Rajón talianskej mafie, v ktorom neplatia bežné zákony.
Keď sa bavíme o nebezpečných štvrtiach plných drog, prostitúcie a vrážd, zväčša hovoríme o miestach v Afrike či Južnej Amerike. Jedno takéto miesto máme však aj v Európe. Pýši sa ním taliansky Neapol, ktorý sa týmto prvenstvom rozhodne nechváli. Azda v žiadnom inom európskom meste nie sú tak do očí bijúce sociálne rozdiely.
Vo svetlej stránke poznáme Neapol ako turisticky obľúbenú destináciu, kam sa ročne vydajú milióny turistov z celého sveta, ktorých na miesto privádza najmä preslávená neapolská pizza, úchvatná architektúra a kilometre piesočnatých pláží.
Neapol má však aj svoju odvrátenú tvár. Okrem toho, že je považované za hlavné talianske mesto zločinu, nachádza sa tu aj preslávené predmestie, ktoré toto označenie len potvrdzuje.
Štvrť tretí svet – nevstupovať!
Tak presne tento nápis ťa uvíta pri vstupe do severného predmestia Neapolu – Scampie. Obyvatelia betónovej džungle sa naozaj s nikým nemaznajú, a tak tu veľa cudzincov rozhodne neuvidíš. Nájde sa skutočne len málo turistov, ktorí sa rozhodnú Scampiu navštíviť na vlastnú päsť. Ostatne, nemožno sa čudovať. Na tamojšie sídliská sa mnohokrát boja vstúpiť aj samotní policajti.
Košický Luník IX, mostecký Chánov či bratislavský Pentagon sa s neapolským sídliskom Le Vele, ktoré je v Scampii azda najpreslávenejšie, nemôžu ani porovnávať. Scampia je totiž už desiatky rokov hlavnou základňou jednou z najstarších zločineckých organizácií na svete, talianskej Camorry.
A presne tomu odpovedá aj tamojšie prostredie. Okolím bytových blokov veje úderný zápach hniloby a fekálií. Miestni obyvatelia si totiž s vynášaním odpadkov veľkú hlavu nerobia. Tony smetí tak priamo lemujú široké asfaltové ulice. Počmárané a posprejované budovy, rozbité či rozstrieľané okná a zaschnuté fľaky od krvi. Aj taký je pohľad do útrob Scampie.
Stavebný boom
Nazrime však, ako sa z obyčajných bytových komplexov a sídlisk stal jeden z najväčších postrachov neapolskej polície. Predmestie sa začalo postupnou výstavbou budovať ešte začiatkom 60. rokov, pričom svoj najväčší stavebný boom zažilo v 70. a 80. rokoch. Postupným budovaním jednotlivých sídlisk dalo nakoniec vzniknúť celej štvrti, ktorá dostala pomenovane Scampia.
Jednou z hlavných príčin energického budovania nových a nových bytových komplexov bolo aj zemetrasenie v roku 1980. Bola to totiž práve Scampia, ktorá k sebe uchýlila tisíce zúfalých Neapolčanov.
Veľkou projektovou chybou tejto oblasti však bola jej vybavenosť. Projektanti síce do plánov zakomponovali obrovské bytové jednotky, široké bulváre a veľký park. Akosi ale pozabudli na obchody, priemyselné podniky či bary a reštaurácie.
