Poľná armáda Bernolák sa podieľala na invázii do Poľska, ktorá znamenala začiatok druhej svetovej vojny.
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou, Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov, ktorá kriticky oslabila všetky štáty a ich vlády, ako aj slabosť Spoločnosti národov a mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému, čo v Nemecku umožnilo vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov.
V Ázii sa vojna začala ešte skôr, konkrétne vojnou medzi Čínou a Japonskom, no a v Európe sa začína útokom nacistického Nemecka (nielen ich) na Poľsko 1. septembra 1939. Významná je však aj dohoda medzi Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom známa ako pakt Molotov-Ribbentrop. Hitlerovi sa vďaka tejto zmluve podarilo nielen získať dôležitého spojenca, ale garantovať aj jeho neutralitu v pripravovanej vojne. Okrem iného si obe mocnosti rozdelili vplyv v Európe, čo napríklad vyústilo k sovietskemu útoku na Poľsko, pobaltské krajiny a neskôr aj na Fínsko v zimnej vojne. Spomínam to hlavne z dôvodu, že mnohí na túto udalosť zabúdajú a Sovietsky zväz sa spomína hlavne v súvislosti s pojmom Veľká vlastenecká vojna a na začiatok vojny či gulagy sa akosi zabúda.
Prejdime však naspäť k téme, ktorou je začiatok druhej svetovej vojny, teda dátum 1.9.1939 a útok nacistického Nemecka na Poľsko. Presne takto sme sa to všetci v škole učili, akosi sa ale zabudla spomenúť jedna dôležitá informácia. Nemecko totiž nebolo jediné, ktoré rozpútalo vojnu v Európe, ale stál pri nich ich spojenec - prvá Slovenská republika. Ak teda niekto bude ospevovať toto obdobie, môžeš mu okrem deportácie Židov, spojenectva s nacistickým Nemeckom, vyznamenávania nemeckých vojakov (prezidentom Tisom), ktorí potláčali povstanie zabíjaním obyvateľstva, spomenúť teda aj fakt, že sme boli pri rozpútaní druhej svetovej vojny.
Po tom, ako oficiálne vznikla Slovenská republika, to s Poľskom nevyzeralo vôbec dobre. Vojna bola na spadnutie, na západe od ich hraníc bolo nacistické Nemecko, z východu sa na nich chystal Sovietsky zväz a aby toho nebolo málo, na juh od nich vznikol štát, ktorý bol spojenec Nemecka a mohli byť z jeho územia vedené vojenské operácie. Hlavný štáb poľskej armády rátal s niekoľkými situáciami a za najväčšiu hrozbu nakoniec považovali územie na "karpatskej fronte", kde bol možný úder zo západného Slovenska a taktiež v spojení s úderom z Moravy. Zvyšok hraníc nebol až tak dôsledne chránený. V júli roku 1939 boli potvrdené správy o zväčšovaní nemeckých vojsk na Morave a na Slovensku, a to vyvolalo poľskú reakciu. 11. júla bola vytvorená armáda Karpaty, ktorej úsek obrany bol dlhý 350 kilometrov a bol rozdelený do dvoch úsekov - Slovensko a Maďarsko.
Čo sa týka slovenskej armády a jej konfliktu s Poľskom, o tom, že Slovensko sa zapojí bezprostredne do vojny, sa rozhodlo až koncom augusta, teda pár dní pred útokom na Poľsko. Suverenita Slovenska bola teda skôr len zdanlivá a naše územie bolo skôr chápané Nemeckom ako priestor pre útok na Poľsko z juhu. Ešte v marci roku 1939, teda v čase, keď už bolo Československo rozpadnuté a nemecká armáda obsadzovala územie, sa zastavili nemecká vojská až pri Váhu, kde bolo zriadené takzvané ochranné pásmo, kde mohli Nemci zdržiavať vojenské sily. Okrem toho tu na základe dohody so slovenskou stranou boli budované vojenské sklady, zákopy, delostrelecké postavenia a iné a už od 3. augusta sa sem začali presúvať nemecké jednotky XVIII. armádneho zboru. Aby toho nebolo málo, prebehla medzi oboma stranami ďalšia dohoda, podľa ktorej sa Slovensko zrieklo výsostných práv svojej armády v prospech tej nemeckej. Slovensku bolo oznámené, že mu bude navrátené územie obsadené Poľskom v roku 1938 a pokiaľ budú splnené všetky požiadavky nemeckej armády, bude Nemecko garantovať hranice s Maďarskom. Vláda na čele s Jozefom Tisom (v tom čase ešte nebol prezidentom) tieto požiadavky ihneď prijala. Zmeny však prichádzajú koncom augusta, kedy sa stretli v Žiline minister národnej obrany, generál Čatloš a veliteľ nemeckej 14. armády, generál List. Slovenská armáda mala chrániť hranice s Poľskom východne od Vysokých Tatier, ale zároveň sa uvažovalo aj o účasti slovenskej armády v priamom útoku na Poľsko.
Po tom, ako Slovensko získalo samostatnosť, bolo jasné, že nová slovenská armáda musí prejsť reorganizáciou. Výzbroje a vojenského materiálu bolo síce dostatok, ale vojakov a dôstojníkov bolo málo. Nemcom však stačilo aj to málo a žiadali od Slovenska 25 000 mužov s tým, že zvyšok výzbroje a materiálu prevezme Wehrmacht. Po ďalších dohodách s Nemeckom však Slováci zaručovali, že budú vedieť dodať oveľa viac mužov. Od 24. augusta bola potom zriadená ochrana severnej hranice proti Poľsku. Prebiehala teda mobilizácia na toto územie, neprebiehala však bez problémov. Do 30. augusta nastúpilo k útvarom len 4 535 mužov z celkovo 19 365 povolaných. 1. septembra bolí povolaní ďalší muži a do 9. septembra nastúpilo jednotkám 68 658 mužov z povolaných 133 140, teda len niečo viac ako polovica. Časť slovenskej armády bola premiestnená aj na východ od Vysokých Tatier, kde utvorili krycie skupiny a tie mali za úlohu strážiť hranicu a v prípade postupu poľskej armády na územie Slovenska mali zadržovať jej postup ústupovým bojom.
Dôležitý je však dátum 28. august, kedy bola vytvorená poľná armáda Bernolák. K začiatku vojny, teda k prvému septembru 1939, mala poľná armáda 13 351 mužov a jej sily v dôsledku pokračujúcej mobilizácie naďalej rástli. Poľná armáda Bernolák bola rozdelená na tri divízie. 1. pešia divízia Jánošík mala pri postupe za nemeckým 9. prieskumným plukom smerom na Nowy Warg obsadiť územia zabrané Poľskom v roku 1938 a neskôr mala zaisťovať západné krídlo postupujúcej nemeckej 2. horskej divízie. Druhá pešia divízia Škultéty bola rozmiestnená ako záloha v priestore Nitra-Trnava-Banská Bystrica. Tretia pešia divízia Rázus mala obranou štátnej hranice zabrániť prieniku poľských síl na slovenské územie a vlastnými vpádmi do Poľska zistiť sily a postavenie nepriateľa.
1. septembra 1939 krátko po polnoci vydalo veliteľstvo Bernolák rozkaz 1. divízii, aby dva prápory pešieho pluku 4 boli o 4:00 pripravené k pochodu v plnej bojovej pohotovosti. Podobný odkaz bol o pár minút neskôr zaslaný aj pre dva prápory pešieho pluku 6 a delostreleckého oddielu III/2. Rozkazy slovenským jednotkám boli vydávané taktiež nemeckým velením. Na veliteľstvo v Spišskej Belej dorazil styčný dôstojník nemeckého veliteľstva s rozkazom o plnej bojovej pohotovosti pluku. Tento pluk mal postupovať za nemeckým 9. prieskumným plukom v smere na Nowy Targ.
Najskôr sa 1. divízii podarilo bez odporu obsadiť 1. septembra pôvodne slovenské dediny Javorina a Podspády. Potom obsadili Zakopané a smerovali, ako už bolo spomenuté, k Nowemu Targu. S poľnou armádou sa k útoku na Poľsko zapojila aj 39. a 45. stíhacia a 16. pozorovacia letka slovenského letectva. Prieskumné lietadlá zabezpečovali postup slovenských jednotiek a stíhačky chránili nemecké bombardéry pri náletoch na južné Poľsko. Koncom septembra boli potom z Poľska stiahnuté všetky slovenské jednotky. Generál Čatloš a ďalší dvaja slovenskí dôstojníci boli Adolfom Hitlerom vyznamenaní nemeckým železným krížom a prezident Tiso obdržal od Hitlera ďakovný telegram.
Aj takáto je teda história z obdobia prvého Slovenského štátu a je naozaj smutné, že sa nájde mnoho ľudí, ktorí toto obdobie ospevujú. Prvý slovenský štát je totiž čiernou škvrnou našej histórie a na to by sme nemali nikdy zabudnúť, keďže z histórie sa treba vždy poučiť.
