5 historických udalostí a postáv, ktorými sa inšpiroval autor fantasy ságy.
Známy fantasy seriál v posledný týždňoch vrcholí a my sme tak svedkami zakončenia osudov našich obľúbených postáv. Ich činy, príbehové linky a okolitý svet však nie sú len odrazom kreatívnej mysle autora, ale v mnohých aspektoch sú priamou inšpiráciou zo stredovekej Európy. V nasledujúcich riadkoch si preto predstavíme päticu historických analógií, ktoré George R. R. Martinovi poslúžili pri písaní jeho temného eposu.
The Wall/Hadriánov val
Masívna ľadová stena, ktorá sa tiahne 480 kilometrov pozdĺž severnej hranice Seven Kingdoms, plnila na svojom začiatku úlohu nepreniknuteľného koridoru proti White Walkers a neskôr wildlings.
Pre kolosálne opevnenie a domov Night Watch našiel autor inšpiráciu priamo v staroveku. V jednom z rozhovor sa k tejto paralele vyjadruje:
„Múr z knihy je určite inšpirovaný Hadrianovým valom, ktorý som videl pri návšteve Škótska. Stál som na ňom a snažil som sa pochopiť, aké to vtedy mohlo byť pre rímskeho vojaka z Talianska či Antiochia. Stál tam, pozeral do diaľky, nevediac, čo sa vynorí z lesa. Samozrejme, fantasy je viac ako historické fakty, takže múr z mojej knihy je podstatne väčší. A samozrejme, čo leží za ním musí byť viac ako len škótsky barbar.“
Hadriánov val dal postaviť v roku 122 n.l. rovnomenný cisár, aby tak jasne vymedzil hranice Rímskej ríše a ochránil ju pred nepredvídateľnými vpádmi barbarov zo severu. Samotný múr je dlhý 117,5 kilometrov.
Na 6 rokov trvajúcich stavebných prácach sa podieľali rímski vojaci najmä zo severných oblastí Rímskej ríše. V pravidelných intervaloch tu boli rozmiestnené strategické budovy, kasárne a strážne veže.
Ako posádky slúžili pomocné jednotky (tj. tí, čo neboli rímskymi občanmi), ktorých počet v priebehu rokov značne kolísal. Odhaduje sa však, že obranu zaisťovalo cez 9000 mužov, pešie vojsko aj jazdectvo.
Tento val tvoril cez 300 rokov severnú hranicu Rímskej ríše. Hadriánov nástupca Antoninus Pius sa však pokúsil postaviť nové opevnenie, asi 160 km severnejšie. Nakoľko však nedokázal miestne divoké obyvateľstvo naplno spacifikovať a romanizovať, jeho plán skončil v troskách.
War of the Five Kings/Vojna ruží
Tak, ako sa proti sebe vo War of the Five Kings postavili rody Starkovcov a Lannisterovcov, tak sa vo vojne ruží vojensky konfrontovali Yorkovci (biela ruža) a Lancasterovci (červená ruža) v snahe získať anglickú korunu.
Fantasy svet Game of Thrones sa tak svojimi starými rodmi, sférami vplyvu, nečakanými zradami a ikonickými postavami, až nečakane podobá stredovekému Anglicku z polovice 15. storočia.
Inšpiráciu obdobím po 100-ročnej vojne potvrdzuje aj samotný George R.R. Martin, ktorý ako veľký fanúšik histórie Britských ostrovov čerpá z vtedajšej chaotickej politickej klímy.
V tomto období totiž Anglicko prehráva storočie trvajúci konflikt s Francúzskom, prichádza o všetky tamojšie dŕžavy, pôdu a vplyv. Situáciu nezlepšila ani vláda Henricha Vl. poznačená pasivitou a nerozhodnosťou. Medzi obyvateľstvom sa začali objavovať anarchistické sklony, ktoré znásobovali meniace sa hospodárske a sociálne vzťahy.
Samotné základy feudálneho usporiadania podkopávali aj šľachtici konajúci na vlastnú päsť, nezávisle od vôle kráľa. Osud ostrovnej krajiny spečatila otvorená agitácia Richarda z Yorku, ktorý vládnuci rod Lancasterovcov označil za uzurpátorov, ktorí nemajú nárok na trón.
Narážal tým ešte na koniec predošlého storočia, v ktorom Henrich Bolingbrook (taktiež Lancaster) násilím zosadil svojho bratranca Richarda II. Plantageneta z trónu a uzurpoval si ho ako Henrich IV.
Mocenský zápas o anglický trón si za 30 rokov vyžiadal tisíce obetí z prostého i vznešeného stavu. Krvilačný boj sa však najviac podpísal pod vyššiu šľachtu, ktorá bola doslova vyhladená. Zo 70 lordov, zasadajúcich v roku 1460 v parlamente, ich koncom 15. storočia ostalo 18.
Do lokálneho konfliktu zasahovali národy i mestské štáty z ďalekých končín (Francúzi, Benátky, Florencia či Janov), aby tak čiastočne vyrovnali misky váh pre svojho favorita a rozšírili sféry vplyvu.
Pre vojnu o Iron Throne sa nestali inšpiráciou iba udalosti ale aj samotné postavy.
Napríklad šialený kráľ Henrich Vl. – psychicky sa zrútil, keď zistil, že jeho armáda prehrala bitku pri Castillone a Anglicko tak stratilo všetky územia vo Francúzsku. Neskôr slúžil svojej manželke ako nesvojprávna bábka, pričom je na sklonku svojho života dobitý na smrť.
Intrigánka Markéta z Anjou – priama inšpirácia Cersei Lannister. Svojho manžela, kráľa Henrich Vl., podvádzala s vojvodom zo Somersetu. Viedla kráľovskú radu či zháňala podporu pre vojenské ťaženia. Mala jediného syna, právoplatného dediča, ktorý však kvôli duševnej chorobe nebol schopný vládnuť.
Tyran Richard lll. – Lord protektor, ktorý sa prostredníctvom politických vrážd, väznení vlastných synovcov, krivých obvinení a komplotov dostal až na trón. Neskôr jeho smrť na bojisku ukončuje vojnu ruží.
Red Wedding/Čierna večera a Masaker v Glencoe
K jedným z najprekvapivejších momentov seriálového Game of Thrones patrí nepochybne krvavá a ikonická Red Weeding, v ktorej boli členovia rodu Starkovcov nečakane zradení a povraždení rodom Freyov a Boltonovcov (za tichej podpory Lannisterovcov).
Na začiatku veľkých osláv bol návštevníkom zo severu ponúknutý chlieb so soľou ako symbol posvätného zákona pohostinstva, čo znamenalo, že hosťom ani hostiteľovi nemohlo byť počas trvania návštevy nejako ublížené.
Toto pravidlo patrilo medzi základné práva stredovekej Európy. No tak ako v seriáli, aj v skutočných historických udalostiach sme boli svedkami porušenia prastarého rituálu.
Presnejšie sa autor inšpiroval udalosťami zvanými Čierna večera a Masaker v Glencoe.
Prvá menovaná udalosť sa udiala v Škótsku v roku 1440, kedy sa vplyv klanu Douglasov rovnal tomu kráľovskému a priamo ohrozoval jeho suverenitu. Panovnícky rod sa preto v záujme upevnenia vzťahov rozhodol mocný klan pozvať do Edinburgu.
V atmosfére bezpečia a priateľstva sa začala bohatá hostina, ktorú však prerušil úder z bubna. Následne do haly vstúpil muž servírujúci pred Douglasov odseknutú čiernu býčiu hlavu – symbol smrti, signál na zatknutie príslušníkov klanu, ich falošné usvedčenie zo zrady kráľa a následnú popravu.
O 12 rokov neskôr sa incident zopakuje. Kráľ James ll. pozýva grófa Douglasa do svojho hradu na priateľské stretnutie ako znak zmierenia vplyvných rodov.
