na Marse mení aj počas dňa, doterajšie výsledky teda vedcom na veľa neposlúžili. Zmeniť sa to má až vďaka štúdii, ktorú viedol Timothy Livengood a spomína ju NASA na svojom webe.

Odporúčané
Pred dvoma miliardami rokov prišla katastrofa. Na Zemi takmer zanikol všetok život Pred dvoma miliardami rokov prišla katastrofa. Na Zemi takmer zanikol všetok život 5. septembra 2019, 19:13

Jeho tím totiž ako prvý dokázal odsledovať hodnoty počas dňa na Marse z rovnakých zariadení, nie porovnávaním hodnôt z rôznych prístrojov. 

Tento výsledok tak vedcom umožní správne interpretovať aj predchádzajúce merania, ktoré si často navzájom protirečili. Až doteraz to bol jeden z najväčších orieškov, keďže počet senzorov a satelitov, cez ktoré vieme koncentráciu izotopov na Marse aktuálne merať, je vďaka nehostinnému prostrediu stále limitovaný. 

Domov
Zdieľať
Diskusia