Dnes si pripomíname jedno z najdôležitejších antifašistických vystúpení celej histórie. Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944.
Vedel si, že pokyn „začnite s vysťahovaním“, nie je pokynom pre sťahovákov na odvezenie vecí z bytu, ale začal jednu z najvýznamnejších udalostí v dejinách Slovenska? Práve kódovaným vyhlásením „Začnite s vysťahovaním!“ dal podplukovník Ján Golian signál vojakom a dobrovoľníkom na začatie bojov Slovenského národného povstania (SNP).
Práve dnes si pripomíname jeho 75. výročie. Počas druhej svetovej vojny, 29. augusta 1944, sa slovenský domáci odboj postavil proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na naše územie, čím dal najavo svoj postoj k nemeckému nacizmu a jeho predstaviteľom, vrátane vtedajšieho prezidenta Slovenského vojnového štátu Jozefa Tisa. „On bol na čele Slovenského štátu, bol nielen formálne prezidentom, ale sám sa dal vyhlásiť za vodcu Slovákov podľa vzoru führera Hitlera,“ hovorí historik Dušan Kováč z Historického ústavu SAV.
Tiso pri návšteve Hitlera v Berlíne, október 1941
Ak by sa mnohí naši dedovia, pradedovia, babky, či prababky neodhodlali a SNP by sa neuskutočnilo, Slovensko by sa pravdepodobne po vojne zaradilo medzi krajiny porazené spolu s Nemeckom. Svojou odvahou a bojom proti nacistom zachránili teda nielen krajinu pred potupou, ale aj jej budúcnosť.
Dva mesiace sa proti nemeckej presile bránilo približne 18-tisíc partizánov s podporou ďalších 60-tisíc vojakov slovenskej armády, vrátane podpory Sovietskeho zväzu a Spojených štátov. Ide o jedno z najvýznamnejších antifašistických vystúpení a kľúčovú udalosť slovenských dejín.
„Jozef Tiso bol zodpovedný za všetko, čo sa tu dialo. To, že Nemci ekonomicky aj politicky ovládali Slovensko, to všetko súviselo práve s Tisom, ktorý spoluprácu s Hitlerom začal a ostal pri tejto kooperácii až do konca. Povstanie bolo proti Tisovi a totalitnému režimu, ktorý on reprezentoval a Nemcom.“
Tiso dostal trest smrti. Bol odsúdený za množstvo skutkov, Národný súd však v tom čase podľa historika Milana Zemka považoval za oveľa dôležitejšie tie politické a ideologické. Vlastizrada, búranie demokracie v Československu, rokovania s Hitlerom, zavedenie fašistického režimu a vojenská podpora Nemeckej ríše boli prvoradé, radikálne riešenie židovskej otázky až druhoradé.
Generál Ferdinand Čatloš vyznamenáva slovenských vojakov bojujúcich na východnom fronte
V dnešnom emotívnom prejave priamy účastník SNP Karol Kuna ozrejmil, prečo je dôležité pripomínať si túto udalosť a v súčasnosti: „Najmä mladým ľuďom by som chcel odkázať, aby nezabúdali, za čo boli ich otcovia a starí otcovia ochotní položiť život. Že svoj život položili, aby žili ďalší v slobode a v mieri. Samozrejme, mám na nich aj prosbu – vezmite do svojich rúk štafetu boja proti neofašizmu a ostatným „-izmom“, ktoré sú proti slobode a demokracii,“ poukázal v RTVS Karol Kuna na aktuálnu politickú situáciu.
Aj v súvislosti s aktuálnym dianím v našej krajine sme oslovili historika Dušana Kováča z Historického ústavu SAV, ktorého sme sa opýtali na to najdôležitejšie, čo by sme si zo Slovenského národného povstania mali zobrať.
1. Slovenský štát nechal deportovať desaťtisíce vlastných občanov do koncentračných táborov
Slovenský štát bol jediným neokupovaným územím, ktorý z vlastnej vôle a dobrovoľne deportoval Židov a ďalších svojich občanov do nacistických koncentračných táborov. V dvoch vlnách bolo dohromady odvezených približne 70-tisíc ľudí, väčšina z nich zahynula. Prežilo ich len niekoľko stoviek.
Obyvatelia Slovenského štátu si aj podľa historika Dušana Kováča uvedomovali, čo sa pred ich očami deje: „Slovenský štát bol Hitlerovym satelitom. Po jeho boku išiel do vojny, nie však za vojnové ciele Slovenska, tie neexistovali. Obyvateľstvo, alebo aspoň jeho časť – tí, ktorí organizovali povstanie, si uvedomili, že keď Hitler vojnu prehrá, Slovensko bude porazenou krajinou, pretože viedlo vojnu. S tým neboli spokojní a neboli spokojní ani s tým, že vláda Slovenského štátu kolaborovala s Nemcami a vystavila tak našu krajinu nebezpečenstvu, že bude na zozname porazených v druhej svetovej vojne. Rozhodli sa pre to konať a tomuto osudu Slovenska zabrániť.“
Otvorenie novej, digitálnej expozície v Múzeu SNP pri príležitosti osláv 75. výročia SNP v Banskej Bystrici
2. Výzva na povstanie bola vecou slovenského obyvateľstva
Jednou z najzásadnejších postáv SNP bol podplukovník generálneho štábu Ján Golian. Po vojenskej stránke pripravoval povstanie už od jari 1944. V tom čase ho kľúčovou úlohou poverila ilegálna Slovenská národná rada. Akcia sa začala práve spomínaným povelom „Začnite s vysťahovaním!“
Povstanie síce začalo predčasne a prípravy neboli ukončené, aj napriek tomu sa v krátkom čase rozšírilo do 30 vtedajších okresov na rozlohe približne 20000 štvorcových kilometrov. Siahalo od Levoče, Spišskej Novej Vsi a Dobšinú až po Žilinu a Topoľčany. Zapojilo sa do neho približne 1,7 milióna obyvateľov. V tom čase mala podiel na úspechu aj Karpatsko-duklianska operácia Sovietskej armády, ktorá začala 8. septembra 1944 a prinútila nemecké vojská stiahnuť sa z východného Slovenska.
„Výzva na povstanie, teda na obranu proti nemeckej okupácii, pretože povstanie bolo vyvolané tým, že Nemci začali vystavovať Slovensko nebezpečenstvu, bola vecou obyvateľstva. Mnohí sa nechali dobrovoľne mobilizovať, čiže existujúca armáda, resp. jej časť sa postavila na odpor – chceli zobrať osud do vlastných rúk a chceli zabrániť, aby Slovensko bolo kupované Nemcami,“ komentuje odhodlanie Slovákov historik.
3. Slováci chceli zastaviť totalitný režim a prenasledovanie Židov, túžili po demokracii
V decembri 1943 ilegálna Slovenská národná rada vytvorila program známy ako Vianočná dohoda, v ktorej si za prvotný cieľ vytýčila odstránenie nacistického diktátu na území Slovenského štátu.
Cieľom bola obnova demokratickej Československej republiky, kde budú mať oba národy vzájomnú rovnosť: „Povstalecká Slovenská národná rada pripravila politický program povstania. Ten bol postavený na obnovení Československa. Ukázalo sa, že Slovenský štát, hlavne v tej nedemokratickej podobe s totalitným systémom, prenasledovanie Židov a tak ďalej jednoducho nepresvedčil Slovákov a tí si dali za cieľ obnoviť Československo v tých hraniciach, ako to bolo v 1936.“
Prvá časť Vianočnej dohody sa týkala zvrhnutia moci Jozefa Tisa nad vojnovou Slovenskou republikou. V druhej sa písalo o tom, ako by malo vyzerať nové demokratické Československo. Cieľom bolo odstrániť všetky fašistické, rasistické a totalitné zložky. Písalo sa v nej aj o oddelení cirkvi od štátu, ktorá by nemala mať vplyv na jeho smer a vedenie.
„Ľudia boli zvyknutí na demokratický spôsob života už z prvej republiky a povstanie bolo aj proti totalite. Proti tomu, že tu neboli žiadne voľby a človek nemal žiadne politické práva, musel len poslúchať a prispôsobiť sa. Takže v rámci povstania Slovenská národná rada v svojom programe jasne hovorila aj o obnovení demokratického systému. Že to potom nedopadlo dobre, to už je iná vec, ale povstalecký program bol programom demokratického štátu,“ ozrejmuje Dušan Kováč.
Jedna z posledných fotografií gen. Viesta (vľavo) a Goliana (vpravo), pri výsluchu po zajatí v novembri 1944 v Bratislave
4. Odvaha slovenských povstalcov nás zaradila medzi krajiny, ktoré vojnu vyhrali
Slovenské národné povstanie bolo o národnej hrdosti a malo by tak byť vnímané aj dnes. Mnohí tvrdia, že sa spomienky na kľúčovú udalosť našej histórie zúčastňuje čoraz menšia časť verejnosti, problémom je, že sa mladí o históriu nezaujímajú a v školách sa ku informovaniu o SNP a celkovo obdobiu v prvej polovici 20. storočia pristupuje povrchne.
Vyplýva to aj z prieskumu AKO, z ktorého napríklad vyplýva, že 40 % opýtaných respondentov vo veku 15 až 20 rokov sa nevie rozhodnúť, či bolo SNP dôležité.
Národnou hrdosťou by nemali byť len slovenské Tatry, ale aj slovenské odvážne srdcia, vďaka ktorým sa podarilo nielen zvrhnúť režim, ale zároveň si vybojovať imidž krajiny s názorom.
Aj podľa historika Historického ústavu SAV ide o veľmi zásadnú vec: „Pre Slovákov bolo dôležité, že sa Československá republika obnovila aj pričinením Slovákov a že Slováci sa mohli opierať o to, že sami prispeli svojim dielom ku oslobodeniu. Bolo pre nich výhodou, že sa nenechali len pasívne oslobodiť. A tak aj pozícia Slovákov pri obnove krajiny bola vďaka povstaniu oveľa lepšia.“
5. K prevratu pomohli médiá
Snaha vytvoriť odbojové rádio, ktoré by bojovalo proti propagande vtedajšieho ľudáckeho režimu bola už v roku 1940. Zrealizovať sa ju podarilo až tri roky na to v Martine vďaka Gabrielovi Rapošovi. Do apríla 1944 vzniklo 150 relácií, ktoré kritizovali vtedajší Slovenský rozhlas. Vláde sa to nepáčilo a redaktori dostali zákaz činnosti.
V tom čase ešte ilegálni podporovatelia odboja však rádio potrebovali, a tak sa po neúspešnom pokuse ovládnuť vysielač vo Veľkých Kostoľanoch presunuli do Banskej Bystrice. O techniku sa postaral prešovský rozhlas, priestory poskytli evanjelickí kňazi.
Prvý Slobodný slovenský vysielač slúžil na koordiáciu vojakov, snažil sa zároveň presvedčiť občanov, aby sa pridali ku povstaniu. Kľúčovú rolu zohralo rádio, keď 30. augusta oznámilo že sa odpája od vysielania v Bratislave a Prešove a stalo sa hlavným odbojovým médiom.
„Médiá sú nepochybne dôležité dnes a boli dôležité aj v tom čase. Samozrejme, boli to iné média. Číslo jedna bol v tom čase rozhlas, televízia ešte nebola. Prioritne sa šírili informácie cez rádiové vlny a vtedy už skoro každá domácnosť mala rádio. Druhé médium bola tlač. Povstalecká tlač sa šírila nielen na území ovládanom povstalcami, ale pašovala sa aj do iných oblastí Slovenska, ktoré ešte boli pod kontrolou Nemcov. Toto zohralo veľkú rolu, keďže sa mali možnosť ľudia dozvedieť o tom, že povstanie je, funguje a bojuje sa. Mobilizovali sa vďaka tomu dobrovoľníci. Bola aj povinná mobilizácia do povstaleckej armády,“ komentuje dôležitosť médií historik Kováč.
Dnes sa o ľuďoch v médiách hovorí ako o protislovenských prostitútkach, zomierajú nevinní novinári a ukazuje sa, že mafia mala počas posledných rokov veľmi blízko ku najvyšším poschodiam v štáte. Zbraňami sú v dnešnej dobe informácie a postupne sa ukazuje, kto ich mal v posledných rokoch naozaj veľmi veľa.
