Aj napriek tomu, že sa obec skladá z bielych aj z Rómov, s rasizmom vo Varhaňovciach problém nemajú.
Slovo Rómovia dokáže prebudiť zášť a nenávisť. Mnohí si pod týmto slovom predstavujú aspoň osemčlennú rodinu v zanedbanej chatrči, ktorá je postavaná nelegálne. Každý mesiac rodičia minimálne šiestich detí chodia po prídavky na deti a zneužívajú iné sociálne výhody. Nepracujú, znečisťujú okolie, kúria drevom, ktoré vysekali z neďalekého lesíka. Nehovoriac o správaní a spolunažívaní – kradnú, ničia cudzí majetok a roznášajú choroby.
Takýchto reakcií je plný internet, všetkých Rómov mnoho diskutujúcich hádže do jedného vreca. Práve preto sme vycestovali na východ Slovenska a navštívili sme Luník IX aj vyspovedali aj Jaroslava. Chceli sme na vlastné oči vidieť, ako Rómovia žijú na najobávanejšom sídlisku v krajine.
Démonizovaný Luník IX sa pomaličky mení
Smeti, zápach, deti neboli v škole. Mnoho potulujúcich sa asociálov či zničené bytovky nerobili dobrý dojem. No za posledné roky sa toho veľa zmenilo. Nanovo nainštalované verejné osvetlenie, kamerový systém, materská a základná škola vyzerali dôstojne. Situácia sa zlepšuje. Pomaly.
„Samozrejme, stále to nie je ideálne. Či už ide o odpadky za bytovkami, alebo o celkovú situáciu. Preto hľadáme vždy systémové riešenie. Nainštalovali sme kamery, opäť funguje osvetlenie a vypratala sa väčšina odpadu, snažíme sa udržať čistotu. Obyvateľov sídliska sa takýmto spôsobom snažíme integrovať, aby sme predišli problémom, ktoré vznikli v minulosti,“ opisuje svoje skúsenosti starosta deviatky Marcel Šaňa.
Teší ho, že ľudia vidia progres, aj samotní obyvatelia vnímajú zmeny pozitívne. „Niektorí si mysleli, že situácia sa nikdy nezmení. Keď však vidia zmeny, ktoré sa podarili, už nie sú takí skeptickí,“ dodal.
Z deviatky do obce, ktorá môže ísť všetkým Rómom príkladom
Z Luníku sme sa vybrali do obce, kde sa rómskej komunite darí úspešne začleňovať sa do spoločnosti. Našou druhou zastávkou bola obec Varhaňovce pri Prešove, článok je druhý zo série troch textov z východu Slovenska.
V obci žije približne 1450 obyvateľov, z čoho je približne 1150 Rómov. „Obec sa skladá z troch častí, dve osady a centrum, sú súvisle prepojené. Varhaňovce môžu ísť príkladom toho, že keď sa chce, tak sa dá,“ vraví mi cestou do obce Ábel Ravasz, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity, ktorý ma po celý čas sprevádzal.
V obci to žilo. Popri ceste boli výkopové práce, stretli sme hneď niekoľko skupín pracovníkov, ktorí skrášľovali okolie. „Starostka sa na nás pripravila, zapriahla všetkých do práce,“ vtipkuje splnomocnenec. Na úrade nás už čakali zástupcovia obce, Ravasz podobnou poznámkou podpichol aj starostku. „Dnes je pekne, snažíme sa to využiť,“ ozrejmila starostka obce Varhaňovce Ľubica Pankievičová.
Predtým, ako sme zašli do obce, som sa starostky spýtal, ako „donútila“ Rómov spolupracovať. „Keď som ako starostka začínala, mali sme tu veľa nezamestnaných. Bola veľká nespokojnosť zo strany Rómov. Situácia sa neriešila komplexne, niektorí obyvatelia boli uprednostňovaní pred druhými. Vytvorili sa dve, skupiny – jedna bola zamestnaná na obecnom úrade, druhá bola bez práce,“ opisuje rozbroje na obci s tým, že Rómovia chcú pracovať. „To, že sa im nechce, je mýtus. Skôr nemali príležitosť ukázať sa. Záleží tiež od povahy jednotlivca, nie od farby pleti.“
Obrovská nezamestnanosť rozdeľovala obec
Aj napriek tomu, že sa obec skladá z bielych aj z Rómov, s rasizmom problém nemajú. „Tí, čo sa sem nasťahujú z Košíc či z Prešova a nepoznajú nás, trochu sa dištancujú. Ja som v obci vyrastala, v škole sme boli dvaja bieli, ostatní boli Rómovia. Nemali sme problém,“ hovorí starostka.
Farba pleti neurčuje to, aký si človek a práve to pokladá za základný kameň úspechu. „Na to, aby sa zvýšila životná úroveň obce, musíme byť tolerantní. Nechcem, aby sa obyvatelia rozdeľovali na takých a takých.“ Problémy sa podľa starostky však vždy nájdu, no rasistické útoky či vyhrážky vo Varhaňovciach nenájdete.
V minulosti mali Varhaňovce obrovský problém s nezamestnanosťou, vládla nespokojnosť. Pred piatimi rokmi nepracovalo až 324 miestnych. „Oslovovali sme firmy, ktoré hľadali zamestnancov. Spravili výberové konanie a naraz zobrali aj 50 nových zamestnancov. Tým, že sa naraz zamestnalo veľa ľudí, sa začalo meniť mentálne nastavenie,“ ozrejmuje Pankievičová.
„Aj tí, ktorí neboli zvyknutí pracovať, cítili potrebu neprešľapovať na jednom mieste. Začali si aktívne hľadať prácu, spolupracovali s terénnymi pracovníkmi.“ Dnes nepracuje 80 obyvateľov obce, pričom toto číslo počas leta výrazne klesne, roboty bude viac.
Napríklad také rómske ženy dovtedy vôbec nechodili do práce. „Bolo to tabu. muži svoje ženy nechceli pustiť. Spoločnosť nám ale poskytla autobus, viezla ich do práce aj z práce. Chlapi nakoniec ženám „povolili“ chodiť do práce, keďže ich chodilo viac. Našli si zamestnanie a trvá to doteraz. Aj keď niektorá príde o robotu, hľadá si hneď ďalšiu.“
Tým, že presunieme Rómov na kraj mesta, si nepomôžeme
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Akým spôsobom sa dá pomôcť aj rodinám v zruinovaných domoch
- Ako sa snažia deti dostať do zrekonštruovanej škôlky
- Prečo zohrávajú aktívni Rómovia dôležitú úlohu v riešení problémov
- Čo spôsobujú hoaxy, ktoré sa o Rómoch šíria
- Ako splnomocnenec vlády neustále motivuje rómske komunity
