Režisér James Cameron po dlhých rokoch odkladania odovzdal svoj srdcový projekt Robertovi Rodriguezovi. A ten sa s látkou popasoval naozaj statočne.
Tak sme sa naozaj dočkali! Očakávané sci-fi Alita: Battle Angel je konečne v kinách, jeho zrod ale vôbec neprebiehal hladko. V súvislosti s touto adaptáciou slávnej japonskej mangy od Jukita Kišira sa totiž hovorilo už od roku 2000 (ak nie skôr) a režírovať ju mal pôvodne James Cameron. Ten však svoj srdcový projekt stále iba odkladal, až napokon poputoval do rúk Roberta Rodrigueza (Sin City, Desperado), z čoho som bol ako veľký fanúšik predlohy pomerne nešťastný.
A hoci sa po prvej ukážke začínali moje prvotné obavy pomaličky napĺňať, s príchodom ďalších nových záberov som stále viac a viac nadobúdal pocit, že z hranej Ality by nakoniec vôbec nemusela byť tragédia. No a ono na moje veľké prekvapenie nie je. Stále síce platí, že pod taktovkou Camerona (ktorý sa podieľal na scenári a produkcii) by to bolo o čosi väčšie žrádlo, no Rodriguez sa podľa môjho názoru skutočne nemá za čo hanbiť.
Jeho vízia cyberpunkovej budúcnosti 26. storočia sa mi takmer okamžite dostala pod kožu a veľmi rýchlo som sa dokázal na ten futuristický svet naladiť. Ústredné mesto Iron City je tu prepracované do toho najmenšieho detailu, dýcha životom, mnohými kultúrami aj vizuálnymi nápadmi. A tiež je prešpikované kyborgmi. Jedným takým je aj hlavná hrdinka Alita (Rosa Salazar), ktorú jedného dňa objaví na skládke doktor Ido (Christoph Waltz). Ženský kyborg si však zo svojho predchádzajúceho života nič nepamätá a nepozná ani svet okolo seba.
Spočiatku sa tak divák spoločne s ňou zoznamuje s okolitým prostredím, nasáva všemožné informácie a odhaľuje svetlé aj temné stránky spoločnosti po tzv. „Páde,“ ktorý zdevastoval Zem. Snímka má preto trochu pozvoľnejší rozbeh, to ale v tomto prípade absolútne nevadí. Alita je totiž nesmierne sympatickou a roztomilou postavou, ktorú si veľmi rýchlo obľúbiš a rád ju budeš nasledovať na jej dobrodružstve v dobrom aj zlom.
Dušou je to navyše dospievajúce dievča, takže je veľmi príjemné sledovať jej radosti z maličkostí, poflakovanie sa s rovesníkmi, ako aj postupný prerod z naivnej a krehkej mladej ženy v smrtiaci bojový stroj. Tá divne premrštená romantická linka síce miestami bolí, no Alita je aj napriek tomu najväčším plusom filmu. A to nielen vďaka skvelej motion capture práci Rosy Salazar, ale aj úžasnému vizuálu. Ten vyráža dych najmä pri detailoch na hlavnú hrdinku, nezaostáva však ani zvyšok.
Dizajn a triky sú tu na špičkovej úrovni, pričom obrovské IMAX plátno celý ten vizuálny zážitok umocňuje ešte o čosi viac. Skvelá práca. No a keď už dôjde k nejakej tej akčnej scéne, Rodriguez boduje znova. Súbojové sekvencie sú zrežírované s veľkým prehľadom, nie je v nich bordel a disponujú premyslenou choreografiou, takže sa na ne na plátne parádne pozerá. Škoda len, že podobná starostlivosť nebola venovaná aj samotnému príbehu, ktorému by určite neuškodila väčšia hĺbka.
Znalec predlohy vo mne bol síce ochudobnený o zopár prekvapení, to ale v tomto prípade za negatívum nepokladám. Skôr mi prekážalo, že Alita iba priamočiaro kĺže po povrchu. A keď už aj načrtne nejakú tému na filozofovanie alebo zaujímavý motív, tak prakticky hneď odchádza ďalej. Rodriguez a spol. mohli tiež viac prepracovať niektoré vedľajšie postavy (vrátane záporákov). Mnohým totiž vo výsledku chýbajú nejaké zmysluplnejšie motivácie a miestami tak pôsobia iba ako obyčajné šablónovité figúrky (na Jennifer Connelly v podväzkoch bolo samozrejme všetko v poriadku).
Predsa len, tá dvojhodinová stopáž ubehne až prekvapivo rýchlo, takže tých 20-30 minút navyše by Alita pokojne zniesla. A možno by sa dostavili aj silnejšie emócie a väčšia dávka napätia. Stále si však myslím, že Rodriguez predlohe nijako výrazne neuškodil a dokázal sa s látkou popasovať dôstojne. Dokonca tam aj to srdiečko občas cítiť. Je to jednoducho svižne vyrozprávaný a jednoduchý príbeh, ktorý ma ani na chvíľu nenudil.
Pokiaľ teda obľubuješ žáner sci-fi a potrpíš si na fantastické vizuálne hody, rozhodne daj Alite šancu (najlepšie v spomínanom IMAXe). Ak ale od snímky čakáš nejaké príbehovo prepracované dielo popretkávané hlbokými filozofickými myšlienkami, tentokrát klopeš na nesprávne dvere. Alita: Battle Angel je drahým blockbusterom a je to na ňom aj vidieť. Má skvelú hlavnú hrdinku, okolo nej celkom sympatické obsadenie aj fajn soundtrack (hoci doma si ho sám od seba pravdepodobne nepustíš).
Priamočiary príbeh dopĺňajú prehľadné, nápadité a režijne veľmi dobre zvládnuté akčné scény, ktoré spoločne s vizuálom a samotnou Alitou patrili bezpochyby k tomu najlepšiemu. Z mojej strany je to tentokrát spokojných sedem bodov z desiatich a budem dúfať, že snímka zarobí dostatok koruniek na to, aby jej štúdio odkleplo pokračovanie. Tento podmanivý cyberpunkový svet si to bezpohyby zaslúži.
