Musí byť mäso našou každodennou rutinou? Zistil som, že nie a presvedčil som sa o tom na vlastnej koži.
Približne pred rokom sme sa s priateľkou rozhodli, že spolu začneme bývať. Budeme si bližší, budeme spolu viac tráviť čas a lepšie sa spoznáme, povedali sme si.
Našli sme si teda byt, ktorý sa nám páčil a postupne sme si presťahovali všetky veci. To, že je vegetariánka, som, samozrejme, vedel už dlhšiu dobu. Nedá sa nevšimnúť si to, keď sa rozhodneme ísť na spoločnú večeru. Viackrát sme sa o jej životnom štýle aj rozprávali. Tie tradičné otázky prečo, ako môžeš prežiť, sme mäsožravci, nechýba ti mäso – vyhrotená debata bola na mieste.
Ani som nepomyslel na to, že vegetariánstvo ma nejakým spôsobom ovplyvní
Prvé týždne, ako to už býva zvykom, sme sa oklepávali v rámci domácich stereotypov. Musel som myslieť na dosku na záchode, ona zas musela trpieť moje záľuby a zvyky.
Asi približne po dvoch týždňoch sa kompletne zaplnila chladnička. Ja, ktorý nakupujem naozaj iba drobnosti a varím si málokedy, som bol ohúrený z toho, že mám preplnenú chladničku jedla. Ako za mladých čias, keď som žil s rodičmi.
Keď som však začal otvárať dózu po dóze, moja radosť sa zmenšovala. Varené zemiaky, grilovaná zelenina, mrkvový koláč, tofu na milión spôsobov. Nevravím, že jedlá, čo som našiel v chladničke, boli zlé. Mám rád grilovanú zeleninu a ani ostatné nevyzeralo až tak hrozne. Ale predsa len to sklamanie, že som nenašiel fajnotku (grilovaný hovädzí steak s hranolkami či segedínsky guláš s knedľou), čo bývala u nás doma, bolo značné.
Došlo mi, že mäso, pokiaľ si ho nekúpim a nespravím, nebudem doma jesť
Zrazu sa v domácnosti, kde žijem, začalo častejšie variť. Uvítal som zmenu nemíňať veľké peniaze za donáškové jedlo, ktoré je vyrobené často z nečerstvých a nekvalitných potravín. Horšie už však bolo, že v kuchyni sa vôbec nepoužívalo mäso.
„Čo by som mohla dnes navariť?“ spýtala sa ma frajerka. Keďže každé jedlo, ktoré obľubujem, sa skladá z hovädzieho alebo kuracieho mäsa, nevedel som jej poradiť. „Vyber ty, ja sa prispôsobím,“ bola moja zvyčajná odpoveď. Samozrejme, mohol som povedať, že zbehnem kúpiť kuracie prsia a nech spraví dve verzie jedla – jedno mäsité kari a druhé bezmäsité pre ňu. Prišlo mi to však arogantné, preto som radšej, keď bola ochotná pripraviť večeru, nechal réžiu v kuchyni na nej.
A vieš čo? Nie je to až také hrozné
Po približne štvrť roku som začal z rukáva sypať nápady na varenie aj ja. „Čo tak tekvicovú polievku? Mohli by sme si spraviť pečené zemiaky a k tomu tofu na prírodno,“ navrhujem. „Ja by
K tomuto obsahu máš prístup zadarmo
Vyber si jednu z možností a pokračuj v čítaní.
Domov
Zdieľať
Diskusia