Sídlisko, ktoré démonizuje celé Slovensko, sa mení k lepšiemu. Pomaly.
Nedávno sa na našom webe objavil vcelku netradičný článok. Podrobne sme sa venovali virálnej infografike, ktorá rozprúdila na slovenskom internete búrlivé debaty. Stovky užívateľov opisovali svoje skúsenosti s Rómami, niektoré boli pozitívne, niektoré zas negatívne.
Mnohé zatracovali Rómov a priali im to najhoršie. Obviňovali ich z toho, že berú naše dane za rodenie detí, nechce sa im pracovať, všetko dostávajú zadarmo a podobne. Našťastie, našli sa aj ľudia, ktorí mali pozitívne skúsenosti. Mali tiež pochopenie a nehľadeli len na dôsledok, ale aj na príčinu rôznorodých problémov v rámci rómskej otázky.
Za náš článok sme si vyslúžili okrem povzbudzujúcich komentárov aj kritiku. Vyčítali ste nám, že sme z Bratislavy nikdy nevytiahli päty a nemáme ani tušenia, ako to vlastne vyzerá na východe Slovenska. Odhliadnuc od faktu, že sa Refresher tím skladá z ľudí z celého Slovenska, vrátane východu, sme sa rozhodli nadviazať na náš spomínaný článok.
Preto sme skontaktovali Ábela Ravasza, splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Opýtali sme sa ho, či by bolo možné vycestovať na východ Slovenska a na vlastné oči vidieť, ako žijú Rómovia v osadách. Dohodli sme sa, že navštívime miesto, ktoré Slováci najviac démonizujú – Luník IX. Ďalšou zastávkou bol presný opak. Chceli sme vidieť obec s početnou rómskou komunitou, ktorej sa darí napredovať. Reportáž z Luníku IX je prvý zo série troch článkov, ktoré postupne zverejníme na Refresheri. Druhý nájdeš na tomto odkaze, tretí zase tu.
Stretli sme sa v Košiciach. Luník IX je ukážkový príklad pokroku, tvrdí Ravasz
So splnomocnencom som sa stretol v ranných hodinách v centre Košíc. „Teší ma, že máte záujem pozrieť sa na problém vlastnými očami,“ povedal Ravasz hneď v úvode smerom na deviatku. „Možno vás zaskočím, no keď príde európska návšteva, ktorá rieši podobné problémy ako my, ukážem im Luník IX. Za posledné roky sa to na sídlisku posunulo výrazne k lepšiemu.“
Bol som prekvapený, že splnomocnenec sa istým spôsobom chváli s deviatkou. Som z Ružomberka, posledných päť rokov žijem v Bratislave. V Košiciach mám rodinu, mesto mi nie je cudzie. Na neslávne známom sídlisku som však nikdy v živote nebol, poznám ho len z článkov, rozprávania rodiny a z fotiek. „Za posledné roky vidíme neskutočný posun k lepšiemu. Motorom zmeny je pán starosta Šaňa, rómsky starosta, ktorý zobral zodpovednosť do vlastných rúk,“ dodal splnomocnenec cestou na sídlisko.
Mestská časť Luník IX je jednou z 22 mestských častí mesta Košice. Bola pôvodne projektovaná ako sídlisko typu ABC, ktoré mali obývať predovšetkým vojaci (A-armáda), policajti (B-bezpečnosť) a Rómovia (C-Cigáni).
Všíma si, ako ľudia reagujú na internete. Mrzí ho, že ignorujú fakty a pozitívne zmeny. „Negatívne správy preletia krajinou, pozitívne sú, bohužiaľ, pomalšie. Ľuďom sa ľahko počúva, že v rómskej problematike sa nič nedá, a nechcú uveriť tomu, že opak je pravdou,“ opisuje vnímanie rómskej problematiky a pokračuje. „Luník IX má dlhodobo zlú povesť a máme čo robiť, ak chceme zmeniť toto vnímanie. Pritom si myslím, že teraz už nepatrí medzi najviac problémové lokality v krajine a situácia sa dúfam naďalej bude zlepšovať.“
Keď sme dorazili na miesto, po Luníku ma sprevádzali Martina Juráková, koordinátorka pre sociálnu oblasť z úradu splnomocnenca v Košiciach, a jej kolega Ladislav Chynoradský. Zaparkovali sme pri prvej bytovke sídliska.
Na prvý pohľad sa paneláky, pri ktorých sme zaparkovali, nezdali byť ničím iné ako tie, ktoré poznám z ktoréhokoľvek iného mesta. „S výstavbou sa začalo na konci 70-tych rokov 20. storočia, kedy sa asanovala rómska osada Tábor v širšom centre Košíc. Od roku 1978 sa na sídlisko sťahovali prví nájomníci,“ vysvetľuje Juráková. Mestská časť Luník IX je jednou z 22 mestských častí mesta Košice. Bola pôvodne projektovaná ako sídlisko typu ABC, ktoré mali obývať predovšetkým vojaci (A-armáda), policajti (B-bezpečnosť) a Rómovia (C-Cigáni).
„Už v rokoch 1981-1989 sa sídlisko vyznačovalo vysokou koncentráciou Rómov. Z približne 2 000 obyvateľov sídliska tvorili Rómovia viac ako polovicu,“ dodala s tým, že od roku 1995 v rámci novej koncepcie mesta boli postupne na sídlisko sťahovaní neplatiči, neprispôsobiví občania a obyvatelia protiprávne obsadených bytov.
Postupne sa tak deviatka stala rómskym sídliskom a počet obyvateľov vysoko presiahol pôvodné zámery. V niektorých obdobiach (predovšetkým v zime) na sídlisku prebývalo približne 10 000 osôb. Odvtedy bolo niekoľko panelákov zbúraných a v súčasnosti na deviatke žije 6 000 ľudí. Toto číslo je však skreslené, mnoho z evidovaných Rómov pracuje v zahraničí a na sídlisku sa nezdržiavajú.
Ako sme sa prechádzali naprieč sídliskom, stretávali sme mnoho detí. Väčšinou sa zdržiavali popri vchodoch, hrali sa rôzne hry. Na fotografiách som zachytil deti, ktoré hrajú tradičnú hru hádzania guliek do jamky, no miesto sklenených guličiek používali peniaze. Bolo to v čase, kedy by mali byť ešte v škole. „Ahojte. Čo robíte?“ opýtal som sa. „Hráme sa. Čo tu chceš, čo máš kameru,“ opýtalo sa ma jedno z detí, ostatní si ma nevšímali. Odpoveď odo mňa nečakal, hneď nato pokračoval v hre. My sme pokračovali ďalej.
Smerovali sme do centra sídliska, kde sa nachádza materská škola. Tá momentálne zažíva rekonštrukciu a dostavbu, celá je omrežovaná a oplotená. „Budova vyzerá hrozne, no vo vnútri je materská škola zariadená ukážkovo,“ povedala nám koordinátorka.
Postupne sme sa dostali k panelákom, ktoré vďaka virálnym fotografiám pozná snáď celé Slovensko. Zničené budovy, rozbité okná, ohorené steny. Čím sme k nim boli bližšie, tým intenzívnejší zápach sme cítili. „Pred nami je jeden z panelákov, ktorý bude onedlho zrovnaný so zemou,“ upresňuje Chynoradský.
Okolo polorozpadnutej bytovky bolo zatiaľ najviac obyvateľov. Opäť prevažne detí. Z opačnej strany budovy je obrovské smetisko, ktoré je hlavným pôvodcom zápachu. Tony odpadu obyvatelia hádzali z balkóna, postupne sa nakopila obrovská hromada.
Hneď vedľa paneláku je prázdny priestor. Kedysi tam stáli rovnaké bytovky, no pre narušenú statiku museli byť zbúrané.
Ako sme sa prechádzali po sídlisku, vzbudzovali sme zvedavosť. Niekoľko detí sa pri nás zastavilo a vyzvedalo. „Vy ste z Európskej únie?“ pýta sa nás mladík so slečnou, ktorí nás zastavili. Odpovedal som, že sme sa len prišli pozrieť, ako si tu ľudia žijú. „Ja chodím na vysokú školu, som vyštudovaný,“ začal s nami debatovať. Po mojej otázke, čo vlastne študuje, odišiel. „To je tajomstvo,“ s úsmevom zakričal a odkráčal k zničenej bytovke so smetiskom.
Dostali sme sa k ďalším bytovkám, ktoré patria medzi tie menej zachovalé. Balkóny sú ohorené, pod jednou bytovkou sú opäť nahádzané tony odpadu. Boli sme v šoku, keď sme uvideli, ako sa v nich dve deti hrajú. Dokonca im odpadky slúžili ako rebrík, vďaka ktorému si skracovali cestu domov.
Prešli sme sa na druhú stranu sídliska, kde je neobývaný panelák, čaká ho asanácia. Aj napriek tomu sa tam niekoľko obyvateľov sídliska združuje. Opýtal som sa koordinátorky, či v ňom ešte stále niekto žije. „Je to možné. Niektorí sa tam stále vracajú, aj keď to je nebezpečné.“
Keď sme prechádzali okolo, tamojší po nás vykrikovali. Tí zvedaví dokonca prišli za nami a začali vyzvedať. Páchli od toluénu a to, čo hovorili, nedávalo veľký zmysel. Koordinátori s nimi neoblomne komunikovali, mali trpezlivosť. Po pár metroch to nakoniec vzdali a vybrali sa do miestneho obchodu s veľavravným názvom Potraviny, kde si návštevníci kupujú prevažne alkohol.
Keď sme prechádzali okolo základnej školy, dobehli k nám deti, ktoré sa túlali okolo školy. Nalepili sa na koordinátorku a tešili sa z jej prítomnosti. „Verejné osvetlenie na sídlisku nefungovalo asi 10 rokov, čo malo v nočných hodinách za následok zvyšovanie kriminality. V súčasnosti verejné osvetlenie funguje a kriminalita je na tomto sídlisku porovnateľná s najnižšou kriminalitou ostatných mestských častí Košíc, čomu dopomohlo aj 17 kamier, ktorých hlavným cieľom je zabezpečenie verejného poriadku na sídlisku,“ ozrejmuje Juráková popri tom, ako sa venuje deťom.
Neďaleko sídliska si Rómovia, ktorí po asanácii nemali kde bývať, vybudovali osadu, ktorá nesie názov Mašličkovo. Žije v nej približne 300 ľudí, prevažne deti. Z deviatky tam vedie len provizórna cesta, osada vznikla približne v roku 2011.
„Ahoj, prečo nie si v škole?“ spýtal som sa chlapca, ktorý akurát vychádzal z Mašličkova. „Mama nechcela,“ odpovedal s úsmevom, no viac som z neho nedostal. Napokon som sa opýtal, v ktorej oblasti býva. „Tu,“ ukázal smerom na osadu. Môžem si ťa pofotiť? „Jasné, zapózujem.“
Chlapec pózuje pred takzvanými Kukuricami, ktoré sú relatívne nové stavby. Tie už ale pocítili nedbanlivosť obyvateľov sídliska. Na druhú stranu, a na moje prekvapenie, sme našli aj budovy, ktoré boli absolútne nepoškodené. Základná škola či saleziánske komunitné centrum boli v top stave.
Nezničený panelák ako ukážka pokroku
Najpozitívnejší okamih ma ešte len čakal. Na samom začiatku sídliska, keď sme sa pomaly vracali k autu, som si všimol úplne nový panelák. Bol oplotený, nepoškodený a na prvý pohľad udržiavaný. Musím sa priznať, že niečo podobné som naozaj neočakával. Začal som vyzvedať a dozvedel som sa, že v novej bytovke bývajú pôvodní obyvatelia Luníka IX. „Cieľom projektu bolo zlepšiť úroveň bývania marginalizovanej komunity výstavbou trojpodlažného nájomného bytového domu za účelom zabezpečenia bývania v bežnom štandarde. V objekte je k dispozícii celkovo 12 bytových jednotiek,“ vysvetľuje koordinátorka.
Byt bol postavený v roku 2015 na mieste zbúranej bytovky. bol spolufinancovaný Európskou úniou vo výške 85 percent z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vo výške desiatich percent zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Luník by sa mohol v najbližších rokoch dočkať ďalších nových bytoviek, o čom sme čitateľov Refresheru informovali.
„Najdôležitejšie je, aby sme sa vyhýbali zlému plánovaniu z minulosti. Ľuďom nesmieme vytvoriť neudržateľné podmienky. Bohužiaľ ten, ktorý má nízky zárobok, si môže dovoliť iba nižší štandard. A ľudí treba dovzdelávať, trénovať v oblasti finančnej gramotnosti. Znie to čudne, ale treba ich naučiť, ako sa býva v bytovke. Pre väčšinu z nás je to štandardná vec, pre tých, ktorí sa narodia do osady, to byť nemusí,“ vysvetľoval splnomocnenec ešte cestou na Luník.
Pomaly sme sa vracali k autu, ktoré sme nechali na začiatku sídliska. Prešli sme okolo nového parku. „Starosta sa nesmierne snaží, pomáha ľuďom. Ak by nebolo jeho, situácia by sa určite nezlepšovala,“ zhodli sa koordinátori. Na záver som sa opýtal, či by bolo možné nahliadnuť do jednej z bytoviek. „Samozrejme, je to možné, no na vlastnú päsť,“ povedal Chynoradský. „Ak by s nami bol pán Šaňa, nebol by to až taký problém, obyvatelia pred ním majú rešpekt. Ak by ste tam ale šli sami a s fotoaparátom, mohli by to brať ako provokáciu.“
Pôvodne sa nám mal venovať aj starosta deviatky Marcel Šaňa, no v čase našej návštevy mal neodkladné pracovné povinnosti. Neskôr si však na nás našiel čas. „Progres je veľký, pred mojím nástupom Luník IX zanedbávali, či už išlo o miestnu samosprávu alebo samotné mesto. Mnohé veci sa rozbehli až po mojom nástupe. Musím však zároveň dodať, že dnes je spolupráca s mestom na veľmi dobrej úrovni,“ začal starosta.
„Samozrejme, stále to nie je ideálne. Či už ide o odpadky za bytovkami, alebo o celkovú situáciu. Preto hľadáme vždy systémové riešenie. Nainštalovali sme kamery, opäť funguje osvetlenie a vypratala sa väčšina odpadu, snažíme sa udržať čistotu. Obyvateľov sídliska sa takýmto spôsobom snažíme integrovať, aby sme predišli problémom, ktoré vznikli v minulosti,“ opisuje svoje skúsenosti starosta. Teší ho, že ľudia vidia progres, aj samotní obyvatelia vnímajú zmeny pozitívne. „Niektorí si mysleli, že situácia sa nikdy nezmení. Keď však vidia zmeny, ktoré sa podarili, už nie sú takí skeptickí,“ dodal.
Progres je viditeľný, no na Luník by som dobrovoľne bývať nešiel
Kľúčom podľa starostu je, aby sa hľadali efektívne riešenia, nie výhovorky. Preto som sa starostu spýtal, či je jedným z riešení výstavba nových panelákov, o ktorých Refresher našich čitateľov informoval nedávno. „Výstavba bytových domov je ďalším krokom v rámci prestupového bývania, ktoré som v minulosti navrhol mestu. Začali sme od nuly, skupovali sme pozemky, vypracovali štúdie. Spoločne s mestom sme vynaložili úsilie, čoho výsledkom budú nízkopodlažné paneláky,“ hovorí s tým, že by to malo byť približne 48 bytov.
Ako prvé mi napadlo, či to neskončí ako napríklad s Kukuricami, ktoré sú zdevastované. „Do nových bytov pôjdu rodiny, ktoré na to sú pripravené – riadne platia nájom, elektrinu, deti chodia do školy a podobne. Stačí sa pozrieť na novopostavený panelák z roku 2015. Býva v ňom dvanásť rodín, byty sú udržiavané a v perfektnom stave. Nie sú to teda len prázdne reči, keď sa chce, tak sa dá. A to aj na deviatke,“ oponoval mi a dodal, že každý chce lepšie bývať, no nie každý je na to pripravený.
S obyvateľmi sídliska kompetentní pracujú, venujú sa im aj terénni pracovníci. Je to však beh na dlhú trať a stále sú na začiatku. Súčasťou prestupového bývania a integrácie by mali byť aj asistenti bývania, budú sa venovať rodinám. „Postupne. V prvom rade však treba prekonať predsudky. Všetko sa dá. Neslávne známy Luník IX sa vie zmeniť k lepšiemu, a aj sa mení,“ uzavrel 41-ročný starosta Šaňa, ktorý na sídlisku žije od svojich dvoch rokov až dodnes.
Keď som odchádzal z Luníku, mal som zmiešané pocity. Najskôr som mal obavy, ako celá reportáž dopadne. Postupne som sa dozvedal detaily toho, ako sa na sídlisku žije, ako sa ľudia snažia a čo sa za pár rokov podarilo.
Ľudia deviatku démonizujú a keď sa chce naštvaný diskutér na sociálnej sieti pustiť do Rómov, argumentuje práve Luníkom IX. Kriminalita sa rapídne znížila, žijú tam aj slušné rodiny, škôlka a škola sú štandardne zariadené a predovšetkým zachované. Realita sa teda nezhoduje s „akožefaktami“, o ktoré sa opierajú nenávistné komentáre.
Samozrejme, ak by mi niekto ponúkol bývanie na Luníku, určite by som odmietol. Sídlisko v Košiciach je skôr príkladom toho, kde väčšina ľudí bývať nechce. To však nemení nič na tom, že sa situácia zlepšuje. Navyše, všetko nasvedčuje tomu, že to tak bude pokračovať.
