Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Štvrtok 14. 11. 2019 meniny má Irma

hľadaj na refresheri

Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Odporúčame zapnúť browser notifikácie, ak budeš prihlásený na Refresher s týmto zariadením.
Zaujímavosti - Ľudia
0
František Kulhánek
28. apríl 2019, 14:12

Prečo si neustále opakujeme bolestivé spomienky a nechceme sa ich vzdať?

Závislosťou na negatívnom myslení si spôsobujeme väčšie utrpenie, ako je nutné.

František Kulhánek
28. apríl 2019, 14:12
Prečo si neustále opakujeme bolestivé spomienky a nechceme sa ich vzdať?
Zdroj: unsplash.com / Ian Espinosa
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
0
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Pokúšal si sa niekedy vymedziť, ohraničiť alebo akokoľvek udať presné hranice svojej osoby? Čo je súčasť tvojho „ja“ a čoho si len vlastníkom? Väčšina ľudí vníma práve svoje myšlienky za súčasť svojho „ja“. Naše myšlienky ale nie sme my. V tomto vzťahu vystupujeme len ako pozorovatelia. Práve z tohto dôvodu nad nimi nebudeme mať nikdy absolútnu kontrolu.

 

Myšlienky sú pritom to najdôležitejšie, čo definuje naše nazeranie na svet. To, aké myšlienky ti práve teraz idú v hlave ovplyvňuje aj to, ako vnímaš seba a ľudí vo svojom okolí. Myšlienky predsa ovplyvňujú aj vylučovanie rôznych neurotransmiterov v mozgu, čo má za následok ovplyvňovanie našej aktuálnej nálady.

 

Výskum, na ktorom pracoval tím psychiatrov, prišiel k záverom, že spomínanie na šťastné udalosti a väčšia prítomnosť pozitívnych myšlienok zvyšujú aktivitu serotonínu v prefrontálnej kôre. Tá sa okrem iného podieľa aj na spracovaní emočných prežitkov.  

 

Každý sa niekedy cíti pod psa a nie je na tom nič nezvyčajné. Určite si si však niekedy všimol, koľko času tráviš premýšľaním o bolestivých situáciách z minulosti, alebo pesimistickom nazeraní na to súčasné.

 

Prečo nás priťahuje to zlé?

Neustále máš tendenciu si znova prehrávať nepríjemné a úzkostné situácie zo svojho života. Štatistiky hovoria, že až neuveriteľných 80 % všetkých našich myšlienok je negatívnych a 95 % si neustále prehrávame do zbláznenia. Negatívne vzorce myslenia môžu mať na naše zdravie, prácu či vzťahy značne deštruktívny vplyv. Navyše, čím viac je skúsenosť či spomienka negatívna, tým viac sa k nej vraciame.

 

Jednoducho sme od prírody priťahovaní k tomu, čo nám spôsobuje bolesť a utrpenie a len veľmi ťažko sa tohto zlozvyku zbavujeme. Prečo je tomu tak? Čo spôsobuje našu až magnetickú príťažlivosť k negatívnym myšlienkam? A ako môžeme tento zlozvyk, ktorý nám do veľkej miery narúša náš každodenný život zmeniť?

 

Odborníci hovoria, že k nášmu utrpeniu sa neustále vraciame preto, lebo chceme aby negatívny zážitok dopadol inak. Našimi mentálnymi reprízami sa snažíme spomienku prepísať a vytvoriť tak novú, vyhovujúcejšiu a prínosnejšiu realitu.

 

Negatívne myslenie 

Musíme s ňou pobudnúť určitý čas, aby sme našej bolesti lepšie porozumeli a následne boli schopní ju stráviť a vyriešiť. Pretože ak poznáme dôvody a príčiny, kto je na vine, čo sa vlastne stalo a ako sa dá situácia vyriešiť, dostaneme sa späť do psychickej homeostázy. Jednoducho povedané, bolesti sa tak paradoxne držíme preto, aby sme zistili, ako sa jej zbaviť. Prípadne, ak je to možné, ako danú situáciu vyriešiť. 

 

Negatívne vzorce myslenia môžu mať na naše zdravie, prácu či vzťahy značne deštruktívny vplyv. S bolesťou alebo s akýmkoľvek negatívnym zážitkom prichádzajú samozrejme aj nepríjemné emócie. Smútok, strach, hnev či frustrácia sú typickými emóciami, ktoré zvykneme pri premýšľaní nad nepríjemnými spomienkami pociťovať.

 

V reakcii na pocity, ktorým prirodzene nechceme byť priamo vystavení, si naša myseľ berie do rúk autopilota a udáva nám podľa jej algoritmov lepší a známejší smer, čím máme na mysli samotné rozmýšľanie nad problémom. Tým sa snažíme vyhnúť priamemu pocitu, ktorý z neho plynie.

 

Neustále premýšľanie o zraňujúcej skúsenosti nám tiež dodáva pocit, že naša bolesť je dôležitá a má určitý dôvod. Pri predčasnom ignorovaní bolesti môžeš nadobudnúť pocit, že tento zážitok s celým jeho kontextom a zainteresovanými osobami opúšťaš, čo je veľmi častý prežívaný pocit.

 

Tým pádom sa jej držíš zubami-nechtami, pretože je to súčasť tvojej osoby. Ak sa napríklad pohádaš so svojou priateľkou, čo spôsobí, že sa na niekoľko dní prestanete baviť. Ty však počas tohto obdobia venuješ veľké množstvo času nad premýšľaním a prehrávaním danej konfliktnej situácie. Hovoríš si, čo si mohol povedať inak, alebo kedy si už mal byť ticho.

 

Uvedomíš si, že ak by si nepovedal tú a tú vetu, konflikt by nenastal. I keď ťa premýšľanie nad týmto problémom veľmi vyčerpáva, nadobúdaš pocit, že ak by si ho nechal plávať, necháš plávať osobu, na ktorej ti záleží a taktiež všetky spomienky, ktoré máš s ňou spojené.

 

Je potlačenie negatívneho myslenia účinné?

Odpoveď na túto otázku hľadali Richard M. Wenzlaff a Daniel M. Wegner z University of Texas, pričom priniesli prekvapivé zistenia. Hoci sa vedomé potlačenie nežiaducich myšlienok pokladá za významnú formu mentálnej kontroly, ich výskum ukázal, že takýto postoj k myšlienkam môže byť skôr kontraproduktívny. Zamerali sa pritom tak na emócie, pamäť a interpersonálne procesy, ako aj psychofyziologické reakcie.  

 

Jedna z našich najväčších chýb, ktoré robíme, je práve spôsob, ako sa snažíme negatívnemu mysleniu a negatívnym myšlienkam zabrániť. Pokúšame sa nad nimi prevziať absolútnu kontrolu, skúšame najrôznejšie „zaručené“ spôsoby, no riešenie nespočíva v ich zamedzení.

 

Ide skôr o presmerovanie svojej pozornosti na iné, nové, nespoznané veci, vďaka ktorým sa aj naše myslenie začne skladať z niečoho nového. Chýba nám nedostatočný nadhľad a záujem o niečo nové.

 

NAČÍTAŤ CELÝ ČLÁNOK BEZPLATNE
Podpor tvorbu kvalitného obsahu
Roky tvoríme kvalitné autorské články, ktoré nikde inde nenájdeš. Ak chceš viac takýchto článkov, predplať si REFRESHER+ a dostaneš ďalšie výhody.
CHCEM PODPORIŤ

 

Prečo si v hlave neustále opakujeme naše bolestivé spomienky a nechceme sa ich vzdať?


Sebazničujúce presvedčenia

Veľmi dôležitým fenoménom v kontexte negatívneho myslenia, ktoré do značnej miery určujú výskyt a formu takýchto vzorcov myslenia, sú sebapoškodzujúce presvedčenia. Teda určitý systém hodnôt, osobných názorov a postojov.

 

Napríklad, ak je tvoja hodnota určená výlučne tým, ako si obľúbený v kolektíve, budeš sa cítiť naplnený len vtedy, keď budeš mať kopec kamarátov a budeš cítiť, že je o tvoju osobu záujem. Rovnako zničujúca môže byť sebahodnota určovaná úspechom a zlyhaniami. „Ak nezvládnem to a to nestojím za nič.“ Podobné formulácie raz za čas zaplavia myseľ každého z nás. 

 

Ako naše myšlienky pomáhajú písať náš príbeh

Prežívanie bolestivých spomienok je tak hlboko spojené s naším zmyslom pre vlastnú identitu. Pripomínanie našich nepríjemných zážitkov vnímame aj ako spôsob, ako si neustále rozprávať osobný životný príbeh, kto som a čo som prežil.

 
Tento fakt spôsobuje, že sme k nášmu utrpeniu skutočne hlboko pripútaní. Obrazne povedané, istým spôsobom sa v našej bolesti vyžívame. V dôsledku všetkých týchto vecí sa negatívne myšlienky zdráhame opustiť, aj keď už pre nás nie sú stále sa opakujúce reprízy vôbec užitočné a nemajú žiadny prínos. V mnohých prípadoch si myslíme, že ak by sme tak urobili a danú vec nechali plávať, stratili by sme kontakt s naším skutočným JA, s tým, čo nás robí nami.

 

Na existenciálnej úrovni nám premýšľanie o nepríjemných zážitkov pomáha preciťovať tzv. „jástvo“, teda pocit, že existujeme. Keď sa totiž zamýšľame nad problémom, jeho príčinami, dôsledkami či riešením, prežívame sa ako samostatné JA.

 

Jednoducho nám dodáva oveľa väčší pocit, že sme nažive, keďže seba vnímame v podstate ako našu myseľ, teda JA = moja myseľ, moje myšlienky, čo však nie je ani zďaleka až taká pravda. Cez proces myslenia si tak uvedomujeme svoju existenciu a seba samého. Vzdať sa tak týchto myšlienok by znamenalo ohroziť svoj existenciálny pocit.

 

Naša závislosť na negatívnych myšlienkach je istým spôsobom poháňaná túžbou cítiť sa lepšie. Áno, skutočne je to veľmi irelevantná forma myslenia. Výsledok je teda skôr presne opačný. Čím viac si negatívne zážitky bezhlavo prehrávame, trpíme viac, než v skutočnosti potrebujeme.

 

Podobne ako náš hodnotový rebríček, aj vzorce myslenia sa v priebehu rokov menia, budujú a čo je azda najhoršie, hlboko sa v našej hlave zakoreňujú. Ako teda bojovať s touto prirodzenou závislosťou? Chce to len uplatniť isté metódy, ktoré nám môžu nepríjemné obdobie alebo škodlivé myšlienkové cykly zmierniť.

 

Negatívne myslenie 

Uvedom si to

Základným krokom v boji proti akémukoľvek nutkavému správaniu či obsedantným myšlienkam je, že si to uvedomíme. Začni si všímať jednotlivé momenty, kedy začínaš prepadať tomu, že celý svet je čiernobiely. Alebo možno len začínaš opäť vo svojej hlave víriť tú hádku, ktorú si teraz vyčítaš. Skús si naplno uvedomovať, kedy je tvoja myseľ pokojná a kedy si len zase prehrávaš bolestivé spomienky.

 

Buď aktívny

Áno, všetci to dobre poznáme, keď pociťujeme smútok či úzkosť najradšej sme zavretí sami v izbe, pretože na nikoho a na nič nemáme náladu. To je však chyba. Takýmto správaním svojmu mozgu nedodávaš dostatok podnetov, ktoré by sme mohli označiť aj ako rozptyľujúce, a tak sa v tvojej mysli víria stále tie isté príbehy.

 

Zamestnaj preto svoju myseľ. Bež si zacvičiť, zober do rúk knihu, skús meditáciu či zavolaj von kamaráta, ktorého si dlho nevidel. V spoločnosti alebo pri hocakej aktivite prídeš na nové myšlienky oveľa jednoduchšie.  


Priznaj si to

Keď si zrazu uvedomíš, že si opäť vo svojom negatívnom príbehu, na chvíľku sa zastav a priznaj si, že si v tom fakt až po uši. Pokojne si to povedz aj nahlas, budeš to mať jednoduchšie. V každom prípade k sebe buď úprimný a priznaj si, že sa cítiš vo svojom negatívnom príbehu bezmocný či zaseknutý, len tak sa môžeš posunúť ďalej.

 

Hľadaj odpovede

Opýtaj sa svojej mysle, v čo dúfa, aký je jej cieľ, prečo sa neustále vracia k určitému príbehu? Je neustále počutie daného príbehu v hlave jej spôsobom ako chce prísť na jeho riešenie? Možno je divné sa po takej bolestivej skúsenosti cítiť dobre? Pripomína ti tento príbeh teba?

 

Jednoducho sa zaujímaj o zámery tvojej mysle. Robí ti neustále omieľanie toho istého dobre? Keď sa nabudúce vrátiš do svojho bolestivého príbehu, môžeš si pripomenúť, že viac premýšľania nad ním v skutočnosti nefunguje a ničomu nepomáha.

 

Povedz hlasné „stop“

Jednoducho povedz svojej mysli „nie“ či „stop“. Tak, ako to robíš v bežnom živote komukoľvek v tvojom okolí, skús to povedať svojej hlave a pokús sa tak toto škodlivé správanie zastaviť.

 

Opýtaj sa sám seba, čo sa stane, ak svoju bolesť opustíš? Ako sa hovorí, čas je najlepší liek. Či už si prežil stratu niekoho blízkeho alebo len obyčajnú hádku s niekým, koho máš veľmi rád, je potrebné byť trpezlivý a dúfať, že čas všetko vyrieši. A ak máš problém s celkovým pesimistickým pohľadom na život, skús využiť niektoré z rád, ktoré sú rozsiate po celom článku.

Pridaj sa k tým, ktorí nas podporili. Predplať si R+ VIAC
Ohodnoť článok
17
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHOR
Najčítanejšie